piatok, 11. augusta 2017

Ach tie hrozné teplá / Začíname VII.

Je to tu. Následky odvodňovania krajiny a vysoká produkcia CO2 zrejme spôsobili tie hnusné teplá. Také hnusné, že otvorené priestranstvá okolo ľudských obydlí sú peklom na zemi.
Vyzerá to tak, že za pár rokov budeme úspešnejšie pestovať bonsaje, ktoré sú pôvodom z krajín ako Španielsko či Taliansko. Alternatívne presedláme proste na kaktusy.
Viem, určite sa pýtate, že prečo som tento článok nepísal tak dva mesiace dozadu, pred prvými vlnami pokusov žltej gule zahubiť všetko živé. Pre paranoidných preto, že ma platia tí istí, čo zabezpečujú chemtrails a HAARP. Pre normálnych preto, aby ste ma brali vážnejšie. Aj keď forma textu tomu nenasvedčuje.
Poďme teda k dnešnej téme a tou je vysvetliť a spomenúť možnosti ochrany bonsajov pred teplom.

Trocha teórie na začiatok

Rastliny využívajú odparovanie vody na presun látok od koreňov do listov a zároveň sa tým ochladzujú (energia vo forme tepla, ktorá je potrebná na odparenie vody, pochádza z rastliny).

Veľa ľudí si myslí, že rastlinám v nádobách škodí priame slnečné svetlo dopadajúce na listy, ktoré ich vysuší a celkovo rastlinu odvodní. Nie je to celkom pravda. Výpek slnka samozrejme zohráva úlohu pri poškodení listov.
Ako je ale potom možné, že teplo zničí aj rastliny v tieni? Prečo rastlinám pomôže ak ich polejeme, aj keď koreňový bal je zvnútra stále mokrý? Prečo to teplo neškodí tak výrazne tomu, čo je zasadené v zemi?

Problém je, ako inak, v koreňoch. Tým prospieva teplo, rovnako ako nám ľuďom. Rovnako však existuje teplotná hranica, kedy sa z koreňov stáva varená zelenina s nenávratným poškodením.
Poškodené korene neabsorbujú vodu, ktorou sa chladí rastlina a listy sa vysušia v priebehu pár hodín. Čím sa dostaneme k tomu, že spálené listy nie sú iba indikátorom intenzívneho slnečného žiarenia, ale neschopnosti rastliny zabezpečiť svoje základné životné funkcie..

Pôdu, resp. zem môžeme zjednodušene považovať za monolit, kde sa teplo relatívne rovnomerne a rýchlo prenáša. Za normálnych okolností tak má stabilnú teplotu a v pol metrovej hĺbke je aj v 40 stupňových horúčavách príjemný chládok. Viac detailov je napr. v článku tu.
Zdroj: horticulture.tekura.school.nz

To sa nedá povedať o kvetináčoch a miskách. Tie sú tmavé, keramické alebo betónové. Veľmi dobre tak udržujú teplo a vyženú teplotu v nádobe výrazne nad teplotu vzduchu. Rastlina môže mať dostatok vody, tej, ktorá z koreňov urobí súčasť polievky z animácie vyššie. Presne z toho dôvodu pomôže polievanie - pretože nádobu, substrát aj korene ochladí.

Možné spôsoby ochrany

Vymenujme si to, čo pomôže:
  1. Priebežne ochladzovať misky vodou - vyžaduje veľa voľného času, resp. automatickú závlahu a hlavne priepustný substrát, aby korene neboli premokrené. Hadica na polievanie by mala byť v zemi a nie na priamom slnku, aby sa ochladzovanie prvými litrami vody nezmenilo na obarovanie.
  2. Zatieniť bonsaje sieťkou s 50% priepustnosťou - menej svetla už nemusí byť dostatočné a netreba zabúdať, že tienenie rieši teplo v miske iba čiastočne
  3. Dať rastliny bližšie k sebe - vlastnou korunou budú tieniť misky a vyrobia si mikroklímu, rovnako ako stromy v meste
  4. Nakloniť policu so stromami od slnka - zmenší sa tým plocha, na ktorú dopadajú slnečné lúče
  5. Použiť svetlé a plastové misky - menej akumulujú teplo, no nie sú pekné
  6. Použiť plytké misky - paradoxne, plytké misky sú vhodnejšie, pretože zmenšujú plochu na ktorú dopadá slnečné žiarenie ako aj množstvo akumulovaného tepla. Netreba to prehánať, istá výška misky je potrebná na zabezpečenie dostatku vlahy,  alebo ju potom skombinovať s častým polievaním
  7. Obaliť misky alobalom - nie je nič lepšie, čo odráža žiarenie ako alobal a zároveň nie je nič škaredšie. Živý strom je však náš cieľ aj za cenu nevkusnosti
  8. Lepšie prostredie - bonsaje na polici podsypanej štrkom sú rovnako výborné ako betónové biznis centrá, navyšujú lokálnu teplotu. Záhrada so stromami, ktoré vyrábajú tieň zníži okolitú teplotu lepšie ako sieťka

Niečo vtipné na záver

Pri spisovaní zoznamu vyššie mi napadlo aj pár skôr vtipných ako praktických nápadov:
  1. Presťahovať sa severnejšie
  2. Použiť chladničku
  3. Zatieniť slnko

Záver

Najlepšie by bolo, keby sme si prestali kaziť to, čo potrebujeme k prežitiu - životné prostredie.

Poznámka - pri písaní tohoto článku nebolo ublížené žiadnym rastlinám, zvieratám alebo ľuďom. Čítanie obsahu však môže mať negatívny dopad na psychické zdravie jednotlivca - rovnako, ako teplo spôsobilo autorovi úpal, ktorého výsledkom je tento zvláštny text.
Celkovo bola notebookom zvýšená teplota v miestnosti o 2 stupne, čo bolo obratom vyriešené intenzívnym vetraním.

nedeľa, 6. augusta 2017

Acer palmatum - Walter Pall / Strom mesiaca

Foto: Blog Waltera Palla
Tento javor dlaňolistý patrí Walterovi Pallovi. Majiteľ je známy pre iný prístup k pestovaniu aj pohľadu na vzhľad bonsajov.
Hovorí, že tvaruje do naturalistického štýlu. Viac sa dá prečítať na jeho stránke. Na Slovensku sa mu venuje napr. Maroš Beľan. Kto ešte jeho blog nevidel, veľmi odporúčam. Okrem vývoja stromov preložil množstvo textov od Waltera Palla o pestovaní.

Späť k bonsaju na obrázku. Do Európy bol importovaný z Japonska okolo roku 1980. V roku 1993 ho vo Švajčiarsku objavil Walter Pall v zlom stave za veľmi prijateľnú cenu a postupne dopestoval do stavu na fotke (rok 2015).

Pre znázornenie veľkosti (90cm) prikladám fotku z presádzania v roku 2014:
Foto: Blog Waltera Palla
a z roku 2013:
Foto: Blog Waltera Palla


pondelok, 3. júla 2017

Kokufu-ten / Strom mesiaca

Kokufu-ten je najprestížnejšia výstava bonsajov na svete. Koná sa každoročne vo februári v tokijskom múzeu umení (Tokyo Metropolitan Art Museum). Výstava začala prvým ročníkom v roku 1934, čím sa stala najdlhšie nepretržite trvajúcou sériou v Japonsku. Samozrejme, s výnimkou druhej svetovej vojny.
Od roku 1986 má každá desiata v poradí dve časti, aby mohlo byť vystavených viac bonsajov. Výstava je tak rozdelená na 2x 4 dni. Posledné roky bolo takéto zdvojenie častejšie.

Ocenená borovica čierna z roku 2017, prvá časť

Čím sa líši od našich, resp. európskych výstav? Každý prihlásený bonsajový profesionál dostane pridelené miesta. Vystavuje na nich bonsaje svojich zákazníkov, o ktoré sa celý čas stará a predom ich pripraví. Kusamono je takisto v réžii vystavovateľa, ktorý zodpovedá za celkové aranžovanie. Individuálni majitelia nemôžu vystavovať samostatne. Stromy sú posudzované a vybrané v januári. Masahiko Kimura v roku 2006 vystavoval 50 z 265 stromov a v roku 2011 bolo cez 70 z jeho tvorby.

Ocenený dulovec z roku 2017, prvá časť

Na cedulke je uvedené meno majiteľa a nie toho, čo ich tvaroval, pripravoval, alebo vystavil. Na rozdiel od výstav u nás, bonsaj je hlavným objektom. Tvorca nie je spomínaný, zato história stromu je často rozpísaná v brožúrach.

Ocenená borievka sargentii, druhá časť

Tento článok je len krátky výber z magiminiland.org. Koho zaujíma viac, odporúčam celý:
www.magiminiland.org/Days/Kokufuten.html

streda, 31. mája 2017

Atypické penjingy / Strom mesiaca

Penjing je čínske slovo, ktoré sa používa na označenie bonsajových krajiniek. Tento mesiac si ukážeme tie, čo sa dajú považovať za atypické.
Foto: coolfunclub.blogspot.com
Na obrázku vyššie je krajinka od Yee-Sun Wuna. Skladá sa z rastlín sagerécie a v kombinácii so skalami vytvára veľmi realistický obraz. Miska je z bieleho mramoru. Naživo si ju môžete pozrieť v Man Lung  v Hong Kongu.
Foto: www.artofbonsai.org
Na fotke je jeden strom, vor, z ktorého vyrastajú jednotlivé stromy a v kombinácii s mŕtvym drevom pôsobia ako scenéria skalného prevysu. Autorom je Wang Huaishun. Aj keď sa to nezdá, celková výška kompozície brestu čínskeho je takmer 120cm.
Foto: devipeetham.com
Masahiko Kimura dokazuje, že všetky nápady stále nie sú vyčerpané. Viac fotiek krajinky cyprušteka tupolistého je možné nájsť v knihe The magician - The bonsai art of Kimura 2.
Foto: ifttt.com

Tento strom bolo možné pred pár rokmi vidieť na Noelanders trophy s postavičkou princa, princeznej a draka, ktorý ju strážil.

pondelok, 1. mája 2017

Ikadabuji / Strom mesiaca

Foto: yamadori.co.uk
Vor (ikadabuji alebo ikadabuki) z hlohu na obrázku vykopal v roku 1991 Tony Tickle. Tvarovaný bol strihom do tvaru stromov, aké rastú prirodzene v UK.

Posledné roky bolo možné strom vidieť v rôznych publikáciach a knihách. Naživo naposledy tento rok na Noelanders trophy v Genku. V sobotu bol ocenený ako najlepší opadavý bonsaj a v nedeľu už cestoval k novému majiteľovi do Nemecka.

Práve predaj stromu, ktorý bol pre Tonyho Tickla tak ikonický, rozprúdil živú diskusiu o tom, či predávať vlastné stromy a ak, tak ktoré. Majiteľ to veľmi pekne zhrnul: "Trávime s bonsajmi iba zlomok času z ich života. Posunul som svoje stromy tak ďaleko ako som to dokázal a sú pripravené na to, aby potešili niekoho ďalšieho. Nie je v tom smútok či pukanie srdca. Ako som povedal už veľa krát, bonsaj nie je o dosiahnutí cieľu ale o ceste k nemu".
Povedané inými slovami, najviac ho teší bonsaje posúvať ďalej a keď už dosiahnu svoje maximum, hľadá ďalšie. Koho by zaujímal názor jeho oponenta, nájde ho tu.

piatok, 28. apríla 2017

Bonsajová etiketa I.

Svet by bol krajšie miesto, keby sme neboli urážliví a nemali očakávania. Bohužial to tak nie je a preto sme po stovkách rokov pokusov a omylov vymysleli bontón, ktorý popisuje etiketa.

Je niekoľko oblastí, ktoré sa dajú samostatne rozpísať a tento krát to bude hodnotenie stromov, ktoré sa dá z pohľadu komunikácie charakterizovať aj ako dávanie spätnej väzby.


Hodnotenie stromov

Tvarovanie bonsajov by sa dalo označiť za umenie. Umenie je niečo veľmi subjektívne. Niekomu sa daná vec a jej podobné veľmi páči, niekomu absolútne vôbec. V kultivovanej spoločnosti platia isté pravidlá ako zhodnotiť výsledok, resp. kedy byť radšej ticho, alebo proste priznať nespôsobilosť hodnotiť daný štýl.


1. Čo vlastne chcem povedať?
Skôr ako začnem hovoriť o strome, mal by som porozmýšlať, či hodnotím to, ako strom zapadne do mojeho vkusu, alebo ako strom spĺňa kritériá kategórie, kam patrí. Veta jednoduchá, myšlienka skrytá, uvediem preto radšej príklad. 

Známy si kupuje auto do mesta. Je mu zbytočné hovoriť, že jeho mala Toyota Yaris je otrasné auto, lebo je malé, nemá výkon a zrámuje ho každé SUV. Áno, SUV je super a tak má vyzerať auto. 

Chyba však nie je u známeho, ale v tom, že som nepochopil a ani sa neunúval pochopiť účel jeho potrieb a rozhodovania.
Rovnako to platí pri bonsajoch. Načo hovoriť, že ten strom je pokrútenec a vyzerá to celé divne, keď je o mne známe, že sme na prirodzene vyzerajúce prísne vzpriamené tlsté stromy (pozn. podobnosť s autorom článku je čisto náhodná)


2. Komu to hovorím?
Za to, čo hovorím, sa nesmiem hanbiť. Samozrejme je iná vec, ak to hovorím v kruhu veľmi blízkych osôb. Tí predsa vedia, že preháňam :-) Ak však vyjadrujem názor pred človekom, ktorého nepoznám dostatočne dôverne, musím mu povedať svoj názor rovnako emotívne, úprimne, ale aj s citom, ako by som to povedal samotnému majiteľovi. Inak sa ľahko dostanem do spletí vysvetľovania na každú stranu. 

3. Dodržiavam sám to, čo tvrdím?
Veľmi ľahko sa hodnotí cudzie, no dodržiavam sám to čo požadujem od iných? Špinavá miska? Nesedí odtieň alebo úplne presne rozmer? Skúšal som už niekedy nájsť misku, ktorá sadne presne na môj strom? Že ja nevystavujem? To nie je vysvetlenie ale iba obyčajný alibizmus.


4. Začať pozitívne, následne hodnotiť
Zvláštna doba v ktorej žijeme. Vedeli ste, že existuje slovné spojenie pozitívna kritika? Že to je oxymoron? Nie je. Kritika je hodnotenie a to môže byť pozitívne aj negatívne. Snažíme sa dosiahnuť dokonalosť tak intenzívne, že sa sústredíme na hľadanie chýb viac ako na zážitok z toho, čo je pozitívne.
Začať zhodnotením, že čo je na strome dobré a následne pridaním vlastných pozorovaní a návrhov, vyznie úplne inak ako ofrflanie stromu.

5. Počúvať a akceptovať druhý názor
Diskusia je dôležitá. Chcem predsa svoj pohľad vysvetliť ostatným. No musím vedieť ostatných aj pochopiť. 
Dal by som vetvu inde? Čo ak mal autor sakra dobrý dôvod, prečo ju tam nedal, len nám to za pár minút nedošlo? Zvyčajne má ten strom doma niekoľko rokov, lepšie mu tak rozumie.

Tak. Prvá časť sa je za nami, blíži sa nám Národná výstava. Je to ideálna príležitosť ako si vyskúšať o koľko lepšie je dodržiavať bontón. Aby vystavovatelia nevyzerali v rámci prípravy takto:


štvrtok, 20. apríla 2017

Úloha klubov v 21. storočí / Ako ďalej II.

Žijeme v dobe, kedy je veľmi ľahké dostať sa k informáciám. Internet, knihy, možnosť cestovať, to všetko zvyšuje ich dostupnosť. S tým narastá úroveň sebestačnosti jednotlivcov a klesá motivácia združovania sa.
Veľa klubov sa tak snaží znovunájsť, alebo nájsť svoj cieľ v zmenených podmienkach. Nie je to problém klubov Slovenska, ale naprieč celou Európou. Skúsme si celú situáciu rozobrať od aktuálnej situácie po želaný stav a netváriť sa, že problém neexistuje.


Skutkový stav

Členovia sa na kluboch stretávajú podobne ako chlapi v krčme. Vedia, že tam budú im blízki ľudia a budú sa rozprávať o spoločných témach. 
Program a náplň padne na jedného alebo viacerých dobrovoľníkov, ktorým na danej tématike (v našom prípade bonsaje) záleží, prípadne záležalo, ale žezlo od nich nemá kto prevziať. Z členov sa k tomu nik nemá, ale klub musí existovať, veď to by skončil svet..

Čas od času sa ukáže nový aktívny člen, ktorý by chcel veci zmeniť. Ľudia sú však už tak zabehnutí v letargii nič nerobenia, že nápad zamietnu, nájdu milión dôvodov prečo nemôže fungovať, alebo ho zmenia natoľko, že pôvodný zámer nebude naplnený. Klub má o jednu pre svoje fungovanie esenciálnu osobu menej.

Želaný stav

1. Čo vlastne chceme?

Klub musí mať jasne stanovené, čo chcú jeho členovia dosiahnuť. Je to pravidelné stretnutie na prehodenie pár slov? Spoločné aktivity nepravidelného charakteru? Práca s ľudmi mimo klubu, osveta?
Dôležité je uvedomiť si, že neexistuje dobrý a zlý cieľ. Podstatné je, aby s ním boli uzrozumení členovia, akceptovali ho a podľa toho nastavili aj svoje očakávania. Práve tie sú kameňom úrazu mnohých spolkov, pokazených vzťahov, či proste omylov z nepochopenia. Okrem toho to dá priestor ďalším klubom, ktoré sa venujú rovnakej tématike, ale majú v náplni iné aktivity. Takto sa vedia voči sebe vyhraniť.

2. Zodpovednosť

Formalizovanie vzťahov je cesta do pekla. Narúša rovnováhu zodpovednosti, kde sú neúmerne zaťažení ľudia "s funkciou" a zvyšok spohodlnie. Je to chyba na oboch stranách. Zodpovednosť treba dávať aj prijímať.
Niekedy mám pocit, že sme si zobrali to najhoršie z oboch režimov:
  • udeľovanie titulov a funkcií od komunistov
  • odmietanie zodpovednosti od kapitalistov
Každý jeden člen musí chcieť participovať v nejakej miere. Vôbec nemusí byť rovnaká (óo rovnostárstvo naše súčasnogeneračné), z aktívnejších členov sa tak vyprofilujú lídri a autoriti, ktoré každý klub potrebuje ako soľ. 
Ak sa klub zaoberá viacerými témami, nech má každá z nich zodpovednú osobu. Treba vystavovať? Kto spotredkuje komunikáciu klubu a výstaviska? Kto zabezpečí zvoz? Kto zabezpečí prípravu miesta? Kto bude polievať? Kto bude zabezpečovať dostatok ľudí na stráženie? Kto pripraví sprievodný program pre ľudí? Kto spraví ukážky? 
Za každú otázku vyššie by to mal byť iný človek.

3. Prospech z kolektívu

Aktivity musia byť také, kde je vyslovene potrebná účasť kolektívu. Veci, ktoré sa dajú naštudovať alebo realizovať doma sú domácou úlohou. Niekedy by sa dalo povedať, že zaťahovať do nevypracovanej domácej úlohy celý kolektív je nie iba mrhaním času ostatných, ale rovno sebectvo. Samozrejme, ak je stretnutie dedikované na osvetu, je to, práve naopak, žiadané.

Ako sa tam dostať

Veľmi dobrá otázka. O tom ale až nabudúce. Spoiler - niekto alebo niečo bude musieť umrieť!