nedeľa, 26. februára 2017

Cassovia Bonsai Cup 2017

Po dlhšej prestávke sa 18.2.2017 znova uskutočnil Bonsai cup Košice. Tentoraz už pod názvom Cassovia bonsai cup. Zúčastnilo sa 10 ľudí a tvarovali sa čínske borievky.

Z Bratislavy šlo jedno auto so štyrmi súťažiacimi. No dobre, aby sme boli korektní. Z Bratislavy bol jeden súťažiaci, dvaja z Bernolákova a jeden zo Senca.

Galéria zo šúťaže je tu:
www.bonsaicentrumkosice.sk/bonsai-eshop/19-BONSAI-GALERY/288-Bonsai-Cup-Kosice-2017

Pripravil som aj krátke video:

streda, 22. februára 2017

Arco / Ako cestovať bez ujmy

Blíži sa nám EBC 2018, ktoré sa bude konať 4. až 6. mája 2018 v talianskom meste Arco:

S tým prichádza otázka ako sa tam dostať. Možnosti sú nasledovné:
  1. autom
  2. autobusom
  3. letecky
S prvou možnosťou nie je problém. Treba sadnúť do auta, kúpiť nálepku na rakúske dialnice a pripraviť si hotovosť na talianske mýto. Cesta z Bratislavy trvá čosi vyše 8 hodín.

Druhá možnosť je povoziť sa autobusom ako organizovaný zájazd. Cesta tak bude trvať okolo 10 hodín.

Lietadlo

Tretia možnosť je ísť letecky. V okolí sú 3 letiská. Na to najbližšie vo Verone sú lety z Viedne (resp. z Košíc), avšak sú s prestupom v mestách ako Mníchov či Frankfurt. Tým iba samotný let trvá 3 hodiny, nehovoriac o ceste na letisko, čase na letisku a podobne.
Na druhé najbližšie v Bolzane od nás nelieta nič. Zaujímavé je to tretie - milánske Orio al Serio, zvané aj Bergamo. Od Milána je síce vzdialené hodný kus, akuráť že tým správnym smerom, teda k Arcu.


Od nás tam lieta Ryanair za cca 80-100 EUR. Odlet z Bratislavy je v piatok 12:10 letom FR 4643, návrat z Talianska v nedeľu o 14:00 letom Fr 4642. Nebude to trvať ani 1:25.
Následne sa treba dostať z letiska do Arca a späť. Tu je najlepšie požičať na letisku auto. Nie je to nič zložité. Dá sa to vyriešiť priamo pri objednávaní letenky a použiteľné autíčka začínajú pri cene 25 EUR na deň + nepovinné kompletné poistenie 9 EUR na deň. Ak sa nájdu štyria ľudia, je to ideálna cenová voľba.

V závislosti od počtu je možné na víkend bývať v apartmáne. Neposkytuje síce výhody hotela ako ranné budenie kvôli upratovaniu, či predražený minibar, no umožní komfort domova pre viacero ľudí za príjemné ceny (pre 4 osoby na 2 noci to je od 20 EUR na osobu za noc).

Koľko to celé vychádza ak by sa našli štyria ľudia?

100 EUR letenka, 25 EUR auto, 5 EUR palivo, 40 EUR ubytovanie + vstupenka a strava. Celkovo teda 170 EUR + vstupné a strava.

nedeľa, 12. februára 2017

Ako bolo v Genku 2017

Tento krát sa pozrieme na to, ako sa stane zázrak a bonsaje sa presunú od majiteľov na výstavu. Okrem toho uvediem pekný príklad ako netreba zbytočne riskovať a aký detail môže zavážit.

Zberné miesto

Prvým krokom v prevoze stromov je dostať ich na finálne zberné miesto, odkiaľ poputujú spoločne na výstavu. Jeden bonsaj putoval od Prešova do Košíc na sekundárne zberné miesto. Tam sa konal 21-22. januára 2017 workshop s Pavlom Slovákom. To využil Milan Roskoš na dovoz svojho smrekovca.



Cestou späť som sa zastavil na Orave u Jožka Pánika a prebral jeho parádny buk. Medzizastávku som mal aj v Banskej Bystrici, kde som aj na vlastné prekvapenie neprebral žiaden strom :-)


Ďalšie dva stromy sú z okolia Bratislavy. Tie som vyzbieral 1. februára 2017. Priebežne som prevážal bonsaje od seba z Bernolákova kúsok za hranice do Maďarska, kde má svoje obydlie pre náš príbeh veľmi kľúčová dodávka. Na druhý deň, hneď po práci, začala zábava.

Cesta do Genku

Vo štvrtok 2. februára 2017 som vyštartoval o 19:00 do Maďarska, presadol zo svojho auta do dodávky a spolu s Jančim Lúdikom sme vyštartovali na 14 hodín dlhú cestu. Hmla zmizla až okolo Norimbergu, čiže niekde v polovici trasy. Takto spätne sa na šoférovanie počas hmly nepozerám až tak negatívne. Napriek mojim protestom a pocitu ohrozenia zo sledovania červených bodiek pred nami ako navádzania, že kde je cesta, sme to celé prežili v zdraví :-)



Nakladanie stromov do dodávky

Registrácia

Do Genku sme dorazili v piatok na poludnie. Tam nás čakala registrácia stromov. Organizátori sa snažili celý proces spríjemniť čo najviac. K dispozícii sme mali naozaj veľké vozíky, dva rady na fotenie, kávu a teplú polievku.

Časť vozíka s našimi stromami pred registráciou

Ako to už býva, neobišli nás komplikácie. Tento krát s náhradným stromom. Slovensko reprezentovalo pôvodne päť stromov. Na poslednú chvíľu 2 vypadli, a tak sme museli zvoliť náhradné. Nie je to nič zložité, ak nie je zrovna január, kedy sa k stromom nedá dostať, neboli pripravené, majiteľ je na dovolenke a podobne. Našťastie sme mali aspoň jeden náhradný, a tak do Genku putovali štyri stromy na EBC. Informácia o zámene stromov nebola poriadne interpretovaná, a tak boli očakávané stromy iba tri. Organizátori sa s celou situáciou veľmi rýchlo vysporiadali. Stromu pridelili náhradné číslo a našli mu miesto, kde sa výškovo hodil.
Rad na fotenie pred nami
Popri čakaní sme začali očumovať, ako to v priestoroch vyzerá. Zaujala nás veľká nákupná sekcia, ktorá už bola z veľkej časti zaplnená. Ako sa neskôr ukázalo, bola to druhá a menšia predajná časť!
Menšia predajná sekcie

Po fotení prišiel čas inštalácie stromov na ich miesto. Spomínal som už, že sme viezli dokopy 5 stromov? Ten piaty bol strom Juraja Szaba a bol akceptovaný na Noelanders Trophy. Ak ma pamäť neklame, je to prvý slovenský strom na tejto výstave vôbec.
Buk Jožka Pánika

Hrab Maroša Beľana

Smrekovec Milana Roskoša

Borievka Jána Brinzu

Smrek Juraja Szaba

Výstava

V piatok večer sa konal otvárací ceremoniál. Prítomných bolo množstvo ľudí. Fotky z programu nemám, nepatrí sa blikať bleskom na kultúrnych podujatiach. Odfotil som teda aspoň časť haly (polovicu nevidno), nech sa dá vytvoriť predstava o účasti.
Vstupná hala
V sobotu bola výstava otvorená už aj pre verejnosť. Hneď ráno dorazil načas autobus s našimi výletníkmi a našim novým talentom - Rasťom Šimom, ktorý sa zúčastnil Európskej súťaže talentov.

Priestory boli obrovské. Predajná sekcia bola hádam väčšia ako samotná výstava. A to je čo povedať. Vystavených bolo 200 stromov, ktoré boli na výstave za EBA aj Noelanders Trophy. Odlíšené boli veľmi decentne - modré písmo pre EBC a červené pre Noelanders Trophy. 
Ešte v piatok mi do oka padol nádherný tis, ktorý nakoniec získal najvyššiu cenu.
Tis s Noelanders cenou
Hloh Tonyho Tickla dostal cenu za najlepší opadavý strom

Borievka s Noelanders cenou

Tony Tickle vystavoval svoj hloh, ktorý bol v tom čase už niekoľko týždňov na predaj. Samozrejme za adekvátnu ponuku. Výhra zrejme dopomohla tomu, aby už v sobotu večer bolo rozhodnuté, že strom nepôjde späť do UK, ale do Nemecka. Cena bola na naše pomery závratná, nebudem ju radšej zverejňovať :-)

Doobeda sa konala súťaž talentov. Výsledok - Taliansko, Holandsko a Poľsko.
Nové talenty tak žiaria, že ich ani nevidno

Rasťo Šimo a ním natvarovaná borievka

Na programe boli ďalej demonštrácie tvarovania stromov.

Večerný program

Gala večera sa nezúčastnil zo slovenskej výpravy nikto. Program tak pozostával z presunu do (ne)ďalekého Liége na hotel a nájdenia miesta, kde podávajú pivo.



Hotel bol pri vlakovej stanici. Bolo tak výrazne ťažšie nájsť parkovacie miesto. Tu sme urobili s Jančim chybu, keď sme odbočili s dodávkou na verejné parkovisko vedľa Carrefour.

Zaparkovali sme dodávku na parkovacie miesto, vyzdvihli lístok na 2 hodiny a odišli za našou výpravou. Keď sme sa vrátili, budovu sme skoro nespoznali. Všetko čo sa dalo zatiahnuť, bolo zatiahnuté kovovými roletami.
Z opačnej strany, kde sú výjazdy z prízemia a poschodia, bola našťastie jedna závora z vonkajšej strany. Nebola tak chránená roletou a dali sa prečítať telefónne čísla. Operátor, inak veľmi ochotný, si vyžiadal adresu parkovacieho miesta. Stlačenie prvého tlačidla neurobilo nič, a tak sme napäto očakávali, že druhé tlačidlo otvorí druhý výjazd, pri ktorom stojíme. Áno! Rampa sa otvorila.
- Už iba tú roletu
- Roletu?
- Okrem rampy tu je ešte roleta a tá nás trápi viac, na rampu máme platný lístok
- Aha, skúsim ešte ďalšie tlačítka
- Nič sa nedeje
- V tom prípade vám dnes večer nepomôžem
- A aký je teda ďalší postup? Bude parkovisko otvorené od rána?
- Áno. Či počkať, nie. Zajtra je nedeľa, otvárame až v pondelok
- Môžete niekomu zavolať, alebo nám dať na niekoho číslo?
- Môžem poslať technika zajtra ráno, ale musím mu zavolať.
- Výborne. Kedy je ráno?
- Medzi desiatou a jedenástou
- To už nie je veľmi ráno, čo? Skôr obed
- No, je nedeľa..
- Ok, zavolám zajtra medzi desiatou až jedenástou a dohodneme čo ďalej

Prespali sme u výletníkov na ich hoteli. Našťastie boli dve miesta rezervné. V nedeľu ráno sme sa samozrejme dovolali akurát tak odkazovaču. Prešli sme sa teda späť ku Carrefouru, či tam náhodou niekto nebude a či za denného svetla nenájdeme iný kontakt. Telefón v Carrefoure samozrejme nik nedvíhal, ani sme sa veľmi nečudovali. Mali sme už aj myšlienky podpaľačstva, či nahlásanie bomby, nech sa snaži do priestoru dostať polícia alebo hasiči :-)

Našiel som na vonkajšom alarme číslo na SBS, zavolal a na opačnej strane sa ohlásil záznamník. Aké prekvapivé. Pobrali sme sa teda späť na hotel. Nech nemrzneme. O jedenástej som sa dovolal konečne operátorovi. Iba mi stroho oznámil, že sa nevie technikovi dovolať, čo nie je nič špeciálne, veď je nedeľa. Nemá bohužial žiadne iné číslo. Rozlúčili sme sa s dohodou, že ak by čosi, zavolá on.

S dvanástou hodinou nastal čas odubytovania. Vybrali sme sa k inému Carrefouru 30 minút pešo od nás, ktorý mal byť otvorený. Chceli sme získať na niekoho kontakt, no skôr mať pocit, že sme urobili čo sa dalo. Priebežne sme už obvolávali ľudí na výstave kvôli záložnému plánu. Z pôvodného hotela sme boli odubytovaní, keďže sme ráno poslali kľúče na výstavu. Juraj Szabó dohodol, kde zostane naša batožina a vystavené stromy do rána, kým neprídeme.

Dorazili sme ku Carrefouru. Zatvorené. V letargii nás to vôbec neprekvapovalo, a tak sme spravili aspoň pár fotiek z kopca, kde bol pekný výhľad.
Panoráma výhľadu na Liége
Popozerali sme obchod z každej strany a jediný emailový kontakt bol na SBS, ktorá sa stará o kamerový systém. Napísal som im mail a pomaly sme sa pohli späť na hotel, ubytovať sa a nakúpiť zásoby piva na rýchlejšie ubehnutie času. Záložný plán sa stal hlavným. Oznámili sme príchod o deň neskôr, vybavili dovolenku.
Jediný kontakt bol email na SBS

Na izbe sme si otvorili pivo a zablikal telefón. Prišiel email. Zas ďalší spam, hovorím si. Nie. Bola to SBS. Oznámili nám, že máme jednu šancu príst po auto o 15 minút. Naklusali sme na miesto rýchlosťou svetla.
SBS-kár počkal na príchod polície, aby sme mohli vstúpiť do priestoru. Previedol nás k autu, za nami páni s rukami na pištoli. Nebol by som povedal, ako veľmi sa budem tešiť, že uvidím tú starú dodávku. Vyhrnul roletu a bolo treba už len zdvihnúť rampu. Namiesto operátora nás privítal odkazovač, a tak SBS-kár chvíľu vybavoval papierik s kódom na otvorenie rampy. Vyšli sme von z garáže, Zo mňa sa vysypalo poďakovanie a pozdrav s najlepším prízvukom, aký sa mi po francúzsky kedy podaril - Merci boku, au revoir.
O hodinu sme boli späť na výstave. Konečne sme si ju celú pozreli, kukli demonštrácie a po zbalení stromov vycestovali domov.

streda, 1. februára 2017

Najdrahší bonsai / Strom mesiaca

Foto z www.ausbonsai.com

Každý bonsaj má svoju cenu. Rozdiel medzi predajnou cenou a cenou na vyžiadanie vie byť závratný a do veľkej miery závisí od puta, ktoré k stromu má majiteľ. Doteraz najdrahší oficiálne predaný bonsaj stál 100 miliónov yenov (v tom čase okolo 1,3 milióna dolárov, resp. 1 milión EUR). Stalo sa tak v roku 2011 na 11. ročníku výstavy Aspac v Takamatsu v Japonsku. Jedná sa o japonskú bielu borovicu, var. Miyajima. Netrvalo ani dva dni kým sa pri strome objavila tabuľa s nápisom predané. Finálna cena a ani meno majiteľa neboli zverejnené. Vieme akurát, že je z prefektúry Fukushima.


Odhadovaný vek stromu je 300 rokov a pôvodný majiteľ bol Seiji Morimae (S-CUBE). Na fotke z roku 2009 ich môžete vidiet na ukážku veľkosti :-)

Foto: Bill Valavanis

pondelok, 30. januára 2017

Sme na medzinárodnej úrovni? / Ako ďalej

Keď sa rozprávam so svojimi spolupacientami na rôznych tvarovačkách, často ubehne téma rozhovoru k tomu, či sú slovenskí bonsajisti na medzinárodnej úrovni. Na túto tému by sa dali písať celé A4-ky textu analýz alebo návrhov na zlepšenie. Úvod do novej kategórie Ako ďalej tak začnem svojim pohľadom.

Trocha štatistiky a pojmov

Ak chápeme bonsajistu ako človeka, ktorý je schopný nielen vlastniť stromy a zabezpečiť ich prežitie, ale aj ako človeka, čo bonsajom aktívne vkladá tvar, tak na Slovensku máme takých bonsajistov. To je tá dobrá správa. Tá horšia je, že sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Nebude to náhoda, že ku nám chodia celé delegácie lektorov od našich bratov čechov, aby pokryli dopyt :-)

Druhým aspektom je, či máme stromy na medzinárodnej úrovni. Vďaka bohu máme. Ocení to najmä Slovenská bonsajová asociácia, pretože má z čoho vyberať na reprezentovanie na EBC (výstava Európskej bonsajove asociácie). Pre niekoho to vyznie ako paradox, no najkrajšie stromy majú ľudia, ktorí nie sú bonsajisti podľa definície vyššie. Volajme ich vlastníci bonsajov. Nie je to urážka, iba najvýstižnejsie krátke pomenovanie, ktoré mi momentálne napadlo.
Späť k téme. Je to snáď železné pravidlo, že bonsajisti svoje stromy vykopávajú, alebo na ne celoročne sporia stovky eur. Vlastníci si luskom prsta kúpia strom, ktorého cena je skôr štvorciferná.

Takéto stromy sa nedostávajú na výstavy, možno aj preto, že vlastníci nie sú veľmi včlenení do bonsajovej komunity. Po celom Slovensku tak máme "poskrývané" množstvo pokladov.

Ako ďalej

Úplne najlepšie by bolo, keby kvalitný materiál bol pre bonsajistov dostupný. Aby tak ku nám nechodili iba hotové bonsaje zo zahraničia, ale aktívne sme ich rozvíjali a zároveň sa na nich učili. Práca s hodnotnými  a hotovými stromami je úplne iná ako so surovým materiálom.
Východzí materiál, ktorý bežne nakupujú bonsajisti v zahraničí, foto: nicolakitoracrivelli.com

Nová generácia bonsajistov tomu rozumie. Je to prirodzený krok vo vývoji, spôsobený dostupnosťou literatúry, či možnosti cestovať na veľké výstavy.
Veľa ľudí sa zhromažďuje okolo bonsaj centier. Je to dobre, pretože to udržuje ľudí pri ich hobby a zaroveň majú prístup k náradiu, materiálu a aj výmene skúseností. Mám viacero známych, ktorí sa potácali ako jednotlivci vo svojom okolí. Úplne všetci sa na bonsajistiku vykašlali. Prestalo ich to baviť, alebo im veľa bonsajov zničili choroby, pretože nestihli zareagovať, prekonzultovať..

V minulosti takúto bonsajovo-kultúrnu úlohu vykonávalo Bonsaj centrum v Nitre, dnes známe ako Bonsai Slovakia a z môjho pohľadu už teraz primárne zamerané na predaj čaju. Postupne ho nahradili klubové stretnutia (Bonsai klub Trnava) alebo spoločné tvarovačky (Bonsaj kemp v Trusalovej). V súčasnosti je veľmi výrazné Bonsaj centrum v Košiciach, kde sa pravidelne konajú workshopy pod vedením rôznych lektorov (Pavel Slovák, Vašek Novák, Ján Culek, Juraj Szabó).
Dochádzanie je prekážka a preto sa menšie či väčšie stretnutia konajú v Banskej Bystrici, Dolnom Kubíne, Žiline, Prešove a pod.

Prečo som sa rozrečnil o centrách? Pretože práve tie dokážu motivovať ľudí, aby rozvíjali bonsajistiku a zabezpečili aj dostupný materiál na tvarovanie. Chce to len o kúsok viac individuálneho prístupu namiesto biznisu. Spokojný zákazník sa vždy rád vráti. Sám som na začiatku netušil, že strom za asi 100 EUR nebude veľmi dlho ten najdrahší v mojej zbierke. Netušil som ani to, že nebudem fajčiť a v piatky žúrovať, aby som si našetril a ani to, že budem pokukovať už iba po lepších stromoch :-)

Môj prvý drahší stromček z roku 2013 po prvom tvarovaní zo záhradného materiálu
Veľa bonsajistov je proti predávaniu stromčekov. Každý máme svoje dôvody prečo áno, prečo nie. Môj názor je, že máme je prirodzené mať také bonsaje, ktoré:

  1. nemajú vysokú úroveň, no majú špeciálnu hodnotu - môj prvý bonsaj, môj prvý súťažný a pod.
  2. majú vyššiu úroveň, no po istom čase si pýtajú majiteľa, ktorého budú tešiť viac
Práve druhá kategória je to miesto, kde sa veľká zbierka dá zmenšiť a tým zároveň zvýšiť jej kvalita. Predám dva lacnejšie, kúpim drahší bonsaj. Časom sa bonsajista menej bojí, nevidí riziko, hlavne ak už má overený zdroj na nákup.

Teraz už poškuľujem po takýchto stromčekoch

Kde sa teda nachádzame v medzinárodnom meradle? Niesme na konci a veľmi rýchlo sa doťahujeme za lepšími.

nedeľa, 8. januára 2017

Ako na yamadori I.

Skôr ako sa dostaneme k tomu ako vykopávať yamadori, uvediem niekoľko príkladov, čo vlastne hľadať. Mimochodom, obrázky sú z výletu z Veľkej Fatry v chránenej krajinnej oblasti.

Čo hľadať

Keď vykopať strom, tak taký, čo je niečim zaujímavý:
  • kmeň s (potenciálne) dobrou konicitou
  • strom, kde poznať vek (borka, zalomenia, mŕtve drevo)
  • koreňové nábehy
Hneď pri chodníku som našiel peknú ukážku.
Na prvý pohľad nezaujímavý kmeň
Čo bolo na tomto buku zaujímavé? Veľmi pekný hrubý kmeň s možnostou zrezania na dosiahnutie správnej konicity.
Dve bočné vetvy umožňujú dosiahnuť pekný pohyb aj konicitu

Čo nehľadať

Pár ročné ceruzkáče, ktoré treba obchádzať

Určite netreba hľadať stromy, ktoré sa dajú bežne zakúpiť napr. v zahradníctve, pretože
  • zakúpené stromy majú zapestovaný bal
    • dá sa s nimi hneď pracovať
    • nebude problém s prežitím
    • čo ušetrí tak 2 roky prác
  • zapestované stromy nie sú z prírody, ale zo škôlok
    • v podstate ide o analógiu vianočného stromčeka z lesa alebo z obchodu
  • nemenej dôležitý faktor je vzľad stromu
    • tenký, bez konicity
  • cena za taký stromček je zvyčajne do 10 EUR
Buk s malým balom zo záhradníctva, foto: www.dreviny.sk

A čo teda nehľadať? Stromy, ktoré:
  • majú peknú korunu, pretože ju bude aj tak treba vybudovať odznova
    • načo zbytočne brať strom, ktorý je zaujímavý iba tým, čo pôjde preč
  • sú blízko k materskej rastline
    • s veľkou šancou sú to výhony z koreňov a bude ich ťažké vykopať

pondelok, 2. januára 2017

Najstarší bonsai / Strom mesiaca

Pri bonsajoch je vek populárna informácia hlavne pre laikov. Môžeme rozlišovať dve kritériá veku. Jedným je vek samotnej rastliny a druhým je doba počas ktorej bol bonsaj bonsajom, t.j. v miske. Z pestovateľského hľadiska je zaujímavejšie druhé kritérium. Po svete môžeme nájsť veľa rôznych bonsajov s vekom od 500-800 rokov. Len zriedkavo sú však v miskách viac ako 100 rokov. Preto si tento mesiac pozrieme hneď niekoľko bonsajov.
Biela japonská borovica, foto z www.prettybonsai.com
Biela japonská borovica na fotke má 550 rokov a prvé práce na nej začali v roku 1610. Zhliadnuť ju môžete v Imperiálnom paláci v Tokyu (záhrada Omichi Teien) a je zaradená medzi Národné poklady Japonska.
Fikus retusa, foto z www.bonsaidilettante.com
Fikus retusa Linn na obrázku vyššie má odhadovaný vek cez 1000 rokov a pôchádza v Číny, kde sa oň staralo niekoľko generácií bonsajistov. Luigi Crespi ho po desiatich rokoch vyjednávania zakúpil a priviezol do Talianska v roku 1986. V ten istý rok bol rovno vystavený na výstave Euroflora v Ženeve. Zhliadnuť ho môžete v Crespi Bonsai múzeu v Miláne
Foto: Morten Albek
Tretím stromom v poradí je borievka, ktorá má viac ako 1000 rokov, no len prednedávnom bola vykopaná. Pozrieť si ju môžete v Mansei-en v Omiyi v Japonsku, kde sa o ňu stará rodina Kato.
Foto: Radek Petrášek, ČTK
Oficiálne je najstarší bonsaj v Európe sa nahchádza neďaleko nás. Strom je pôvodom z Číny, kde ho po prvej svetovej vojne odviezli na Tchaj-wan spolu s ďalšími kultúrnymi pamiatkami. Bonsai centrum Libčany priviezlo v roku 1997 muraju metlinatú a v decembri minulého roku ju ako 337-ročnú predalo Libereckej botanickej záhrade