pondelok, 1. mája 2017

Ikadabuji / Strom mesiaca

Foto: yamadori.co.uk
Vor (ikadabuji alebo ikadabuki) z hlohu na obrázku vykopal v roku 1991 Tony Tickle. Tvarovaný bol strihom do tvaru stromov, aké rastú prirodzene v UK.

Posledné roky bolo možné strom vidieť v rôznych publikáciach a knihách. Naživo naposledy tento rok na Noelanders trophy v Genku. V sobotu bol ocenený ako najlepší opadavý bonsaj a v nedeľu už cestoval k novému majiteľovi do Nemecka.

Práve predaj stromu, ktorý bol pre Tonyho Tickla tak ikonický, rozprúdil živú diskusiu o tom, či predávať vlastné stromy a ak, tak ktoré. Majiteľ to veľmi pekne zhrnul: "Trávime s bonsajmi iba zlomok času z ich života. Posunul som svoje stromy tak ďaleko ako som to dokázal a sú pripravené na to, aby potešili niekoho ďalšieho. Nie je v tom smútok či pukanie srdca. Ako som povedal už veľa krát, bonsaj nie je o dosiahnutí cieľu ale o ceste k nemu".
Povedané inými slovami, najviac ho teší bonsaje posúvať ďalej a keď už dosiahnu svoje maximum, hľadá ďalšie. Koho by zaujímal názor jeho oponenta, nájde ho tu.

piatok, 28. apríla 2017

Bonsajová etiketa I.

Svet by bol krajšie miesto, keby sme neboli urážliví a nemali očakávania. Bohužial to tak nie je a preto sme po stovkách rokov pokusov a omylov vymysleli bontón, ktorý popisuje etiketa.

Je niekoľko oblastí, ktoré sa dajú samostatne rozpísať a tento krát to bude hodnotenie stromov, ktoré sa dá z pohľadu komunikácie charakterizovať aj ako dávanie spätnej väzby.


Hodnotenie stromov

Tvarovanie bonsajov by sa dalo označiť za umenie. Umenie je niečo veľmi subjektívne. Niekomu sa daná vec a jej podobné veľmi páči, niekomu absolútne vôbec. V kultivovanej spoločnosti platia isté pravidlá ako zhodnotiť výsledok, resp. kedy byť radšej ticho, alebo proste priznať nespôsobilosť hodnotiť daný štýl.


1. Čo vlastne chcem povedať?
Skôr ako začnem hovoriť o strome, mal by som porozmýšlať, či hodnotím to, ako strom zapadne do mojeho vkusu, alebo ako strom spĺňa kritériá kategórie, kam patrí. Veta jednoduchá, myšlienka skrytá, uvediem preto radšej príklad. 

Známy si kupuje auto do mesta. Je mu zbytočné hovoriť, že jeho mala Toyota Yaris je otrasné auto, lebo je malé, nemá výkon a zrámuje ho každé SUV. Áno, SUV je super a tak má vyzerať auto. 

Chyba však nie je u známeho, ale v tom, že som nepochopil a ani sa neunúval pochopiť účel jeho potrieb a rozhodovania.
Rovnako to platí pri bonsajoch. Načo hovoriť, že ten strom je pokrútenec a vyzerá to celé divne, keď je o mne známe, že sme na prirodzene vyzerajúce prísne vzpriamené tlsté stromy (pozn. podobnosť s autorom článku je čisto náhodná)


2. Komu to hovorím?
Za to, čo hovorím, sa nesmiem hanbiť. Samozrejme je iná vec, ak to hovorím v kruhu veľmi blízkych osôb. Tí predsa vedia, že preháňam :-) Ak však vyjadrujem názor pred človekom, ktorého nepoznám dostatočne dôverne, musím mu povedať svoj názor rovnako emotívne, úprimne, ale aj s citom, ako by som to povedal samotnému majiteľovi. Inak sa ľahko dostanem do spletí vysvetľovania na každú stranu. 

3. Dodržiavam sám to, čo tvrdím?
Veľmi ľahko sa hodnotí cudzie, no dodržiavam sám to čo požadujem od iných? Špinavá miska? Nesedí odtieň alebo úplne presne rozmer? Skúšal som už niekedy nájsť misku, ktorá sadne presne na môj strom? Že ja nevystavujem? To nie je vysvetlenie ale iba obyčajný alibizmus.


4. Začať pozitívne, následne hodnotiť
Zvláštna doba v ktorej žijeme. Vedeli ste, že existuje slovné spojenie pozitívna kritika? Že to je oxymoron? Nie je. Kritika je hodnotenie a to môže byť pozitívne aj negatívne. Snažíme sa dosiahnuť dokonalosť tak intenzívne, že sa sústredíme na hľadanie chýb viac ako na zážitok z toho, čo je pozitívne.
Začať zhodnotením, že čo je na strome dobré a následne pridaním vlastných pozorovaní a návrhov, vyznie úplne inak ako ofrflanie stromu.

5. Počúvať a akceptovať druhý názor
Diskusia je dôležitá. Chcem predsa svoj pohľad vysvetliť ostatným. No musím vedieť ostatných aj pochopiť. 
Dal by som vetvu inde? Čo ak mal autor sakra dobrý dôvod, prečo ju tam nedal, len nám to za pár minút nedošlo? Zvyčajne má ten strom doma niekoľko rokov, lepšie mu tak rozumie.

Tak. Prvá časť sa je za nami, blíži sa nám Národná výstava. Je to ideálna príležitosť ako si vyskúšať o koľko lepšie je dodržiavať bontón. Aby vystavovatelia nevyzerali v rámci prípravy takto:


štvrtok, 20. apríla 2017

Úloha klubov v 21. storočí / Ako ďalej II.

Žijeme v dobe, kedy je veľmi ľahké dostať sa k informáciám. Internet, knihy, možnosť cestovať, to všetko zvyšuje ich dostupnosť. S tým narastá úroveň sebestačnosti jednotlivcov a klesá motivácia združovania sa.
Veľa klubov sa tak snaží znovunájsť, alebo nájsť svoj cieľ v zmenených podmienkach. Nie je to problém klubov Slovenska, ale naprieč celou Európou. Skúsme si celú situáciu rozobrať od aktuálnej situácie po želaný stav a netváriť sa, že problém neexistuje.


Skutkový stav

Členovia sa na kluboch stretávajú podobne ako chlapi v krčme. Vedia, že tam budú im blízki ľudia a budú sa rozprávať o spoločných témach. 
Program a náplň padne na jedného alebo viacerých dobrovoľníkov, ktorým na danej tématike (v našom prípade bonsaje) záleží, prípadne záležalo, ale žezlo od nich nemá kto prevziať. Z členov sa k tomu nik nemá, ale klub musí existovať, veď to by skončil svet..

Čas od času sa ukáže nový aktívny člen, ktorý by chcel veci zmeniť. Ľudia sú však už tak zabehnutí v letargii nič nerobenia, že nápad zamietnu, nájdu milión dôvodov prečo nemôže fungovať, alebo ho zmenia natoľko, že pôvodný zámer nebude naplnený. Klub má o jednu pre svoje fungovanie esenciálnu osobu menej.

Želaný stav

1. Čo vlastne chceme?

Klub musí mať jasne stanovené, čo chcú jeho členovia dosiahnuť. Je to pravidelné stretnutie na prehodenie pár slov? Spoločné aktivity nepravidelného charakteru? Práca s ľudmi mimo klubu, osveta?
Dôležité je uvedomiť si, že neexistuje dobrý a zlý cieľ. Podstatné je, aby s ním boli uzrozumení členovia, akceptovali ho a podľa toho nastavili aj svoje očakávania. Práve tie sú kameňom úrazu mnohých spolkov, pokazených vzťahov, či proste omylov z nepochopenia. Okrem toho to dá priestor ďalším klubom, ktoré sa venujú rovnakej tématike, ale majú v náplni iné aktivity. Takto sa vedia voči sebe vyhraniť.

2. Zodpovednosť

Formalizovanie vzťahov je cesta do pekla. Narúša rovnováhu zodpovednosti, kde sú neúmerne zaťažení ľudia "s funkciou" a zvyšok spohodlnie. Je to chyba na oboch stranách. Zodpovednosť treba dávať aj prijímať.
Niekedy mám pocit, že sme si zobrali to najhoršie z oboch režimov:
  • udeľovanie titulov a funkcií od komunistov
  • odmietanie zodpovednosti od kapitalistov
Každý jeden člen musí chcieť participovať v nejakej miere. Vôbec nemusí byť rovnaká (óo rovnostárstvo naše súčasnogeneračné), z aktívnejších členov sa tak vyprofilujú lídri a autoriti, ktoré každý klub potrebuje ako soľ. 
Ak sa klub zaoberá viacerými témami, nech má každá z nich zodpovednú osobu. Treba vystavovať? Kto spotredkuje komunikáciu klubu a výstaviska? Kto zabezpečí zvoz? Kto zabezpečí prípravu miesta? Kto bude polievať? Kto bude zabezpečovať dostatok ľudí na stráženie? Kto pripraví sprievodný program pre ľudí? Kto spraví ukážky? 
Za každú otázku vyššie by to mal byť iný človek.

3. Prospech z kolektívu

Aktivity musia byť také, kde je vyslovene potrebná účasť kolektívu. Veci, ktoré sa dajú naštudovať alebo realizovať doma sú domácou úlohou. Niekedy by sa dalo povedať, že zaťahovať do nevypracovanej domácej úlohy celý kolektív je nie iba mrhaním času ostatných, ale rovno sebectvo. Samozrejme, ak je stretnutie dedikované na osvetu, je to, práve naopak, žiadané.

Ako sa tam dostať

Veľmi dobrá otázka. O tom ale až nabudúce. Spoiler - niekto alebo niečo bude musieť umrieť!


sobota, 15. apríla 2017

Prečo pridrôtovať strom k miske / Začíname VIII.

Kade tade v internetovom nekonečne je kóoopec článkov o tom ako správne prichytiť bonsaj do misky:



Prečo ale prichytávame bonsaj do misky a kedy je to dôležité?

V prírode

V prírode majú stromy veľkú korunu a rovnako veľkú sieť koreňov. Veľmi často s jedným kolovým koreňom, ktorý má za úlohu stabilizovať strom. Vplyvom poveternostných podmienok vzniká pri zemi pákový efekt. Pre strom je dôležité, aby ho vietor nevyvalil aj s koreňmi, preto sa snaží ísť do hĺbky a/alebo šírky čo najviac. Mimochodom, toto je dôvod výsadby drevín vo svahoch - aby ich nevyvrátilo, rozkoreňujú sa a držia svoj bal v celku, čím spevňujú pôdu ako celok a zabraňujú tak zosuvom.
Ukážka kolového koreňu, foto: www.greenbeltconsulting.com


V miske

V miske je situácia obdobná. Bonsaj ale z definície má mať plytký koreňový bal. Tým bránime stabilite stromu a vietor môže strom vyvaliť.
Samozrejme, ak máme veľkú keramickú misku, ktorá je ťažká, a súdržný bal (cca 2 roky od presadenia), tak vietor strom nevyvalí. Jedine v kuse aj s miskou.
Prerastený súdržný bal, foto: bonsaiforbeginners.com


Prečo teda pridrôtovávame stromy k miske? Pretože po presadení nie je bal balom, strom neprerástol substrát skrz na skrz. Aj jemný vplyv povetria hýbe stromom v miske, čim mu znemožňuje zakoreniť.
Zakorenenie je proces, kedy korene prerastajú substrát aj jemnými vlásočnicami. Najdôležitejšou a najcitlivejšou časťou koreňov. Sú tenšie ako vlas a majú za úlohu prijímať z pôdy vodu a živiny. Pri najmenšom pohybe substrátu sa trhajú. Nedostatok vlásočníc (či už preto, že strom nemá dosť síl, alebo podmienky) pozorujeme ako vyschnutie stromu po presadení. Ak je strom vitálny, tento problém po dvoch rokoch odpadá.

Veľmi dobrým konkurentom vetru sme ale aj my sami. Pri rôznych úpravách stromu, ako pílenie konárov, frézovanie, alebo aj drôtovanie, hýbeme kmeňom. Či už sú to vibrácie, alebo tlak jedným smerom, bez prichytenia takéto práce môžu byť vo výsledku ďalším neplánovaným presadením.

Tak a hor sa prichytávať!


piatok, 31. marca 2017

Hore nohami / Strom mesiaca

Foto: westcoastbonsai.se

"Vzkriesená" borievka čínska var. shimpaku má za sebou veľmi zaujímavú históriu. Masahiko Kimura tento 70cm vysoký strom zachránil tým, že ho obrátil hore nohami.

Existuje niekoľko verzií ako strom dostal svoj tvar. Jedna je z prvej knihy The bonsai art of Kimura 1, ktorú nie je tak ľahké získať. Druhá verzia je z časopisu Bonsai today č. 27. Tretia verzia je z rozhovoru s Mortenom Albekom. Posledná, štvrtá verzia je z knihy The Magician - The bonsai art of Kimura 2 a z tej čerpá tento článok.

Pôvodný majiteľ stromu, Koide Nobukichi, mal so stromom problém - očividne žltol. Strom mal pre neho významnú hodnotu a preto ho nechcel dať na starosť len tak hocikomu. Po konzultácii vo viacerých bonsajových škôlkach ho v roku 1984 odviezol do Kimurovej záhrady.
Ako príčina boli určené korene a po vytiahnutí stromu z misky tam nebol vlastne ani jeden živý. Vykopaný bol dva roky predtým a celý čas žil vďaka malej hŕstke koreňov.
Kimura prezrel kmeň, či sa niekde nenachádzajú živé časti a určil tie, ktoré sú už nenávratne mŕtve. Na vrchole našiel kúsok živej hmoty a konštatoval, že strom prežíval zo zásob, ktoré boli nenávratne vyčerpané.

Kimura strom otočil naopak - tak aby živá časť mohla zakoreniť. O tri dni neskôr sa objavili tri malé korene a po ďalších dvoch týždňoch bolo dostatok koreňov, ktoré dokázali zásobovať zostávajúce vetvičky. O dva roky neskôr bol strom v kondícii na zmenu náklonu a od roku 1988 bol hustý a plný vitality v tvare, ktorý poznáme už dnes.

Bohužiaľ sa mi nepodarilo nájsť fotky stromu pred zásahom inde ako v knihe. Kto je zvedavý, musí si ju zadovážiť :-)

sobota, 25. marca 2017

Keď sa oplatí počkať / Začíname VII.

Bonsajistika je o trpezlivosti. V prvom kroku si uvedomujeme, že stromček v miske nezhrubne. V druhom kroku, že každý rok koruna zhustne maximálne o dve vetvenia. Niekedy počas tohoto celého, že naozaj treba presádzať iba v isté obdobie, a že vylomiť puky niektorým druhom stromov je fatálne.

Vykopané stromy zasadíme do misky. Ponaučení, počkáme dva či tri roky bez zásahu na prvé tvarovanie. Očakávame dobrý výsledok, pretože už nejaký čas okolo stromu chodíme a máme istú predstavu. A...
... a netrpezlivo natvarujeme strom na efekt z toho, čo nám ponúka. Výsledok výborný, veď sa viac nedalo z materiálu dostať.


Dnes budem teda písať o niečom, čo som sa naučil aj ja iba prednedávnom - že niekedy sa oplatí aj prvé tvarovanie robiť až neskôr, pretože strom si to zaslúži.

Borievka

Vyše dva roky dozadu som si kúpil borievku. Nebola veľmi drahá, v pôvodnom substráte, veľa juvenilného ihličia zo stresu ešte stále bolo vidno. Bola však pekná bujná a už aj dosť silná. Prečo ju nenatvarovať? Hokejkový hák pri substráte naznačoval budúcnosť kaskády. Nebyť toho, že som stihol iba odstrihnúť naozaj nezmyselné vetvy a natvarovať časť budúcej koruny, asi mám doma kaskádu s ktorou by som nebol až tak spokojný.
Strom pristál na záhrade, bez tvarovania, iba s výmenou súbstratu a zmenou náklonu na kaskádu. Tak zostal až do jesene 2016. S polohou koruny som nebol spokojný a tak som pestoval do zálohy jednu malú vetvu. Vec sa vyvŕbila nakoniec tak, že strom bude v pôvodonom náklone, koruna z malej vetvy, ktorá sa za dva roky riadne rozbujnela a z pôvodnej koruny je veľký jin.

Smrekovec

Pred tvarovaním
Moje prvé kúpené yamadori by bolo úžasné. Hrubý kmeň, koruna pokračujúca na prvú bočnú vetvu. Tvaroval som ho ešte v dávnych začiatkoch. Teraz by som robil možno niečo iné, kto vie.
Po tvarovaní

Mohol to byť už celkom pekne zapestovaný strom, keby bočná vetva neuschla a nezostal iba dlhý rovný kmeň, ktorý bol v kontraste s pokrúteným nebari.
Štyri roky bol strom za trest v kúte záhrady, kde postupne bujnela koruna, ktorá bola pri prvom tvarovaní zosekaná iba na jemný obrast. Priebežne som ju prestrihával, aby bolo z čoho vyrobiť čokoľvek, čo konečne určí smerovanie tvaru.
Strom pred ohýbaním. Čierny pás je miesto, kde bola bočná vetva, alias pôvodne zmýšľaná koruna
Prvé úvahy boli o tom, že budem musiet zjemniť prechod na mieste bočnej vetvy a spraviť niečo na vzpriamený spôsob. Shari na boku by zabezpečilo konicitu. Nebol som s týmto zámerom zmierený, ale vedel som, že bude treba jemnejší a hustý obrast.
Tent rok som smrekovec zobral na tvarovačku s tým, že zrejme treba razantne pokrútiť kmeň, len som nevedel ako a ako na to.
Prvý ohyb
Prvý ohyb zabezpečil zníženie stromu na takú výšku, že tlstý základ kmeňa ho posunul skoro do sumo kategórie. Hák ale nie je veľmi pekný tvar a nebol v súlade s celkovým pohybom.
Druhý ohyb
Druhý ohyb zjmenil vytvorený hák a ujednotil pohyb. Korunu tak bude tvoriť vetvička, ktorá začínala bez vetvenia a mala 4cm.

nedeľa, 12. marca 2017

Presádzanie / Začíname VI.

Poznáme 4 druhy presádzania, ktoré sa veľmi odlišujú v postupe ako aj vplyve na strom:
  1. Presádzanie zapestovaných stromov
  2. Presádzanie stromov v dobrom substráte za účelom zmenšenia balu
  3. Presádzanie stromu s komplet výmenou substrátu
  4. Presádzanie stromu s postupnou výmenou substrátu
Na delenie vyššie si treba dávať pozor. V článkoch a videách nikto nerozlišuje o aké presádzanie sa jedná. V japonských článkoch a videách vidno zvyčajne iba 1. Je to logické, v ich bonsaj centrách pracujú na stromoch, ktoré sú na to pripravené obrastom aj koreňami. 
V našich končinách zase veľa ľudí propaguje komplet rozoberanie koreňového balu, čiže 3, prípadne 4. Aj to je logické, pretože bonsajistika u nás iba začína a zväčša treba vymienať hlinu z výkopu.

Základy na úvod

  1. Presádzame tak, aby korene boli vystavené vzduchu minimum času. Je dobré ich rosiť postrekovačom, ak nám to celé trvá dlhšie
  2. Substrát nemusí byť suchý, pri váčšich stromoch je to kvôli váhe praktickjšie a pri zlom substráte menej špinavé. V prípade moderných substrátov na tom nezáleži. Vlhký substrát znamená menej rosenia :-)
  3. Presádzanie vo vetre rýchlo vysuší korene
  4. Ak je to možné, misku aj s drôtmi na uchytenie stromu máme nachystanú skôr ako sa pustíme do strihania koreňov

1. Presádzanie zapestovaných stromov

Začneme tým najjednoduchším. Treba hneď vysvetliť čo je to zapestovaný strom z pohľadu presádzania. Je to taký bonsaj:
  • ktorého koreňový bal obsahuje už iba substrát, ktorý nám nevadí a chceme ho tam ponechať
  • má správny rozmer, tzn. netreba ho zároveň pri presadení zmenšovať, aby strom vošiel do menšej misky
Presadenie spočíva v rozobratí balu na jeho okrajoch a spodnej časti pomocou paličky (zaobstarať sa dá kúpou sushi) v závislosti od veľkosti stromu asi 1 a viac centimetrov. Môže sa stať, že korene budú obrastené okolo balu, lebo strom nebol dlhšie presadený, tieto treba rovno vystrihať nožnicami a následne pokračovať s paličkou.
Takýto zásah výrazne neoslabí strom, pretože neporušíme vlásočnice hlbšie v bale a preto je možné vidieť videá, kde presadia strom a rovno aj tvarujú.. Ďalšia výhoda je, že je potrebné vymeniť iba malé množstvo substrátu.

Najlepšie nám to vysvetlí video:


2. Presádzanie so zmenšením balu

Tento postup je obdobný ako v predošlom prípade, avšak dochádza k výrazne väčšej redukcii balu. Ak vieme, čo sa nachádza v koreňovom bale, napr.:
  • tam nie je jeden kolový koreň z ktoré vyrastajú všetky korene a jeho odstránením by strom umrel
  • sa nejedná o borievku, kde každá vetva má vlastný koreň
je možné výraznú časť rovno odrezať. Ak máme pochybnosti, treba bal proste postupne rozoberať a odstrihávať.
Tento postup môže výraznejšie ovplyvniť strom, preto strom nie je vhodné rovno tvarovať. V prípade listnatých stromov je dobré túto redukciu spojiť s redukciou koruny.

Ďalšia ukážka je na videu nižšie:


3. Presádzanie s komplet výmenou substrátu

Komplet výmena koreňového balu je pre strom veľká záťaž, keďže sa narušia všetky vlásočnice. Veľa bonsajistov odporúča postupnú výmenu starého substrátu za nový. Silne to závisí od stavu pôvodného substrátu. Je rozdiel, ak sa vymiena zemina za napr. akadamu ako keď je v bale veľký kus ílu. Jeho ponechanie môže spôsobiť nasledovné problémy:
  1. Íl je stále príliš vlhký a nový substrát už preschol. Vzniká tak problem s polievaním. V jednej časti substrátu korene časom vymrú.
  2. Íl blokuje rast koreňov, korene rastú v novom substráte, ktorý je ďalej od kmena
Mne sa osvedčilo vymytie balu, ak neviem, v čom je strom zasadený a aj pri výkope yamadori. Teraz mi veľa z vás povie, že zničím mykorhízu a... 
... a nebude mať pravdu. Každý strom potrebuje na svoje fungovanie huby, s ktorými žije v symbióze. Lenže sú rôzne typy spolunažívania. Väčšina rastlín využíva endomykorhízu, čiže huby priamo prenikajú do buniek rastliny. Potom sú výnimky ako duby alebo borovice, ktoré využívajú ektomykorhízu a tam sú aspekty dva:
  1. Huba sa nedá odstrániť, pretože je v medzi bunkami primárnej kôry samotnej rastliny 
  2. Dôjde však k výraznej redukcii, čo samozrejme rastlinu oslabí rovnako ako odstránenie vlásočníc, pretože sa naruší Hartingova sieť a tým savá plocha
  3. Treba si uvedomiť, že huby v pôde neznamenajú automaticky lepšie podmienky pre strom. Musia s ním byť spojené a dokážu dorásť z tých, ktoré má strom v koreňoch
Koho zaujíma viac, odporúčam napr. stránku Botanického ústavu akadémie vied ČR.
Foto: www.ibot.cas.cz
Ako to celé prebieha? Zoberiem záhradnú hadicu, prepnem na tenký silný prúd a vymývam a strihám, kým všetok starý substrát nie je preč. Nesnažím sa bal zmenšovať, čim viac koreňov ostane, tým lepšie. Aj misku dám radšej hlbšiu, ale to sú už skôr moje postupy ako niečo, čo mám racionálne zdôvodnené :-)

4. Presádzanie stromu s postupnou výmenou substrátu

Postup je rovnaký ako v bode 1 alebo 2 s tým, že tam, kde je pôvodný substrát, sa odstráni podstatne väčšia časť. Niektorí bonsajisti používajú výmenu na spôsob pizze, kde vykrajujú akoby kúsky pizze (samozrejme nie úplne odstredu balu). Je to vhodné napr. vtedy ak je bal natoľko stvrdnutý, že sa nedá rozobrať.

Tak a to by bolo na dnes všetko, treba presádzať, prišla jar.