streda, 6. septembra 2017

Noelanders Trophy 2018


Prvý februárový víkend sa tradične koná najväčšia a najprestížnejšia európska výstava Noelanders Trophy. Výnimkou nebude ani rok 2018, kedy termín pripadá na 3. - 4. februára.
Tento ročník bude výnimočný dvomi vecami.

Osobnosti

Okrem iných vystúpia aj Kunio Kobayashi z Japonska a Bjorn Bjorholm z USA. Kobayashiho hádam ani netreba predstavovať. Bjorna Bjorholma určite každý pozná z veľmi pekne spracovaných videí Bonsai Art Of Japan, ktoré publikoval počas svojeho štúdia vo Fujikawa Kouka-En v Osake, alebo potom z inštruktážych videí na Bonsai Empire.

Workshop

Na výstavách sú typické demonštrácie tvarovania. Workshopy veľmi nie, teda až na posledné tri Národné výstavy našej bonsajovej asociácie. Keď už bude Kobayashi, tak prečo to nevyužiť neumožniť ľuďom aj workshop v pondelok 5. februára? Odporúčam sledovať novinky a hneď ako bude spustená registrácia, sa na workshop prihlásiť. Pozor - škoda majstra na ceruzkáče.

Predajná sekcia

Predajná sekcia bude konkurovať tej výstavnej počtom 90 predajcov.

Cestovanie

Najdôležitejšie na koniec. Návštevníci výstavy majú dve možnosti, ako sa tam dostať:

  1. ísť samostatne podľa návodu, ktorý som pred časom písal v rámci série Ako cestovať bez ujmy
  2. počkať na Danubius bonsai klub, či nebude organizovať zájazd, tak ako tento rok

pondelok, 4. septembra 2017

Stromy na skale / Strom mesiaca

Foto: bonsaibark.com
Na fotke vyššie je veľmi známa výsadba stromčekov na skale od Masahika Kimuru. Skladá sa pravdepodobne zo 7 shohinov borievky čínskej var. shimpaku alebo itoigawa (Juniperus Chinensis var. Sargenti alebo Itoigawa) osadených na umelej skale, resp. spojených skalách.
Kimura je známy tvorbou takýchto veľkých  kompozícií. Postup, ako ich vytvoriť sa nachádza aj v knihe The Magician: Bonsai Art of Kimura 2. Naposledy mal demoštráciu tento rok počas otváracieho ceremoniálu na 8. ročníku Svetovej výstavy bonsajov v Saitame.

piatok, 1. septembra 2017

Chloróza / Nie je voda ako voda I.

Dnes začneme tak teleshopingovo. Aj vy by ste chceli krištáľovo čistú vodu, bez nečistôt, rias, baktérií a vodného kameňa?
Pritom je to také jednoduché. Stačí pridať do vody produkty z našej ponuky do prívodu vody a všetky vaše problémy budú vyriešené. Zavolajte ešte dnes a dostanete zdarma ďalšie balenie z radu našich produktov v inej farbe, rozumej pokračovanie novozačatej série článkov o vode.

Poďme ale pekne od začiatku, nech to celé dáva význam.

Čo to je?



Snáď najčastejším príznakom je chloróza. Prejavuje sa žltnutím listov a výraznými žilkami. Rastlina nemá dostatok živín na vytvorenie chlorofylu, čo ale neznamená že v pôde živín nie je dosť. Problém je, že tvrdá voda zvyšuje pH. Z pestovateľského hľadiska je neutrálna hodnota 6.5. Vyhovuje celému spektru rastlin a rozdiel o jeden stupeň nerobí zásadné problémy. Väčšie odchýlky sa však začnú skôr či neskôr prejavovať. Väčšina rastlín si vystačí s neutrálnym pH a potom sú tu tie neprispôsobivé potvory:
  • kyslomilné / acidofilné - azalky
  • zásadomilné / alkalomilné - vinič, olivy (nie sú až tak neochotné)
Niektorí budú namietať, že som nespomenul ihličnany (borievky, borovice, smreky, smrekovce) ako preferujúce kyslé pôdy. Je to z rovnakého dôvodu, prečo som nespomenul napríklad buky. Srandovný fakt je, že v prípade ihličnanov je prehodená kauzalita, tzn. výskyt ihličnanov v kyslých pôdach nie je výsledkom preferencie druhu dreviny, ale následkom. Stromy postupne menia prostredie okolo seba (opadané ihlice, huby) a priebežne okysľujú pôdu.

Čo sa deje?

Čo sa vlastne deje, keď rastline nesadne pH? Je to súhra viacerých faktorov. Mikorhíza typická a vyžadovaná pre daný druh dreviny na príjem látok nedokáže prosperovať. Rastlina samotná nedokáže pri daných chemických vlastnostiach prijať živiny. Veľmi zľahka povedané, každá rastlina je geneticky nastavená na isté spektrum a keď nesadne, nedochádza k príjmu. Rovnako ako nefungujú vysielačky, keď sú na iných frekvenciách.
Späť k vode. Čo robí vodu tvrdou? Sú to minerály, ktoré sú v nej rozpustené. Konkrétne sú nepriateľom dve zložky - vápnik (Ca) a horčík (Mg). Prvý menovaný spôsobuje biely až žltkavý povlak, druhý menovaný ten hnedastý. Tieto potvory sa usádzajú kde sa len dá. Na trubkách, umývadlách, varnej kanvici a v substráte.

Koho sa to týka?

Všetkých, čo majú naozaj tvrdú vodu. Tá z vodovodu je označovaná ako tvrdá, avšak z pohľadu spotrebičov. Na bežné polievanie je na väčšine územia Slovenska postačujúca. Problém majú tí, ktorí polievajú vodou zo studne.
Nie je nič nezvyčajné, ak studňová voda má pH okolo 9, čo je už naozaj vážny problém. Inak, čím hlbšia studňa, tým lepšia voda.


Riešenie


Riešení pre domácnosť je veľa. Existujú rôzne zmäkčovadlá, ktoré:
  • Na seba naviažu voľné katióny a zabránia ich usádzaniu v potrubí a spotrebičoch, napr. fosforečnany a polyfosfáty.
  • Vymenia katióny vápnika a horčíka za tie, ktoré sa neusádzajú, napr. sodík a čistenie sa realizuje pridaním obyčajnej soli (NaCl), pričom sa do odpadu vypustí CaCl a MgCl. Takto fungujú napr. umývačky riadu, alebo drahšie zariadenia na zmäkčovanie vody pre celý dom
  • Reverzná osmóza, ktorá odstráni z vody absolútne všetko a potom sa v prípade potreby zmiešava s pôvodnym zdrojom na požadovanú tvrdosť. 
Prvé dva spôsoby zanechávajú vo vode nežiaduce látky. Fosforečnany majú Ministerstvom určené maximálne povolené množstvá a sodík vo veľkom množstve nerobí dobre ani ľudom, nie to rastlinám (v skratke povedané ich vysuší). Reverzná osmóza je schodná cesta, no počiatočná investícia sa ráta skoro v stovkách, bližšie k tisícom. Nehovoriac o energetickej a časovej náročnosti (výroba 200L môže trvať celú noc).
Nenápadne som odbočil a zámerne ubehol zlým smerom.

Čo to presne bolo? Začal som zamieňať pojmy tvrdosť vody a pH vody. Sedliacky rozum hovorí, že tvrdá voda  má viac minerálov, ktoré zvyšujú pH a preto ich treba odstrániť. Je tu ale jedno veľmi elegantné riešenie...
Okysliť vodu a čím iným ako kyselinou! Na tom, ze čo je vo vode nám predsa nezáleží, ak výsledný produkt nie je škodlivý, pretože chceme správne pH. Rastlina si už vyberie, čo treba.

Možnosti sú dve. V malých množstvách pri okamžitom použití postačuje pridávať kyselinu octovú. V 8% zriedenej forme ju poznáme pod krycím menom ocot. Ak treba okysliť vodu skladovanú na dlhšie obdobie, je lepšie použiť kyselinu chlorovodíkovú, pretože ju nerozkladajú mikroorganizmy vo vode.

Správne množstvo kyseliny sa dá zistiť metódou pokus omyl. Prúžky na testovanie pH vody sa dajú kúpiť v akvaristike alebo v bazénovej sekcii kutilských obchodov. Ja primiešavam ocot pomocou kristalon aquamixu.

Tak. Správne pH by sme mali. Rozumiem, bolo to príliš dlhé, takže pokračovanie bude kratšie. Sľubujem.

piatok, 11. augusta 2017

Ach tie hrozné teplá / Začíname VII.

Je to tu. Následky odvodňovania krajiny a vysoká produkcia CO2 zrejme spôsobili tie hnusné teplá. Také hnusné, že otvorené priestranstvá okolo ľudských obydlí sú peklom na zemi.
Vyzerá to tak, že za pár rokov budeme úspešnejšie pestovať bonsaje, ktoré sú pôvodom z krajín ako Španielsko či Taliansko. Alternatívne presedláme proste na kaktusy.
Viem, určite sa pýtate, že prečo som tento článok nepísal tak dva mesiace dozadu, pred prvými vlnami pokusov žltej gule zahubiť všetko živé. Pre paranoidných preto, že ma platia tí istí, čo zabezpečujú chemtrails a HAARP. Pre normálnych preto, aby ste ma brali vážnejšie. Aj keď forma textu tomu nenasvedčuje.
Poďme teda k dnešnej téme a tou je vysvetliť a spomenúť možnosti ochrany bonsajov pred teplom.

Trocha teórie na začiatok

Rastliny využívajú odparovanie vody na presun látok od koreňov do listov a zároveň sa tým ochladzujú (energia vo forme tepla, ktorá je potrebná na odparenie vody, pochádza z rastliny).

Veľa ľudí si myslí, že rastlinám v nádobách škodí priame slnečné svetlo dopadajúce na listy, ktoré ich vysuší a celkovo rastlinu odvodní. Nie je to celkom pravda. Výpek slnka samozrejme zohráva úlohu pri poškodení listov.
Ako je ale potom možné, že teplo zničí aj rastliny v tieni? Prečo rastlinám pomôže ak ich polejeme, aj keď koreňový bal je zvnútra stále mokrý? Prečo to teplo neškodí tak výrazne tomu, čo je zasadené v zemi?

Problém je, ako inak, v koreňoch. Tým prospieva teplo, rovnako ako nám ľuďom. Rovnako však existuje teplotná hranica, kedy sa z koreňov stáva varená zelenina s nenávratným poškodením.
Poškodené korene neabsorbujú vodu, ktorou sa chladí rastlina a listy sa vysušia v priebehu pár hodín. Čím sa dostaneme k tomu, že spálené listy nie sú iba indikátorom intenzívneho slnečného žiarenia, ale neschopnosti rastliny zabezpečiť svoje základné životné funkcie..

Pôdu, resp. zem môžeme zjednodušene považovať za monolit, kde sa teplo relatívne rovnomerne a rýchlo prenáša. Za normálnych okolností tak má stabilnú teplotu a v pol metrovej hĺbke je aj v 40 stupňových horúčavách príjemný chládok. Viac detailov je napr. v článku tu.
Zdroj: horticulture.tekura.school.nz

To sa nedá povedať o kvetináčoch a miskách. Tie sú tmavé, keramické alebo betónové. Veľmi dobre tak udržujú teplo a vyženú teplotu v nádobe výrazne nad teplotu vzduchu. Rastlina môže mať dostatok vody, tej, ktorá z koreňov urobí súčasť polievky z animácie vyššie. Presne z toho dôvodu pomôže polievanie - pretože nádobu, substrát aj korene ochladí.

Možné spôsoby ochrany

Vymenujme si to, čo pomôže:
  1. Priebežne ochladzovať misky vodou - vyžaduje veľa voľného času, resp. automatickú závlahu a hlavne priepustný substrát, aby korene neboli premokrené. Hadica na polievanie by mala byť v zemi a nie na priamom slnku, aby sa ochladzovanie prvými litrami vody nezmenilo na obarovanie.
  2. Zatieniť bonsaje sieťkou s 50% priepustnosťou - menej svetla už nemusí byť dostatočné a netreba zabúdať, že tienenie rieši teplo v miske iba čiastočne
  3. Dať rastliny bližšie k sebe - vlastnou korunou budú tieniť misky a vyrobia si mikroklímu, rovnako ako stromy v meste
  4. Nakloniť policu so stromami od slnka - zmenší sa tým plocha, na ktorú dopadajú slnečné lúče
  5. Použiť svetlé a plastové misky - menej akumulujú teplo, no nie sú pekné
  6. Použiť plytké misky - paradoxne, plytké misky sú vhodnejšie, pretože zmenšujú plochu na ktorú dopadá slnečné žiarenie ako aj množstvo akumulovaného tepla. Netreba to prehánať, istá výška misky je potrebná na zabezpečenie dostatku vlahy,  alebo ju potom skombinovať s častým polievaním
  7. Obaliť misky alobalom - nie je nič lepšie, čo odráža žiarenie ako alobal a zároveň nie je nič škaredšie. Živý strom je však náš cieľ aj za cenu nevkusnosti
  8. Lepšie prostredie - bonsaje na polici podsypanej štrkom sú rovnako výborné ako betónové biznis centrá, navyšujú lokálnu teplotu. Záhrada so stromami, ktoré vyrábajú tieň zníži okolitú teplotu lepšie ako sieťka

Niečo vtipné na záver

Pri spisovaní zoznamu vyššie mi napadlo aj pár skôr vtipných ako praktických nápadov:
  1. Presťahovať sa severnejšie
  2. Použiť chladničku
  3. Zatieniť slnko

Záver

Najlepšie by bolo, keby sme si prestali kaziť to, čo potrebujeme k prežitiu - životné prostredie.

Poznámka - pri písaní tohoto článku nebolo ublížené žiadnym rastlinám, zvieratám alebo ľuďom. Čítanie obsahu však môže mať negatívny dopad na psychické zdravie jednotlivca - rovnako, ako teplo spôsobilo autorovi úpal, ktorého výsledkom je tento zvláštny text.
Celkovo bola notebookom zvýšená teplota v miestnosti o 2 stupne, čo bolo obratom vyriešené intenzívnym vetraním.

nedeľa, 6. augusta 2017

Acer palmatum - Walter Pall / Strom mesiaca

Foto: Blog Waltera Palla
Tento javor dlaňolistý patrí Walterovi Pallovi. Majiteľ je známy pre iný prístup k pestovaniu aj pohľadu na vzhľad bonsajov.
Hovorí, že tvaruje do naturalistického štýlu. Viac sa dá prečítať na jeho stránke. Na Slovensku sa mu venuje napr. Maroš Beľan. Kto ešte jeho blog nevidel, veľmi odporúčam. Okrem vývoja stromov preložil množstvo textov od Waltera Palla o pestovaní.

Späť k bonsaju na obrázku. Do Európy bol importovaný z Japonska okolo roku 1980. V roku 1993 ho vo Švajčiarsku objavil Walter Pall v zlom stave za veľmi prijateľnú cenu a postupne dopestoval do stavu na fotke (rok 2015).

Pre znázornenie veľkosti (90cm) prikladám fotku z presádzania v roku 2014:
Foto: Blog Waltera Palla
a z roku 2013:
Foto: Blog Waltera Palla


pondelok, 3. júla 2017

Kokufu-ten / Strom mesiaca

Kokufu-ten je najprestížnejšia výstava bonsajov na svete. Koná sa každoročne vo februári v tokijskom múzeu umení (Tokyo Metropolitan Art Museum). Výstava začala prvým ročníkom v roku 1934, čím sa stala najdlhšie nepretržite trvajúcou sériou v Japonsku. Samozrejme, s výnimkou druhej svetovej vojny.
Od roku 1986 má každá desiata v poradí dve časti, aby mohlo byť vystavených viac bonsajov. Výstava je tak rozdelená na 2x 4 dni. Posledné roky bolo takéto zdvojenie častejšie.

Ocenená borovica čierna z roku 2017, prvá časť

Čím sa líši od našich, resp. európskych výstav? Každý prihlásený bonsajový profesionál dostane pridelené miesta. Vystavuje na nich bonsaje svojich zákazníkov, o ktoré sa celý čas stará a predom ich pripraví. Kusamono je takisto v réžii vystavovateľa, ktorý zodpovedá za celkové aranžovanie. Individuálni majitelia nemôžu vystavovať samostatne. Stromy sú posudzované a vybrané v januári. Masahiko Kimura v roku 2006 vystavoval 50 z 265 stromov a v roku 2011 bolo cez 70 z jeho tvorby.

Ocenený dulovec z roku 2017, prvá časť

Na cedulke je uvedené meno majiteľa a nie toho, čo ich tvaroval, pripravoval, alebo vystavil. Na rozdiel od výstav u nás, bonsaj je hlavným objektom. Tvorca nie je spomínaný, zato história stromu je často rozpísaná v brožúrach.

Ocenená borievka sargentii, druhá časť

Tento článok je len krátky výber z magiminiland.org. Koho zaujíma viac, odporúčam celý:
www.magiminiland.org/Days/Kokufuten.html

streda, 31. mája 2017

Atypické penjingy / Strom mesiaca

Penjing je čínske slovo, ktoré sa používa na označenie bonsajových krajiniek. Tento mesiac si ukážeme tie, čo sa dajú považovať za atypické.
Foto: coolfunclub.blogspot.com
Na obrázku vyššie je krajinka od Yee-Sun Wuna. Skladá sa z rastlín sagerécie a v kombinácii so skalami vytvára veľmi realistický obraz. Miska je z bieleho mramoru. Naživo si ju môžete pozrieť v Man Lung  v Hong Kongu.
Foto: www.artofbonsai.org
Na fotke je jeden strom, vor, z ktorého vyrastajú jednotlivé stromy a v kombinácii s mŕtvym drevom pôsobia ako scenéria skalného prevysu. Autorom je Wang Huaishun. Aj keď sa to nezdá, celková výška kompozície brestu čínskeho je takmer 120cm.
Foto: devipeetham.com
Masahiko Kimura dokazuje, že všetky nápady stále nie sú vyčerpané. Viac fotiek krajinky cyprušteka tupolistého je možné nájsť v knihe The magician - The bonsai art of Kimura 2.
Foto: ifttt.com

Tento strom bolo možné pred pár rokmi vidieť na Noelanders trophy s postavičkou princa, princeznej a draka, ktorý ju strážil.