Nebláznite / Bonsajová psychológia I.

Ako pozerám dátum založenia mojeho účtu na fóre SBA, je to už 12 rokov, čo považujem bonsaje za svoje hobby. Zvyknem hovoriť, že bonsaje sú výborný koníček, pretože naučia človeka  okrem záhradníčenia aj kopec ďalších vecí, ktoré sú do života veľmi užitočné. A tak sa dnes pustíme do bonsajovej psychológie.

Nadišiel ten správny čas ohliadnuť sa za seba a zhodnotiť pozitíva, negatíva a možno aj trochu zaspomínať, či ofrflať aké to majú teraz ľudia ľahké. 

zdroj: www.bobvila.com

Ako to začalo u mňa? Nevinná návšteva IKEA, kde som zbadal krásny malý strom v miske a ešte k tomu za pár korún. No áno, bol to ten typický fikus "vemenník". Ako "ajťák" som chcel mať niečo malé, dokonalé a živé. Niečo, čo by bolo v protiklade s tým, čo robím celý deň. Pripomenulo mi to navyše aj darček, ktorý som dostal na meniny v 2005-om. Maličký čínsky vtáči zob, ktorý som stihol do svojich narodenín zabiť. Vlastne ani neviem, či vydržal tie 4 mesiace, lebo som naň úplne zabudol a objavil ho pri odchode na zimné prázdniny.

Fáza I

No ale späť k tomu fikusu v roku 2010. Úplne okamžite ma pochytila mánia. Snažil som sa nájsť informácie, čítal rôzne internetové stránky. Hľadal ľudí, čo by ma posunuli ďalej. Tak som objavil SBA, bonsai greenhorn, bonsajforum. Toho času to boli veľmi aktívne internetové fóra. Nemali sme iné možnosti, sociálne siete iba začínali, literatúra nebola. No dobre bola, ale iba klasická komercia s 30 rokov starými informáciami, kde najdôležitejšia časť knihy podľa druhu popisovala ako miešať piesok, rašelinu a štrk na ideálny substrát. Vďaka bohu za angličtinu, inak by som sa nikam nedostal.

Asi pol roka som mal fázu, kedy som chcel ísť hŕŕ do všetkého. A tak v žltom plastovom tégliku boli moje prvé interiérové bonsaje. Borievka, skalník, krušpán. Kto sa zháčil, správne. Neboli do interiéru. Ale čo som ja vedel?

Fáza II

Moje prvé tvarovanie, leto 2012, klub

Hneď ako som mal z každého druhu aspoň jednu rastlinku som sa dostal na náš klub. Chcel som iba knihu, skončil som ako člen. Hlavne preto, že som tam našiel kámošov. Pravidelne sme sa stretávali a tvarovali borievky zo záhradníctva. Špekulovali, trápili ich, presádzali. Skúšali nové metódy, robili opozíciu zabehaným postupom na klube. Hlavne preto, že nejaký Walter Pall veľmi rozumne a uveriteľne rozprával o pravidelnom hnojení, priepustných substrátoch a pod.

zdroj: walter-pall-bonsai.blogspot.com

Koľko stromov sme zabili, kým sme zistili, že jemu to zrejme funguje, lebo nemá problémy, ktorým sme tu čelili my. Kto úspešne pestuje hloh v čistom teramole, nech sa ozve. Kto úspešne hnojí kryštalickým hnojivom a tvrdou vodou, nech dá vedieť. Výplach koreňov. Nevadí, aspoň som mal o čom písať tu na blogu.

Fáza III

Na tomto sme trénovali, rok 2012

Veľmi rýchlo sme prišli na to, že sami sa ďaleko nedostaneme a že chceme mať lepšie stromy ako ceruzkáče. Peniaze sme nemali, ale čas áno. V bonsaj centre v Košiciach začala bonsajová škola. Úžasné víkendy, odkiaľ sme si vždy priniesli nový strom. Ani sme nevedeli ako, postupne sme začali nakupovať stromy za viac a viac peňazí. S tým ale šla hore aj kvalita bonsajov. Správny materiál natvarovaný pod správnym vedením dokázal predbehnúť kvalitou neraz aj 20-ročnú snahu staršej generácie. Za jediný víkend.

Smrekový trsík, extra veľký, rok 2013

Ako som spomínal, z každej tvarovačky bol ďalší bonsaj. Nie bohviečo pre niekoho, čo má balkón. A tak moje stromy končili u kámošov bonsajistov v dočasnom ubytovaní (na niekoľko rokov). Vykúpilo ich až to, keď som sa presťahoval do bytu, kde na streche bytovky bola spoločná terasa, ktorá potrebovala kúsok zelene. 

O rok na to už dom a to znamenalo, že postupom času som sa dostal k číslu 75 stromov. To sa písal rok 2018. Boli aj pekné bonsaje, aj úplné hlúposti. Borievky som rozdal novým členom na klube alebo zasadil do zeme. Veľa neperspektívnych stromov sa stalo súčasťou okrsnej výsadby. Stále to však bolo veľa. V lete to znamenalo pol hodinu polievania ráno a pol hodinu polievania večer.

Fáza IV

Materiál na tvarovanie

Ak správne rátam, intenzívne som chodil do Košíc v rokoch 2013 až 2018. Menili sa ľudia na kurzoch, menili sa inštruktori. Zo študentov sa stali lektori, alebo sa prestali bonsajom aktívne venovať. Z pôvodného osadenstva tam nechodí už nikto. U mna bol definitívny záver v roku 2020 s COVID-om.

Ani neviem ako, zrazu som mal kopec iných vecí, ktorým som sa potreboval venovať a bonsaje boli zrazu nepríjemná guľa na nohe. Možno k tomu prispelo aj to, že som nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým prácam a pár pekných som nesprávnou aplikáciou postreku zabil. 

Začal som teda bonsaje postupne rozpredávať s pravidlom za každé 3 predané 1 lepší. Teraz som niekde pri čísle 20. Prvý krát po veľa rokoch som presádzal s radosťou. Mám dokonca pretrhanú burinu. Do záhrady chodím a nemám tam čo robiť. Baví ma sledovať ako sa postupne stromy dostávajú do menšej misky a hustne obrast.

A viete čo? Užívam si to. Nebláznite a nepreháňajte to. Má to byť v prvom rade potešenie a nie závislosť.

V ktorej fáze ste vy?