Čo sa deje pod perinou / Zimovanie IV.

zdroj: bonsairesourcecenter.com


Prečo treba zimovať bonsaje snáď už netreba nikomu vysvetlovať. Ako správne zazimovať sme si už takisto povedali. Dokonca sa nájdu nejaké triky, ako pomôcť stromu prežiť silnejšie mrazy než zvládne. Nepovedali sme si však, čo sa vlastne deje so stromami v miskách. Prišiel správny čas napraviť to!


Rozmýšlali ste niekedy, prečo vlastne skladáme stromy z políc na zem, zasypeme ich pilinami a zalejeme? Prečo im nie je dobre na policiach? Väčšina ľudí odpovie, že ako ochranu proti mrazu, lebo tak to počuli a tak to dáva význam. Poďme sa na to pozrieť kúsok vedeckejšie.


Experiment

Skúsme teda pomerať teplotu v miske a ako sa celý systém správa, ak zmeníme miesto, kde sa miska nachádza. Budeme potrebovať teplomer, substrát a pár keramických misiek. Teplomer som kúpil špeciálny, ktorý ukladá teplotu opakovane každých X minút a je vodotesný. Stojí okolo 13 eur a meria s presnosťou 0.5 stupňa. Celkom praktická vec, používa sa pri preprave tovaru, aby kupujúci mal dôkaz, že všetko bolo počas transportu správne chladené.
Produkt: www.aliexpress.com

Čiže, vybavený tromi kusmi teplomerov, tromi miskami a IBUKI substrátom (zmes akadamy a pemzy) som zasadil zariadenia a polial vodou. Nech sú merania zozbierané z podmienok, kde sa nachádzajú korene. Bohužiaľ, ani jedno zariadenie sa počas meraní neujalo a nevyrašilo výhonok. Zostávam tak pri rovnakom počte troch kusov.
zdroj: deniselittledesign.com

Po pravde, nevedel som, čo mám od meraní očakávať, tak som skúšal rôzne kombinácie v rôzne týždne. Podľa výsledkov som pridával nové scenáre. Snažil som sa zachovať jedno referenčné meranie, aby sa dalo správanie iných podmienok zachovať. Merania boli vykonané na týžďnovej báze a vždy tak, aby predpoveď hlásila aspoň na dva dni mráz.

Meranie vlhkosti je kúsok zložitejšie, no je určite dôležité. Rôzne miesta a spôsoby zazimovania majú rozny vplyv na odpar a nutnosť polievať. Koniec koncov, primárny učel je vyskúmať ako sa oplatí zazimovať v podmienkach Bratislavy, resp. južných častí Slovenska, kde mrzne iba občasne. Neviem o zariadení, ktoré by dokázalo pravidelne zaznamenávať vlhkosť substrátu. Dá sa merať iba vlhkosť vzduchu a tá funguje na inom princípe (meranie aj samotná veličina). Meranie som sa teda rozhodol určiť ako stratu vody za obdobie jedného týždňa v gramoch.

Meranie 1

Umiestnenie teplomerov:
  1. HORE - miska na polici cca 1m nad zemou, v celodennom tieni, pod holou oblohou
  2. DOLE - miska na štrku na zemi, v celodennom tieni, pod holou oblohou
  3. PRÍSTREŠOK - bez misky pod prístreškom, 20cm nad zemou
Výsledok z racionálneho pohľadu neprekvapil a potvrdil, čo som spomínal už v článku o termodynamike. Prístrešok efektívne zabránil krátkodobému ochladeniu, ktoré bolo spôsoboné vyžarovaním tepla do oblohy. Takisto sa potvrdilo, že teplota je podstatne stabilnejšia vo výške 1m a najviac kolíše pri zemi. Vlhkosť som bohužial nevedel odmerať, nakoľko priebežne ce týždeň snežilo (fakt si nevymýšlam, mali sme tu sneh aj snehuliaka).

Prečo ma informácia o stabilnej teplote vo výške 1m neprekvapila? Je to dávno známa vec, všetko sme už dávno pomerali.
Merania ma aj tak kúsok zaskočili. Viacerí dlhoročne zimujeme stromy v závetrí na zemi bez zasypávania a pri prvých mrazoch sa ponáhľame stromy zložiť z políc. Žeby sme to robili úplne zbytočne, ba až na škodu veci? Táto myšlienka mi prišla príliš prelomová a tak som začal rozmýšlať, čo mohlo ovplyvniť merania, resp. aké podmienky by som mal zmerať v ďalšom kole.

Meranie 2

Umiestnenie teplomerov:
  1. HORE - miska na polici cca 1m nad zemou, v celodennom tieni, pod holou oblohou
  2. DOLE NEPRIKRYTÁ - miska na zemi, pod vetvou veľkej jedle cca 1m nad zemou
  3. DOLE PRIKRYTÁ - miska na zemi, pod vetvou veľkej jedle cca 1m nad zemou a prekrytá 5cm kopou vlhkej rafie (výstelka do psej búdy)
Výsledok zase neprekvapil z racionálneho pohľadu. Rafia veľmi efektívne zabránila premrznutiu, nakoľko je vzdušná a obsahuje vodu. Inými slovami plní rovnakú funkciu ako vrstva snehu. Miska na zemi tentokrát premrzla menej ako miska hore. Pravdepodobne skrz lokálnu mikroklímu bez strát z vyžarovania do oblohy. Prikrytá miska nepremrzla vôbec a teplota bola ešte stabilnejšia.

Tentokrát nesnežilo a tak sa mi podarilo určiť aj stratu vlhkosti z jednotlivých misiek. 

Toto meranie ma kúsok ukľudnilo. Veľmi dobre vysvetluje, prečo je dôležité stromy zasypať a zaliať:
  • korene sú chránené proti mrazu (veľmi dôležité, ani stromy v prírode nemajú korene vystavené mrazu)
  • vlhkosť v miske bola vysoká, bez výrazných strát
Stromy na policiach teda treba veľmi často polievať, zrejme. Aby som vedel jednoznačne povedať, či strata vody je spôsobená výškou (vetrom) alebo prístreškom (lokálna mikroklíma), budem musieť vykonať ďalšie merania. Výsledky sú tentokrát nasledovné:
  • HORE - pokles vody na 30% kapacity substrátu
  • DOLE NEPRIKRYTÁ - pokles vody na 60% kapacity
  • DOLE PRIKRYTÁ - pokles vody na 95% kapacity (takmer žiadna strata)

Meranie 3

Umiestnenie teplomerov:
  1. HORE - miska na polici cca 1m nad zemou, v celodennom tieni, pod holou oblohou
  2. POD PRÍSTREŠKOM - miska na polici cca 1m nad zemou, v celodennom tieni, pod dreveným prístreškom drevenej búdy (tzn. z jednej strany stena)
  3. HORE PRIKRYTÉ - miska na polici cca 1m nad zemou, v celodennom tieni, pod holou oblohou, avšak zasypaná lykom
Ukázalo sa, že zasypanie v metrovej výške na lavici absolútne nijako nepomáha. Graf jasne ukazuje, že rozdiely sú menšie ako presnosť samotných teplomerov. Pod prístreškom jasne badať istú zotrvačnosť a odolnosť voči extrémom. Posledný interval neukazuje výrazné rozdiely, čo je spôsobené tým, že snežilo a teda aj neprikryté misky boli vlastne prikryté.

Z tohoto merania vyplýva jedna dôležitá informácia. Chrániť lykom zhora na policiach nemá zmysel. Pravdepodobne preto, že samotná polica nemá naakumulované teplo, ktoré by dokázala preniesť, či vyžiariť do misky. Zároveň funguje ako tepelný most opačným smerom, tzn. pokiaľ nie je celá zaizolovaná, tak odoberá teplo z misky, resp. ho nevie z väčšej hĺbky dodať. Určite zohráva úlohu fakt, že polica je cementová. V prípade rozpusteného snehu, ktorý zamrzne na ľad, sú však vlastnosti drevených roštov veľmi podobné. 

Druhá dôležitá informácia je, že pri nárazovom ochladní o pár stupňov pod nulu, sa toto neprejaví pod prístreškom vôbec (dva náhodné odskoky sú v rámci chyby merania teplomerov, vždy v jednom bode) a celkovo je reakcia na ochladenie v noci (čistá obloha) pomalšia o cca 2 stupne na 8 stupňov zmeny. Rovnako však pomalšie dochádza k otepleniu misky.

V skratke zhrnuté. Chrániť zhora sa opláca viac, ako chrániť na policiach.

Výsledky vlhkosti sú tentokrát nasledovné:
  • HORE - vody bolo 150%, pretože sa mi nepodarilo rozumne odhrabať sneh a ľad zo substrátu
  • POD PRÍSTREŠKOM - pokles vody na 60%
  • HORE PRIKRYTÉ - vody bolo 106%, pretože sa mi nepodarilo rozumne odhrabať ľad zo substrátu

Záver

Dalo by sa robiť ešte kopec ďalších meraní a veľmi rád ich doplním, ak predpoveď ukáže, že ešte bude nejaké dva dni mrznúť. Napríklad zabalenie misiek do rôznych fólií a ponechanie na policiach mi príde z hľadiska ochrany pred chladom ako nedostatočné, no dobre udržujúce vlhkosť.

Ak by som mal zhrnúť výsledok meraní, tak by to vyzeralo takto:
  • Zasypanie misiek na zemi je dokonalá ochrana pred mrazom a dôrazne ju odporúčam všade, kde mrzne celú zimu. Zároveň udržiava dostatok vlahy po celú zimu. Polievať treba minimálne, ak vôbec
  • Tam, kde mrzne výnimočne a na krátku dobu, je možné misky ponechať na policiach, ideálne pod prístreškom. Treba však zabezpečiť pravidelné polievanie, nakoľko sa voda a ľad odparujú podstatne rýchlejšie, resp. sú stromy bez prísunu vody.
  • Ponechať misky na zimy bez políc, nedajbože na štrku, je najhoršia možnosť z pohľadu ochrany pred mrazom. Avšak vlhkosť je podstatne vyššia.

2 Komentáre

  1. Laco, nie je k tomuto nahodou cela kapitola alebo aj viac v Bonsai Heresy?
    Inak idea toho zlozenia na zemi bola, ze zo zeme ide teplo a vyrazne reguluje vykyvy teplot. Plus teda je to bezna prax a neviem o tom, ze by trebars v Japonsku stromy na zemi zasypavali. Ani Ryan Neil alebo Bjorn Bjorholm si nespominam, ze by nieco take odporucali...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to ciastocne pokryte v Bonsai Heresy. V Japonsku bezne maju tie stromy na zemi v drevenych budkach, co je analogia nasich foliovnikov alebo sklenikov.
      Ja som to meral tak, aby bolo jasne, co to robi v podnebnom pasme, kde je bezne, ze v zime mrzne iba raz za cas. A vidis, merania ukazuju, ze na zemi je to horsie, specialne jarnym mrazikom sa da krasne vyhnut vylozenim stromov na police, specialne ak su zhora chranene :-)
      Prave o tom je Bonsai heresy, ze skuma preco robime veci, ktore robime a ci maju zmysel. Podla mna skladanie na zem ma zmysel hlavne kvoli polievaniu. Ak chces chranit proti mrazu, musis zasypat snehom. Ak nemas sneh, pilinami. Ak chces chranit na jar, tak vylozit na policu.

      Odstrániť