Vedeli ste, že prvé rastliny na súši začali rásť pred 475 miliónmi rokov? A že stromy, ktoré považujeme za ihličnaté, pred viac ako 300 miliónmi rokov? Tie, ktoré považujeme za listnaté, iba pred 65 miliónmi rokov.
 |
| zdroj: homeguides.sfgate.com |
Krátky úvod do evolúcie
Prvé stromy boli rastliny, ktoré sa snažili získať konkurenčnú výhodu. Začiatky na súši boli ľahké, fotosyntéza prebiehala v stonke, miesta bolo dosť, svetla priveľa. Avšak neskôr, keď to podmienky dovoľovali, už pribudli aj listy - pozor, listy sa vyvinuli niekoľkokrát nezávisle v rôznych čeladiach/druhoch/atď. Začalo byť pritesno a jediná možnosť bol rast do výšky, tzn. vytvoriť zdrevnatenú časť, ktorá udrží vlastnú váhu. Stalo sa tak pred cca 400 miliónmi rokov. Rastliny, predchodcovia zo skupiny nahosemenných, dorastali až do výšky 30m.
 |
| zdroj: sciencedirect.com |
Samozrejme, evolúcia nekončí a oblastí na vylepšenie bolo niekoľko. Vyvinúť semiačko, ktoré je dokonale oddelené od materskej rastliny a dokáže prežiť aj roky nehostinných podmienok, bol ďalší krok. Doteraz ho využívajú práve nahosemenné rastliny.
No a čo teda s tými listnáčmi? No sú to vlastne krytosemenné rastliny. Vyvinuli kvety, pozmenené listy, ako novú formu reprodukcie. Semiačko je, ako názov napovedá, zakryté. Pôvodne boli považované za vývojovú vetvu nahosemenných rastlín. Nové výskumy naznačuju skôr spoločného predka a samostatný vývoj. No a dostávame sa k tvrdeniu z prvej vety článku. Výklad silne závisí od toho, že či berieme do úvahy prvú rastlinu (pred 130 miliónmi rokov), čo považujeme za strom, alebo fakt, že daná morfológia bola zastabilizovaná (pred 65 miliónmi rokov).
V každom prípade, dostávame sa k zaujímavým porovnaniam. Prvé žraloky sa objavili pred 450 miliónmi rokov, tzn. skôr ako stromy samotné. Je to kúsok klamlivé tvrdenie, lebo sa jedná o predchodcov a aby sme boli úplne korektní, o skutočných žralokoch sa dá hovoriť až 250 miliónov rokov dozadu. No a prvá fotosyntéza na súši prebiehala oveľa skôr (pred 1200 miliónmi rokov).
Trocha poriadku
Denne sa stretávame s klasifikáciou bonsajov na ihličnaté a listnaté. Ako zaujímavosť sa uvádza, že ginko je ihličnatý strom. Nie je to úplne tak. Nižšie pod článkom uvádzam kategorizáciu najčastejšie pestovaných stromov. Schválne, kde sa nachádza ginko a kde zvyšné ihličnany (borovicorasty sú nazývané aj ihličnany)? Jasné, rozumiem, načo to komplikovať, však volajme ihličnanmi všetky nahosemenné rastliny. Problém je, že by nám tam pribudli už aj cykasy alebo lianorasty..
 |
| Ginko |
Mimochodom, taký nohoplod je výnimočný tým, že má výrazne ploské ihlice, aby dokázal konkurovať listnatým stromom (väčšia plocha na dopad slnečných lúčov). To mu umožnilo rozšíriť sa v Afrike, Ázii, Amerike aj Austrálii.
 |
| Nohoplod |
Ak niekto rozmýšľa, že prečo sú listnaté stromy odolnejšie na stratu zelenej hmoty, odpoveďou je evolúcia. Listy vznikli neskôr a ich výhodou/účelom bola a je ľahká nahraditelnosť. Preto väčšinu ihličnanov nemôžeme defóliovať - vetva by uschla. Samozrejme, existujú výnimky vytŕčajúce z radu, veď evolúcia sa nikdy nekončí:
- smrekovec, jeho blachoblasty a každoročné opadanie ihlíc
- japonská biela borovica si udrží ihlice vlastne iba rok
- niektoré borovice (z rodiny Balfourianae) majú ihlice až 50 rokov
- japonskú čiernu borovicu môžeme defóliovať
- tis má schopnosť obrašiť zo starého dreva rovnako ako listnáč
 |
| Obrašený tis, zdroj: www.madwithjoy.com |
Najčastejšie pestované stromy a ich kategorizácia
- taxón nahosemenné / gymnosperm
- oddelenie borovicorasty / pynophyta / coniferae (ihličnaté)
- trieda ihličiny / pinopsida
- čeľaď borovicovité / pinaceae
- rod borovica / pinus
- rod céder / cedrus
- rod duglaska / pseudotsuga
- rod jedľa / abies
- rod jedľovec / tsuga
- rod pseudolarix
- rod smrek / picea
- rod smrekovec / larix
- ...
- čeľaď cyprusovité / cupressaceae
- rod borievka / juniperus
- rod cyprus / cuppressus
- rod cypruštek / chamaecyparis
- rod metasekvoja / metasequoia
- rod tuja / thuja
- rod kryptoméria / cryptomeria
- ...
- čeľaď nohoplodovité / podocarpaceae
- rod nohoplod / podocarpus
- čeľaď tisovité / taxaceae
- rod tis / taxus
- ...
- ...
- oddelenie ginkorasty / ginkgophyta
- rod ginko / ginkgo
- ...
- ...
- taxón krytosemenné / angiospermae (listnaté, kvitnúce)
- čeľaď brestovité / ulmaceae
- rod brest / ulmus
- čeľad brezovité / betulaceae
- rod breza / betula
- rod hrab / carpinus
- rod jelša / alnus
- rod lieska / corylus
- ...
- čeľaď bukovité / fagaceae
- rod buk / fagus
- rod dub / quercus
- rod gaštan / castanea
- ...
- čeľaď mydlovníkovité / sapindaceae
- rod javor / acer
- ...
- čeľaď ružovité / rosaceae
- rod hloh / crataegus
- rod hlohyňa / pyracantha
- rod hruška / pyrus
- rod jabloň / malus
- rod ruža / rosa
- rod slivka / prunus (pozor, tu patria slivky, broskyne, čerešne, mandle, marhule, trnky atď.)
- ...
- ...
 |
| zdroj: sk.pinterest.com |
Kto je prekvapený z toho, kde našiel svoje obľúbené druhy? :-)
2 Komentáre
Ziadna evolucia nebola, Zem ma 6000 rokov :-)
OdpovedaťOdstrániťSakra, ja ze 2000
Odstrániť