streda, 6. septembra 2017

Noelanders Trophy 2018


Prvý februárový víkend sa tradične koná najväčšia a najprestížnejšia európska výstava Noelanders Trophy. Výnimkou nebude ani rok 2018, kedy termín pripadá na 3. - 4. februára.
Tento ročník bude výnimočný dvomi vecami.

Osobnosti

Okrem iných vystúpia aj Kunio Kobayashi z Japonska a Bjorn Bjorholm z USA. Kobayashiho hádam ani netreba predstavovať. Bjorna Bjorholma určite každý pozná z veľmi pekne spracovaných videí Bonsai Art Of Japan, ktoré publikoval počas svojeho štúdia vo Fujikawa Kouka-En v Osake, alebo potom z inštruktážych videí na Bonsai Empire.

Workshop

Na výstavách sú typické demonštrácie tvarovania. Workshopy veľmi nie, teda až na posledné tri Národné výstavy našej bonsajovej asociácie. Keď už bude Kobayashi, tak prečo to nevyužiť neumožniť ľuďom aj workshop v pondelok 5. februára? Odporúčam sledovať novinky a hneď ako bude spustená registrácia, sa na workshop prihlásiť. Pozor - škoda majstra na ceruzkáče.

Predajná sekcia

Predajná sekcia bude konkurovať tej výstavnej počtom 90 predajcov.

Cestovanie

Najdôležitejšie na koniec. Návštevníci výstavy majú dve možnosti, ako sa tam dostať:

  1. ísť samostatne podľa návodu, ktorý som pred časom písal v rámci série Ako cestovať bez ujmy
  2. počkať na Danubius bonsai klub, či nebude organizovať zájazd, tak ako tento rok

pondelok, 4. septembra 2017

Stromy na skale / Strom mesiaca

Foto: bonsaibark.com
Na fotke vyššie je veľmi známa výsadba stromčekov na skale od Masahika Kimuru. Skladá sa pravdepodobne zo 7 shohinov borievky čínskej var. shimpaku alebo itoigawa (Juniperus Chinensis var. Sargenti alebo Itoigawa) osadených na umelej skale, resp. spojených skalách.
Kimura je známy tvorbou takýchto veľkých  kompozícií. Postup, ako ich vytvoriť sa nachádza aj v knihe The Magician: Bonsai Art of Kimura 2. Naposledy mal demoštráciu tento rok počas otváracieho ceremoniálu na 8. ročníku Svetovej výstavy bonsajov v Saitame.

piatok, 1. septembra 2017

Chloróza / Nie je voda ako voda I.

Dnes začneme tak teleshopingovo. Aj vy by ste chceli krištáľovo čistú vodu, bez nečistôt, rias, baktérií a vodného kameňa?
Pritom je to také jednoduché. Stačí pridať do vody produkty z našej ponuky do prívodu vody a všetky vaše problémy budú vyriešené. Zavolajte ešte dnes a dostanete zdarma ďalšie balenie z radu našich produktov v inej farbe, rozumej pokračovanie novozačatej série článkov o vode.

Poďme ale pekne od začiatku, nech to celé dáva význam.

Čo to je?



Snáď najčastejším príznakom je chloróza. Prejavuje sa žltnutím listov a výraznými žilkami. Rastlina nemá dostatok živín na vytvorenie chlorofylu, čo ale neznamená že v pôde živín nie je dosť. Problém je, že tvrdá voda zvyšuje pH. Z pestovateľského hľadiska je neutrálna hodnota 6.5. Vyhovuje celému spektru rastlin a rozdiel o jeden stupeň nerobí zásadné problémy. Väčšie odchýlky sa však začnú skôr či neskôr prejavovať. Väčšina rastlín si vystačí s neutrálnym pH a potom sú tu tie neprispôsobivé potvory:
  • kyslomilné / acidofilné - azalky
  • zásadomilné / alkalomilné - vinič, olivy (nie sú až tak neochotné)
Niektorí budú namietať, že som nespomenul ihličnany (borievky, borovice, smreky, smrekovce) ako preferujúce kyslé pôdy. Je to z rovnakého dôvodu, prečo som nespomenul napríklad buky. Srandovný fakt je, že v prípade ihličnanov je prehodená kauzalita, tzn. výskyt ihličnanov v kyslých pôdach nie je výsledkom preferencie druhu dreviny, ale následkom. Stromy postupne menia prostredie okolo seba (opadané ihlice, huby) a priebežne okysľujú pôdu.

Čo sa deje?

Čo sa vlastne deje, keď rastline nesadne pH? Je to súhra viacerých faktorov. Mikorhíza typická a vyžadovaná pre daný druh dreviny na príjem látok nedokáže prosperovať. Rastlina samotná nedokáže pri daných chemických vlastnostiach prijať živiny. Veľmi zľahka povedané, každá rastlina je geneticky nastavená na isté spektrum a keď nesadne, nedochádza k príjmu. Rovnako ako nefungujú vysielačky, keď sú na iných frekvenciách.
Späť k vode. Čo robí vodu tvrdou? Sú to minerály, ktoré sú v nej rozpustené. Konkrétne sú nepriateľom dve zložky - vápnik (Ca) a horčík (Mg). Prvý menovaný spôsobuje biely až žltkavý povlak, druhý menovaný ten hnedastý. Tieto potvory sa usádzajú kde sa len dá. Na trubkách, umývadlách, varnej kanvici a v substráte.

Koho sa to týka?

Všetkých, čo majú naozaj tvrdú vodu. Tá z vodovodu je označovaná ako tvrdá, avšak z pohľadu spotrebičov. Na bežné polievanie je na väčšine územia Slovenska postačujúca. Problém majú tí, ktorí polievajú vodou zo studne.
Nie je nič nezvyčajné, ak studňová voda má pH okolo 9, čo je už naozaj vážny problém. Inak, čím hlbšia studňa, tým lepšia voda.


Riešenie


Riešení pre domácnosť je veľa. Existujú rôzne zmäkčovadlá, ktoré:
  • Na seba naviažu voľné katióny a zabránia ich usádzaniu v potrubí a spotrebičoch, napr. fosforečnany a polyfosfáty.
  • Vymenia katióny vápnika a horčíka za tie, ktoré sa neusádzajú, napr. sodík a čistenie sa realizuje pridaním obyčajnej soli (NaCl), pričom sa do odpadu vypustí CaCl a MgCl. Takto fungujú napr. umývačky riadu, alebo drahšie zariadenia na zmäkčovanie vody pre celý dom
  • Reverzná osmóza, ktorá odstráni z vody absolútne všetko a potom sa v prípade potreby zmiešava s pôvodnym zdrojom na požadovanú tvrdosť. 
Prvé dva spôsoby zanechávajú vo vode nežiaduce látky. Fosforečnany majú Ministerstvom určené maximálne povolené množstvá a sodík vo veľkom množstve nerobí dobre ani ľudom, nie to rastlinám (v skratke povedané ich vysuší). Reverzná osmóza je schodná cesta, no počiatočná investícia sa ráta skoro v stovkách, bližšie k tisícom. Nehovoriac o energetickej a časovej náročnosti (výroba 200L môže trvať celú noc).
Nenápadne som odbočil a zámerne ubehol zlým smerom.

Čo to presne bolo? Začal som zamieňať pojmy tvrdosť vody a pH vody. Sedliacky rozum hovorí, že tvrdá voda  má viac minerálov, ktoré zvyšujú pH a preto ich treba odstrániť. Je tu ale jedno veľmi elegantné riešenie...
Okysliť vodu a čím iným ako kyselinou! Na tom, ze čo je vo vode nám predsa nezáleží, ak výsledný produkt nie je škodlivý, pretože chceme správne pH. Rastlina si už vyberie, čo treba.

Možnosti sú dve. V malých množstvách pri okamžitom použití postačuje pridávať kyselinu octovú. V 8% zriedenej forme ju poznáme pod krycím menom ocot. Ak treba okysliť vodu skladovanú na dlhšie obdobie, je lepšie použiť kyselinu chlorovodíkovú, pretože ju nerozkladajú mikroorganizmy vo vode.

Správne množstvo kyseliny sa dá zistiť metódou pokus omyl. Prúžky na testovanie pH vody sa dajú kúpiť v akvaristike alebo v bazénovej sekcii kutilských obchodov. Ja primiešavam ocot pomocou kristalon aquamixu.

Tak. Správne pH by sme mali. Rozumiem, bolo to príliš dlhé, takže pokračovanie bude kratšie. Sľubujem.