Úvod do klasickej estetiky / Klasická estetika

Áno, tento článok sa pustí strmhlav do nebezpečnej oblasti zvanej estetika. To je tá vec, kde sa, inak kľudní ľudia, púšťajú do vášnivých debát, čo by znamenalo odstránenie tej a onej vetvy.
Pokúsim sa vysvetliť klasickú estetiku - na čo si dávať pozor a čo ľudia naopak radi vidia. Poslúži to aj na ohodnotenie stromu, alebo porovnanie kvality dvoch rôznych stromov, či východzieho materiálu.

Kmeň a korene

Sú to úplne najdôležitejšie časti stromu. Ak je perfektný kmeň a korene, zvyšok vôbec nerozhoduje, či má strom buducnosť. Vyťahané vetvy sa dajú postupne skrátiť. Chýbajúce sa dajú rôznymi metódami vytvoriť. A to som nespomenul trik so stiahnutím, či pretočením vetvy z iného miesta - no je to považované skôr za riešenie typu "z núdze cnosť" a toleruje sa u yamadori.

Koreňové nábehy (nebari) sa cenia hlavne u listnatých stromov. Je to pre ne prirodzené a dávajú stromu vizuálne pocit stability. Celkovo, listnaté bonsaje sa zvyknú tvarovať na spôsob majestátnych stromov. Výnimku tvorí kategória, kde sa cení primárne kvet (čerešne, marhule, trnky, jablone..). V ich prípade je veľmi častý štýl literát, resp. niečo tomuto štýlu podobné.

Ukážka prirodzene vyzerajúcich koreňových nábehov. Zdroj: dailybonsai.com

Trocha som odbočil od koreňov ku kategorizácii, vráťme sa teda späť k téme tejto sekcie - ako definovať pekný kmeň. Úplne nezávisle od štýlu musí byť ladný. To je však veľmi vágny popis. Skúsim to zhrnúť do vety a postupne vysvetliť:

1. Ladný kmeň je taký, ktorý opakuje svoj pohyb. Smerom vyššie sa tieto opakovania zmenšujú. 
2. Náhle zmeny rovných a pokrútených častí nepôsobia prirodzene.
3. Pozorovateľ musí mať pocit, že kmeň má jasný smer.

Bod číslo 1 vyvolá pocit, že je jasné ako strom rástol, kam pôjde vrchol. Z hľadiska estetiky nie je opakovanie vzorov v iných pomeroch nič nové. Ak bude mať strom pohyb kmeňa, kde pohyby nebudú opakované, ale pôjdu dokonca proti sebe, pokazí to pocit harmónie a bude vyvolávať skôr pocit guľášu.
Bod číslo 2 zvýrazňuje nedokonalosti. Potláča opakovanie a ladnosť. Rovné a pokrútené ide k sebe asi ako oranžové tenisky k smokingu. Obe môže byť pekné, ale spolu nie. Nájde sa veľa ľudí, ktorí majú radi takýto kontrast. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je to iba fáza, niečo ako puberta a po čase dozrejú a pripoja sa k majorite.
Bod číslo 3 nie je ľahké identifikovať, pretože vyžaduje zmysel pre kompozíciu. Často je impulzom vášnivých diskusií, lebo "tebe to vadí a mne nie". Cit pre kompozíciu sa dá naučiť a tak ťažko hodnotiť, či to nie je skôr vyžadovaná preferencia alebo fóbia z chýbajúceho zlatého rezu.

Vľavo 3x opakovaný zmenšený pohyb, strom smeruje vrcholom stále vľavo. Vpravo 3 chyby (1 zmena smeru, 2 rovná časť, 3 zväčené opakovanie)

Samozrejme existuje veľa výnimiek, resp. stromov, kde tieto pravidlá nie sú dodržané a napriek tomu je výsledok ladný. Všeobecne platí, že nedodržanie vyššie spoemnutých bodov nesmie pozorovateľa vyrušovať pri zhliadnutí bonsaju ako celku, ba dokonca sa môže stať charakteristickým prvkom kompozície.

Rozmiestnenie vetiev

Úplný základ učený na každej bonsajovej škole je:

1. Vetvy majú byť rovnomerne radiálne rozmiestnené odspodu hore. Z jedného miesta nevyrastajú dve, takisto nie sú nikdy dve nad sebou.
2. Vyrastať majú z vonkajších oblúkov
3. Sklon má byť najväčši dole a podľa druhu
1. u listnáčov smerom hore postupne prechádzať až skoro k rovnobežke s kmeňom
2. u ihličnanov sa veľmi nemení

Vľavo postupne vetvy smerom hore menia sklon, koruna pôsobí plno. Vpravo sú vetvy na spôsob ihličnanu, ploché a napriek väčšiemu počtu vetiev na koncoch pôsobí riedko.

Radiálne rozmiestnenie vetiev v priestore, aby ani z jednej strany nebola "diera". Zdroj: bonsai4me.com

Čo už nie je často spomínané:

1. Ak je koruna na spôsob "prilby" (hustá jednoliata zelená koruna), tak 
1. u ihličnanov sa z pohľadovej strany rozprestrú vetvy do strán, aby bolo vidno kmeň. Cení sa u nich pohyb kmeňa a popraskaná kôra - borka. 
2. u listnáčov sa ponecháva koruna bez zásahu, pretože stromu vidno do koruny v zime a na jar
2. Vetvička kde tu v pohľade nie je zlá, posiluje priestorové vnímanie. Na fotkách to veľa neurobí, ale naživo je to obrovský rozdiel.

U ihličnatých stromov z pohľadovky vidno kmeň aj keď je koruna hustá

Tvar a nasadenie vetiev

Tvar priamo súvisí s rozmiestnením. Ladnosť sa dá dosiahnuť veľmi jednoducho, bez zbytočných špekulácií:

• vetvičky majú kopírovať tvar kmena
• kopírovať vlastný tvar

Typické sú tieto chyby:

• havranie krídla - vetvička vyrastá hora, tak ju majiteľ ladným oblúkom vráti dole, aby rástla ako treba
• opačný oblúk vytvárajúci vizuálne dieru

Vľavo hlavná vetva kopíruje pohyb kmeňa, vetvy nas sebou kopírujú svoj tvar. Vpravo vznikla diera, nasadenie vetiev je zlé. Uvedené platí pre ihličnatý strom.

Hlavná vetva

Každý strom musí mať hlavnú vetvu. Aspoň tak nám to zvyknú hovoriť na začiatočníckych kurzoch. V závislosti od štýlu a spôsobu natvarovania bonsaj nemusí mať hlavnú vetvu. Kto nesúhlasí, nech ukáže hlavnú vetvu na prilbe listnáča. Téma je to zložitá a neradno vysvetľovať na kontroverzných prípadoch.
Definícií, že ktorá vetva vlastne hlavná je, existuje viacero:

• tá najspodnejšia
• tá najťažsia
• tá, ktorá je na strane vrcholu

Mne sa najviac pozdáva tá, ktorá otvára najviac priestoru, pretože kombinuje všetky vyššie popísané a nie je striktná v situáciách, kedy tá naspodnejšia a tá najťažšia nepôsobia ako hlavná, lebo dizajn stromov nespadá do bežnej kategórie.

Identifikácia hlavnej vetvy v podstate nie je dôležitá z pohľadu vizuálu stromu. V prípade neistoty, ktorá voľba rozloženia vetiev bude lepšia, však existujú pomôcky, ktoré pracujú práve s polohou hlavnej vetvy, aby bol zabezpečený zlatý rez, správne proporcie a podobne. Pekne spísané to nájdete napríklad na stránke Bonsai Slovakia.

Vrchol

Kým hlavnú vetvu niekedy ťažko identifikovať a nemusí vlastne existovať, vrchol strom musí mať. U ihličnanov aj z jednej vetvy, u listnáča z niekoľkých.
Tak ako je v článku spomenuté niekoľko krát, vrchol musí byť v harmónii so zvyškom stromu. To znamená:

1. byť na strane, kam smeruje pohyb kmeňa
2. byť ostrý alebo plochý podľa tvaru koruny
1. štíhly vysoký strom má ostrý vrchol
2. zohľadniť treba aj čo je typické pre daný druh (borievka býva plochá, smrek ostrý atď.)

Vľavo už raz načrtnutý strom, vpravo vrchol otočený na opačnú stranu, čím je vrchol v nesúlade so smerom kmeňa

Čosi kontroverzné

Ako sa hovorí, všetkého veľa škodí, aj tej povestnej soli v palacinkách. Prehnane trojuholníková koruna aj za cenu zlej polohy či tvaru vetiev, ktorých rast je proti špecifikám daného druhu, morbídne rozliate nebari a trojuholníkový kmeň. Toto je dôsledok snahy o zvyšovanie počtu bodov za individuálne kritériá bez ohľadu na výsledok ako celok. Tieto bonsaje sú ako žena, ktorá má silikónové prsia väčšie ako hlavu a zadok širší ako dĺžku stehna. Samozrejme, sú medzi name takí, ktorým sa to páči.

Zdroj: bonsaibark.com

Na druhej strane. Je veľa stromov, ktoré porušujú hádam všetko, no vieme im to z akéhosi dôvodu odpustiť pre ich prirodzenosť

Všetko zle - opačné opakovanie, vetvičky so zlým nasadením, vrchol sa vracia. Napriek tomu prirodzený starý pokrútený kmeň dáva rozhrešenie.

Záver

Dúfam, že som dĺĺĺĺĺĺĺĺhýýýýým úvodom nikoho neodradil a obsahom nikoho neurazil. Téma je to delikátna a zložitá. V ďalších dieloch sa postupne dostaneme k detailom podľa jednotlivých častí.