Ako bolo v Arcu 2018


Danubius bonsaj klub organizoval výlet na spojenú výstavu Európskej bonsajovej asociácie a Talianskej bonsajovej asociácie. Celé sa to konalo na mieste, kde tradične býva výstava Arco bonsai a súťaž Arco contest.

Deň 1

Všetko to začalo jedného temného májového rána, keď bolo treba vstávať už pred šiestou ráno, aby som stihol vlak do Bratislavy. To ráno nebolo až tak temné, bol to piatok 4. mája a bol krajší hneď ako Rasťo vytiahol rum.
Fotka je rozmazaná, jednou som prosil doliať, druhá sa ešte triasla...

Cestovali sme od 7:00 a s dvomi prestávkami sme dorazili do rakúskeho Seeboden kúsok pred 13:00. Na moje počudovanie sa nikto nestratil, ani sme nikoho nezabudli. Návšteva bonsaj múzea sa tak mohla začať v plnom počte 34 účastníkov. Neviem prečo, šoféri autobusu nechceli ísť.
Dve hodiny ubehli veľmi rýchlo. Všetko prebiehalo viac menej štandardne. Majiteľ ukazoval záhradu, rozprával o histórii centra, dával cenné rady. Naši špekulanti sa ho pokúšali presviedčať, že nemá pravdu. Ako som vravel, štandardne.

Aby som iba nekecal, tak prikladám pár fotiek:
O tretej sme vyrazili. Znova v plnom počte a začal som si byť neistý, či chceme mať naozaj zájazd bez trochy adrenalínu. Pár kilometrov po prekročení hraníc sme okamžite vedeli, že sme v Taliansku. Bordel ako na Slovensku, ceny benzínu akoby vyrábaného z repky olejnej, ročník 1980, trojputňový, barikový sud.
Večer sme dorazili na hotel, ktorý vyzeral byť rodinný. Obsluha bola príjemná a ochotná, prispôsobila sa každej požiadavke. Kopce naokolo zo všetkých spravili japonskú delegáciu, ani google nemá tak dobré pokrytie okolia fotkami.
Teraz pozor, dôležitá informácia. Lokálne pivo Forst je naozaj pitné!
V noci sme spali ako zabití. Teda.. Tí, čo chrápu. Majú akúsi magickú imunitu. Zvláštne ako mierumilovný človek zvažuje vraždu ako legitímnu možnosť zabezpečenia vlastného spánku. Od istej hranice.

Deň 2

V sobotu ráno o 9:00 začala súťaž Arco contest. Nakoľko som sa jej zúčastnil, musíte si teraz ozrejmiť pravidlá a vypočuť až priveľa zbytočných detailov.
Každá krajina môže nominovať jedného demonštrátora a ten môže mať jedného asistenta. Teda, ehm, taliani môžu mať dvoch, lebo oni určujú pravidlá. Cha, už to vyzeralo chvíľu, že sa ponosujem, čo? Nie nie, Mauro Stemberger mal počas súťaže ďalšie povinnosti, tak ho zaskočil další asistent. Času je habadej, až do 19:00. Strom môže byť v akomkoľvek štádiu pestovania, netvarovaný, ale aj roky pestovaný a dotvarovaný na mieste. Ide proste o to, aby každý ukázal čo chce. Niekto tvorbu mŕtveho dreva, niekto  sfinalizovanie koruny, niekto premenu a niekto založenie tvaru.

Ja som ten, čo ho nevidno, ale kompenzoval si to zeleným tričkom. Predomnou je Juraj Szabó a drží sa ma Mauro Stemberger (som sa nechcel kvôli tomu osprchovať, ale spolubývajúci na trom trvali...)

Ako to teda prebiehalo? Mal som tú česť asistovať Jurajovi Szabóovi (cha, viem správne písať jeho vyskloňované meno). Ak by som rátal na Slovensku bonsajistov, čo za niečo stoja a sú znami aj v zahraničí, pričom by som chcel použiť prsty na rukách, možno by mi stačila aj jedna ruka. Ďuro by bol určite jeden z nich.
Konkurenciou, ak by som teda chcel byť súťaživý, bolo ďalších 12 tímov z Belgicka, Česka, Litvy, Maďarska, Monaka, Nemecka, Poľska, Rakúska, Talianska a ďalších krajín, ktoré asi neboli dôležité, keď som si na ne nespomenul. No dobre, Dánsko, Holandsko a Švajčiarsko.
Dozorovali nás dokonca až štyria páni, kebyže máme veľa otázok. Ovládali všetky svetové jazyky, čiže taliančinu. Boli tak všetkým nápomocní.
Borievka pred tvarovaním, plus mínus z plánovanej pohľadovej strany
Po natvarovaní, ak by to nebolo jasné
Asi by ste chceli vidieť aj iné stromy čo? Mimochodom, vyhral Mauro Stemberger z Talianska. Cenu odovdali niekedy v nedeľu počas dňa a nie počas sobotňajšieho Gala. Možno zabudli..

Doobeda prebiehala súťaž nových talentov (European bonsai contest). Slovensko reprezentoval Pavol Labun a zaujímavosťou bolo, že za Holandsko súťažil slovák Michal Mokrý.
Zľava Ja, Pavol Labun, Juraj Szabó a Michal Mokrý
Poradie bolo nasledovné:

  1. Holandsko (Michal Mokrý)
  2. Slovinsko (Aleš Zavodnik)
  3. Taliansko (Filippo Mazzoni)



Večer sa autobus musel pretrepať popri jazere úzkou cestou, kde vysekané tunely boli tak akurát. Jedno auto v protismere pochopilo, že to nepôjde inak ako uznaním prehry a vycúvaním z tunela. Večer som strávil na vyhodnotení s názvom B&B&B (niečo talianske so slovom bonsaj). Nakŕmili nás, čapovali pivo, aj tombola bola (zopakovali sme si čísla po taliansky).

Vtipné momenty večera:
  1. Keď prišiel zúfalý tajomník EBA (Detlef Mostler) s kartičkou a vstupenkou na B&B&B, že to treba odovzdať Paľovi Labunovi, aby sa ku nám dostal. Ozrejmili sme mu, že o tomto probléme vieme a prepašovali sme ho dnu. Spokojný fajčí von s Ďurom. Detlef sa nechápavo pozeral. Vašek Novák mu iba s úsmevom povedal, že "Czechoslovakia, no problem". Mal pocity asi ako Gašparovič - aj spokojný, aj sklamaný, že sa to dalo (bola to radosť iná, bol to smútok).
  2. Vašek Novák prišiel zagratulovať k tomu, že slováci sa konečne dostali na medzinárodnú bonsajovú scénu a so smiechom odchádzal.

Deň 3


Ráno sme vstali, zbalili sa, ešte raz obzreli výstavu (pretože vstupenky nikto nekontroloval, čím blahoželám ľudom, ktorí si kúpili za 50 eur dvojdňovú permanentku) a o dvanástej vyrazili domov. Napísal by som aj niečo viac, ale stromy boli predražené a viac sa mi už nechce. Jedno ale ešte prihodím. Spomenul som si totiž, že ten výstup k hotelu okolo jazera bola trať z hry Need for Speed, rovnako ako serpentíny v Rakúsku, kadiaľ sme išli.



4 Komentáre