- Shimpaku je japonské slovo pre borievku
- Shimpaku je varieta borievky čínskej
V novom seriály sa tak vydáme na potulky históriou tohoto stromu v Japonsku. Tí, ktorí sa nevedia dočkať a vedia anglicky, si môžu text prečítať tu. Pre ostatných budem postupne zverejňovať so súhlasom WBFF a Kindai Bonsai preklady. Kde uznám za vhodné doplním vlastné poznámky pre slovenského čitateľa v hranatých zátvorkách. Poďme teda na to.
Preložené z anglického textu WBFF z roku 2003. Pôvodný text a fotky poskytlo Kindai Shuppan v roku 2003.
Je zarážajúce, že Shimpaku, ktoré je v bonsajistike tak obľúbené, bolo objavené iba pred niečo viac ako storočím. Ten istý čas bol potrebný na to, aby vymizlo z voľnej prírody.
Kde a kedy bolo objavené? Kto ich vykopával zo skalných previsov a ako? Čo sa stalo za týchto 100 rokov s vyzbieranými skvostami? Majú ich nejaké bonsajové centrá v Japonsku stále v predaji?
Takéto a mnohé ďalšie "tajomstvá" o Shimpaku sú odhalené v tomto článku zo stránky WBFF. Autorom pôvodného textu je Kazuki Yamanaka a publikoval ho v roku 2003 v časopise Kindai Bonsai. Vďaka viceprezidentovi WBFF Daizovi Iwasakimu získalo WBFF právo na preklad a zverejnenie textu na svojej stránke. Ikuyo Shisaka citlivo a verne preložil článok z japončiny do angličtiny. Anglický text [z ktorého vychádza aj slovenský preklad] bol pozmenený pre nejaponských čitateľov a preusporiadaný tak, aby bol chronologický.
Kapitola 1 - Objavenie
V súčastnosti hrozí Shimpaku vo voľnej prírode vymretie. Je známe, že tieto borievky rastú iba na ostrovoch Hokkaido a Yakushima a ak sa nepodniknú správne kroky, je ich osud spečatený [zaujímavé je, že tieto ostrovy vôbec nie sú vedľa seba, práve naopak, Hokkaido je najsevernejší ostrov a Yakushima skoro najjužnejší]. Shimpaku je varieta čínskej borievky (lat. Juniperus Chinensis, Ibuki alebo Byaku-shin po japonsky).
Latinský botanický názov je Juniperus chinensis sargentii, podľa C. S. Sargenta, ktorý ju identifikoval na Hokkaido v roku 1892. Japonský botanický názov je Miyama-Byakushin. Patrí do čeľade Cyprusovité, ktorá zahŕňa aj Hinoki (Cypruštek tupolistý, chamaecyparis obtusa). Tým, že sa vyskytuje na vápencových pôdach, je to často na miestach s bohatým výskytom olivínu [olivovo zelený drahokam známy aj ako peridot alebo chryzolit].
Strom na obrázku vyššie má názov "Shimpaku vznešeného Satakeho". Bol to tak jedinečný kus, že po výkope bol nazvaný "Dym vulkánu". Jeho názov veľmi realisticky popisoval vírivý kmeň a shari. Bolo to jedno z najlepších shimpaku. Bohužial strom neprežil devastujúce obdobie po druhej svetovej vojne.
V súčastnosti nie je možné nájsť shimpaku s takým charakterom, pretože voľné rastúce sa už minuli. Veľa z tých známych je nenávratne stratených, no vzniklo veľa príbehov.
V časopise Bonsai Gahou č. 5 zo septembra 1907 je diskusia okolo histórie Shimpaku. Spomína sa, že v roku 1889 získal milovník bonsajov, Rokorou Ohta, borievku, ktorá pripomínala známu maľbu Kanzankokai (starý japonský cypruštek na zimnej hore). Medzi obchodníkmi sa povrávalo, že sa jedná o autentický (shin) dub (paku). Preto bol pomenovaný shinpaku a vzhľadom na to, ako sa spájajú v japončine slová - shimpaku. Toto slovo nebolo známe v čínštine ani japončine a preto sa chápalo ako označenie novej variety borievok.
Shimpaku je populárne od roku 1890, ale nejaký čas boli zaradené do skupiny Kinseijyu [v preklade moderná doba, čiže futuristické] alebo príliš hrubé a výzorovo ťažké. Napriek tomu bolo výnimočne obľúbené už od prvého dňa. Zrodili sa tak entuziastickí zberatelia ako Tason Ohata a veľa ďalších milovníkov bosajov sa im oddalo celým srdcom. V roku 1900 sa tak skutočne stalo akceptované ako klasický druh na tvorbu bonsajov.
V prvopočiatkoch bol extrémny nedostatok shimpaku v porovnaní s bežnými stromami ako japonská Akamatsu (červená borovica lat. Pinus densiflora), Kuromatsu (japonská čierna borovica, lat. Pinus thundbergii) a Sugi (japonský céder, lat. Cryptomeria japonica). Pýšiť sa ním tak mohol každý, kto ho vlastnil nehľadiac na kvalitu. Ak malo shimpaku vysokú kvalitu, stálo celý majetok a vysoká cena vyzerala ako osudová. Veľa kusov bolo na nedostupných miestach útesov, preto ich bolo ťažké vykopať. Na pozadí popularity shimpaku bolo veľa zberateľov riskujúcich vlastný život. Je to fascinujúci strom, ktorého história bude odhalená v tomto článku.
0 Komentáre