štvrtok, 8. decembra 2016

Čo vlastne môžem pestovať / Začíname I.

Každý, koho očaria bonsaje začína rovnako. Veľa otázok a málo odpovedí na jednom mieste. Najlepšie je začať čítaním článkov na internete alebo zakúpených kníh. Tie sú však často krát písané všeobecne, zväčša rozoberajú na 2 strany každý druh a nevenujú sa detailne otázkam pestovania a tvarovania, ktoré začiatočník môže mať.

Tento článok zahŕňa informácie pre začiatočníkov a hlavne sa snaží búrať mýty ohľadne ich pestovania.


Ako som sa dostal k bonsajom?

Toto je základná otázka od ktorej sa odvíja úplne všetko. Zvyčajne sú 2 spôsoby:

  1. Dostal som sa k bonsajom z fotiek, na výstave alebo v obchode a očarili ma. Chcem začať pestovať fikus, čo som ulovil u starej mamy v rohu, pretože som čítal, že fikusy sú veľmi vďačné a vôbec – bonsaje sa pestujú od semiačka a všetky môžem mať doma na parapete
  2. Dostal som darom od známeho bonsaj, hromadnú čínsku produkciu zakúpenú v záhradníctve alebo kvetinárstve. Zaručene má tých 20 rokov, čo sú na štítku a ten, čo mi ich predával, má plno skúseností s ich pestovaním

Toto boli 2 spôsoby ako sa dostala k bonsajom väčšína z nás. Smutné je, že z informácií, ktoré sú pri nich spomenuté nie je pravdivé vlastne nič. Z fikusu od starej mamy síce bonsaj môže byť, no veľmi rýchlo sa jeho vlastník zbadá, že je to iba ceruzkáč (označenie bonsaju, ktorý je tenučký ako ceruzka). Pestovať zo semiačka je fajn, no je na dlhé roky, stačí podumať koľko rástol ten fikus u starej mamy a to nezačal u nej ako semiačko. Tiež nie je pravda, že všetky stromy sa dajú pestovať v byte či dome. No a ak sa čitateľ stal rovno vlastníkom bonsaju z kvetinárstva, tak predavač o ich pestovaní nevie nič, potrebuje ich udržať pri živote tak 2 mesiace, kým ich nepredá. Často už v biednom stave, ktorý sa prejaví naplno až doma.

V nasledujúcich odstavcoch si vysvetlíme jednotlivé omyly detailne.


Rozhodnutie prvé, kde chcem pestovať bonsaj?

Exteriérové bonsaje nepatria do interiéru
Veľmi banálna otázka, no prekvapivo veľa ľudí si to neuvedomuje. Bonsaje delíme podľa miesta pestovania na:

  • exteriérové, čiže také, ktoré sa pestujú výhradne von, kde majú dostatočnú vzdušnú vlhkosť a potrebujú striedanie teplôt počas roka (tzn. v zime dormanciu, kedy si oddýchnu). Dnu môžu byť tak týždeň, inak to na nich začne zanechávať následky. Jedná sa o stromy z našeho podnebného pásma alebo proste také, ktoré bežne vidíme u nás v prírode (borovice, borievky, javory, brezy, lipy, jablone a pod.).
  • interiérové, čiže také, ktoré sa môžu pestovať v interiéry. Tieto pochádzajú z tropických alebo subtropických pásiem a dokážu odolávať zníženej vzdušnej vlhkosti (ktorá je v byte zvyčajne 40%, čo pripomína skôr púšť s 30% ako 80% von) a viac menej aj nedostatku svetla. Neznamená to teda, že musia byť dnu. V lete im veľmi dobre prospeje pobyt na balkóne či v záhrade. Sem patrí napríklad fikus alebo čínsky brest, čínsky vtáčí zob a pod.
  • čiastočne exteriérové, ktorým sa najlepšie darí von, akurát v zime potrebujú zvýšenú ochranu pred mrazom, ideálne v zimnej záhrade, kde teploty sú vždy nad nulou (olivy, myrty, azalky a pod.)

Čiže predstava krásnej borovice doma na stole v pološere je bohužiaľ nereálna.

Najkrajšie výsledky sa dajú dosiahnuť s našimi drevinami a skôr či neskôr každý skončí pri ich pestovaní, napríklad aj na balkóne na sídlisku. Darí sa im totiž podstatne lepšie ako interiérovkám, pretože sú pestované v ich vlastných podmienkach. Interiérové bonsaje skôr prežívajú ako prosperujú. Aj keď toto tvrdenie je trocha zveličené kvôli prirovnaniu.


Rozhodnutie druhé, čo vlastne chcem?

Bonsaje nemusia byť iba malé - foto z boinsai4me.com

Keď už máme vybraté, kde budeme bonsaj pestovať, je na čase rozhodnúť sa aký druh:

  • listnatý
  • ihličnatý

akej veľkosti:

  • malý
  • stredný
  • veľký

a akým spôsobom sa vlastne k výsledku dopracovať

  • zo semiačka, z odrezku
  • z materiálu zo záhradníctva alebo výkopom yamadori
  • z predpestovaných bonsajov, ktoré sú pripravené na prvé tvarovanie
  • hotový bonsaj

Každá z odrážok je zásadné rozhodnutie, ktoré ovplyvní pestovanie a teda aj výber informácií, ktoré je potrebné získať. Inak sa tvarujú ihličnany a inák listnáče. Inak treba polievať malé a inak veľké stromy. No a na záver – chcem sa kochať hotovým stromom, alebo ma baví skôr cesta k bonsaju?

Nedá mi nespomenúť, že veľká časť bonsajistov sa zhodne, že toto hobby (pre niekoho aj práca) nie je o polievaní hotových bonsajov, ale o ceste k ich vytvoreniu. Táto cesta vlastne nikdy nekončí, pretože bonsaj je živý a stále sa mení.

Ak teda chceme mať bonsaj, ktorý má v sebe niečo zo svojeho majiteľa, najlepšie je nekupovať bonsaj hotový, ale začať napríklad z predpestovaného materiálu zo záhradníctva alebo bonsaj centra. No nie je odveci si predtým vyskúšať aj pestovanie hotového kúsku za pár eur z kvetinárstva. Je to taký prvý test trpezlivosti a odhodlanosti pri tomto koníčku zostať. Zo skúsenosti môžem povedať, že každý bonsajista sa časom dostane k pestovaniu zo semiačka, no skôr pre potešenie, kým sa venuje dokončovaniu tých, čo už má.


Ako začať?

Rôzne druhy substrátov z článku na bonsaiempire.com

Na úplný začiatok sa treba rozhodnúť aký substrát na pestovanie použiť. Koľko ľudí toľko chutí, pri tomto nepanuje jednoznačný názor čo je najlepšie. Substrát by mal byť taký, aby vyhovoval tomu kto polieva a zároveň aj stromu. Delia sa tak na 2 základné typy:

  • organické, klasická zemina s rôznymi prímesami na “odľahčenie”, tzn. prevzdušnenie, pretože aj korene potrebujú vzduch. Výhodou je, že v takomto substráte sa kupujú stromčeky v záhradníctve a nebude teda problém s odhadnutím zálievky. Drží dobre vodu, čo znamená, že netreba tak často polievať, no hrozí premokrenie a časom nedostatočná vzdušnosť
  • anorganické, ktoré neobsahujú zeminu, ale sú to typicky “guličkové” substráty z rôznych hornín alebo produktov ich spracovania. Výhodou je, že je vzdušný zo svojej podstaty, nedá sa preliať, lebo nadbytočna voda odtečie, no polievanie musí byť veľmi časté (raz za 1-2 dni, pri maličkých bonsajoch na plnom slnku aj viac krát do dňa). Aby to nebolo jednoduché, tiež sa zvyknú miešať medzi sebou navzájom.

Nech už je rozhodnutie akékoľvek, odporúčam vyhnuť sa substrátu pre bonsaje od Agro CS. Spadá do kategórie organických substrátov, no na prevzdušnenie obsahuje iba jemný piesok, po čase tak v kombinácii s prachom úplne stvrdne, korene nemajú ako rásť a vzniká problém so zálievkou, kedy treba bonsaj ponorit na viac minút do vody, aby sa dostala všade. Aby daná spoločnosť nebola ukrátená, tak ako vyrába nepodarený substrát na bonsaje, tak vynikajúce vyrába hnojivá Kristalon alebo doplnkové zložky.


Čo teda s bonsajom z Číny, čo som dostal?


Typický bonsaj z Číny alebo z Holandska, kde ich nájdete vedľa seba navlas rovnaké celé stovky, sa kvôli preprave sadí do substrátu, ktorý udrží veľa vlahy niekoľko týždňov (obsahuje kokosové vlákno).Tento treba okamžite po kúpe vymeniť, pretože:

  • vzniknú problémy so správnou zálievkou (drží vodu, aj keď zvonka vyzerá už suchý, zároveň sa tá nemusí dostať všade)
  • korene rastú a zvyčajne je pre ne miska už malá a vytláča tak bonsaj von, čo sa dá určiť podľa typického kopčeka
  • vzniknú problémy so zahnívajúcimi koreňmi

Je veľmi dobrý zvyk každý zakúpený bonsaj presadiť, pretože nikdy sa nedá odhadnuť aké prekvapenie tam zanechal pôvodný majiteľ.

Netreba zabúdať, že presadenie oslabuje strom, preto ho treba vykonať maximálne raz do roka a určite po ňom nesmie nasledovať tvarovanie, jedine prestrihanie koruny na vyrovnanie pomeru koreňov a zelene!


Čo so začiatočným materiálom?

Treba si rozmyslieť podľa tvaru kmeňa a vetiev, čo sa vlastne dá s daným stromom spraviť. Nie je možné dobre poradiť univerzálnymi pravidlami, je to na kažom jednotlivcovi, čo sa mu najviac páči. Skúsenosť a správne oko sa dá získať iba praxou, aj keď existujú isté pravidlá. Nepoznám inú oblasť, kde by sa tak intenzívne hovorilo o nutnosti porušovania pravidiel ako bonsajistika.
Najlepšie je stromy predpestovať - Foto z článku na bonsaitree

Možnosti sú tieto:

  1. Ak je nevyhovujúci substrát, treba najskôr presadiť a počkať, kým sa strom dostane znova do plnej sily (1 až 2 roky, ak došlo k úplnej výmene, rok ak iba k zakráteniu, minimálne 2 roky, ak šlo o výkop).
  2. Ak je strom dostatočne hrubý, môže dôjsť k tvarovaniu, následne počkať kým sa dostane znova do plnej sily (jeden rok).
  3. Ak strom ešte nemá požadovanú hrúbku, je najlepšie ho zasadiť do zeme a nezastrihávať. Takto najrýchlejšie zhrubne. Následne vykopať a pokračovať bodom 1.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára