 |
| Zdroj: www.designwizard.com |
Čo je to zlatý rez
Zlatý rez je číslo, ktoré hovorí o delení dĺžky úsečky (označme C) na 2 časti s dĺžkami A a B tak, aby platilo, že pomer celkovej dĺžky úsečky C a dlhšej časti A bol rovnaký ako pomer dlhšej časti A a kratšej časti B. Toto číslo je rovnaké pre akékoľvek C a voláme ho zlatý rez. Označenie je Φ (fí).
 |
| Zdroj: www.nationalgeographic.org |
Aplikujeme trocha matematiky (ktorá je pekne vysvetlená v Quark 10/2015) a dostávame kvadratickú rovnicu Φ² - Φ - 1 = 0. Čo je však pre nás dôležité z praktického hladiska - riešením je:
Φ = (1 + √5) / 2 = 1.618.
S čím všetkým súvisí
Ukazuje sa, že uhlopriečky v pravidelnom päťuholníku sa rozdeľujú práve v pomere zlatého rezu. Vďaka tejto vlastnosti sa dá zostrojiť pravidelný päť a desaťuholník len pomocou pravítka a kružidla.
Postupnosť 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, …, kde každý jej nasledujúci člen vznikne sčítaním dvoch predchádzajúcich členov sa nazýva Fibonacciho postupnosť. Napríklad 13=5+8, 21=13+8, ďalšie číslo bude 13+21=35 a tak ďalej. Dá sa ukázať, že pomer dvoch po sebe idúcich členov Fibonacciho postupnosti sa bude stále viac a viac blížiť k Φ, ak budeme brať väčšie a väčšie členy (limit tohto pomeru je Φ). Zaujímavé je, že kvety rôznych rastlín majú počet lupeňov podľa tejto postupnosti.
 |
| Zdroj: www.nationalgeographic.org |
Kde všade ho nájdeme
Už spomínané lupene kvetov sú delené na na 0.618 otáčky kvôli ideálnemu pokrytiu plochy, na ktorú dopadá svetlo. Pozornému čitateľovi isto neuniklo, ako som sem prepašoval 0.618 namiesto 1.618. Vyplýva to z otočeného pomeru (keď delíme), tzn. 1 / Φ = 0.618. Je to číslo presne o jednotku menšie ako Φ.
 |
| Zdroj: io9.gizmodo.com |
Vetvenie stromu je takisto peknou ukážkou, kde nájdeme Fibonacciho postupnosť.
 |
| Zdroj: io9.gizmodo.com |
Aj samotná ľudská tvár je pekne delená podľa zlatého rezu. A to sa dostávame pomaly k estetike a prečo veľa ľudí podvedome "dráždia" vizuály, kde nenájdu zlatý rez.
 |
| Zdroj: io9.gizmodo.com |
 |
| Zdroj: www.clevermarkstore.com |
Zlatý rez v estetike
Z hore uvedených príkladov je vidieť, že už od malička stretávamé zlatý rez na každom kroku. Tak sa nám pomaly dostáva do podvedomia a prirodzene ho vyhľadávame. Veľmi často sa uvádza, že umelci staroveku, renesancie a neskorších epoch používali Φ pri vytváraní svojich umeleckých diel. Zvykne sa hovoriť, že pyramídy pri Gíze a chrám Parthenón v Aténach postavili tak, aby proporčne vyhovovali zlatému rezu. Ale aj mená ako Leonardo da Vinci (1451 – 1519), Michelangelo (1475 – 1564), Rafael (1483 – 1530), Rembrand (1606 – 1669), Salvador Dalí (1904 – 1989) a mnohí ďalší. Samozrejme, sú to dohady.
Čo presne však znamená, že máme vizuálne zakomponovať zlatý rez? Najčastejšie to vidno pri fotografiách, či maľbách, kedy stredobod záujmu nie je umiestnený v strede, ale posunutý do dvoch tretín na výšku aj šírku. Prečo práve 2/3? Pretože 0.618 sa veľmi blíži k 0.666, čo znamená, že kompozíciu rozdelíme na tretiny. A to zvláda z hlavy každý.
 |
| Zdroj: blog.watermarquee.com/ |
 |
| Zdroj: pinterest.com |
 |
| Zdroj: pinterest.com |
Ako ho aplikovať na bonsaje
Tak, dlhý úvod. Čo teda robiť pri bonsajoch? Dodržiavať pomer 2/3. Treba si strom predstaviť ako v ráme a hľadať. Napríklad vrchol by mal byť v 1/3 alebo 2/3 šírky rámu (hlavná vetva na jednej strane, miska napríklad na druhej), niečo zaujímavé v zlatom reze - tam sa pozrie každý človek ako na prvé miesto. Pár príkladov za všetko:
 |
| Zdroj: yarravalleybonsai.org.au |
 |
| Zdroj: pinterest.com |
Záver
Dajme si také cvičenie, že koľko 2/3 sa nachádza na známych bonsajoch:
- pozícia vrcholu
- zaujímavé miesto
- pohyb kmeňa
- miska a kmeň verzus koruna
- pozícia negatívneho priestoru (aka miesto, kde v ráme okato nič nie je)
A niečo vtipné na záver
 |
| Zdroj: pinterest.com |
0 Komentáre