Estetika bonsajov / Všeobecný úvod II.

Každý dobrý blog alebo kniha začína históriou alebo pravidlami, ktorým sa neskôr obšírnejšie venuje. Notoricky všetko robím naopak, tak sa k tomu dostávam až teraz.

Našiel som pekný článok na newworldencyclopedia.org, ktorý som preložil (s povolením autora na základe Creative Commons licence Attribution + ShareAlike) a aj doplnil, kde som považoval za vhodné.

Japonská marhuľa, Bonsaj múzeum Omiya, zdroj: web-japan.org

Estetika

Pestovanie bonsajov, rovnako ako iné japonské umenia ako čajový obrad či aranžovanie kvetov, je považované za súčasť zenových rituálov. Kombinácia prírodných elementov kontrolovaných rukou človeka pripomína meditáciu a premenlivosť všetkého okolo nás. Bonsajista hľadá trojuholníkový vzor, ktorý vytvára pocit rovnováhy a vyjadruje vzťah zdieľaný všeobecným princípom (životodarná energia alebo božstvo), umelcom a samotným stromom.

Tradícia

Podľa tradície sú na vytvorenie bonsaju potrebné tri základné sily shin-zen-bi (skutočnosť, cnosť a krása). Výraz "nebo a zem v jednej nádobe" vyjadruje skutočnosť, že bonsaj s jeho miskou a substrátom je izolovaná, úplná jednotka, pretože korene nie sú zasadené do zeme, avšak stále súčasťou prírody. Strom je umiestnený mimo stredu misky, pretože ten symbolizuje miesto, kde sa stretáva nebo a zem. Z toho dôvodu má byť prázdny. Inšpiráciou na bonsaje sú sukovité, prirodzene zakrpatené stromy, ktoré rastú v štrbinách skalných previsov. Japonci si cenia staro vyzerajúci kmeň a vetvy, či zvetrane vyzerajúce korene. Vyjadruje to princíp wabi-sabi - nič nie je večné, nič nie je dokončené a nič nie je dokonalé.
Bonsajista nekopíruje prírodu, ale vyjadruje vlastný názor na estetiku jej manipulovaním. Japonské bonsaje majú vyjadriť základnú náturu použitej rastliny - v každom prípade musia vyzerať prirodzene a neukazovať zásah človeka. Je niekoľko estetických pravidiel, ktoré zvyčajne nie sú porušované, ako napríklad kríženie vetiev a strom sa má mierne nakláňať dopredu, nikdy nie dozadu.

Na Západe všetko nové

Vyššie napísané vystihuje tradíciu bonsajov historicky a spirituálne, tzn. ich podružnú úlohu. V súčasnosti najmä vďaka rozšíreniu na západ (Európa aj Amerika) je primárna estetika. Paradoxom japonského prístupu je, že nemá byť vidno zásah človeka, no japonské stromy sú preslávené neprirodzenou pravidelnosťou.

Shohin v Koju-en v Japonsku, zdroj: suttobonsai.wordpress.com

Emócie veľmi často rozpútava aj vyjadrenie vlastného pohľadu na estetiku prírody. Veľa bonsajistov zastáva názor, že bonsajistika je umenie a výsledok by mal teda lahodiť oku symetriou, t.j. krivkami, pomermi, zlatým rezom alebo uhladeným výrazom. Existuje však veľa bonsajistov, ktorý preferujú dokonalé kopírovanie prírody (naturalisti), alebo prirodzený rast stromu (čínska tradícia).
Faktom je, že sú to môdne vlny, ktoré sa striedajú. Naturalistika nie je novinka, ktorú vymyslel Walter Pall. Bonsaje vyzerali v Japonsku pred 70-mi rokmi prirodzene a v začiatkoch to boli stromy v nádobe, presne podľa čínskej tradície. Bude to zrejme náturou obyvateľov krajiny vychádzajúceho slnka, že sa snažia veci dotiahnuť do (až morbídnej) čistej dokonalosti.

Andrija Zokic je typický predstaviteľ naturalistického štýlu, zdroj: facebook.com

Samotná Európa nemá jasno v tom, čo pokladať za pekné. Taliani a španieli tvarujú aj listnáče ako ihličnany, aby dosiahli prísne trojuholníkovú korunu (najčastejšie olivy a korkové duby). Z Nemecka sa cez Slovinsko a Chorvátsko šíri názor, že stromy nemajú zakrývať "vady", ktoré sa bežne vyskytujú v prírode (najčastejšie vidno hraby východné a olivy). Neexistuje univerzálna odpoveď. Umenie je vec subjektívna.

Tu sa stretáva prirodzené aj dokonalé, zdroj: bez uvedenia z fóra

Charakteristika

Ukážme si jednotlivé aspekty pestovanie bonsajov na dosiahnutie estetiky podľa japonskej tradície:

• Miniaturizácia - z definície je za bonsaj považovaný strom, ktorý je dostatočne malý na to, aby mohol byť pestovaný v nádobne. Jeden zo spôsobov klasifikácie stromov je veľkosť (výška, aby sme boli presní).
• Váha - pocit hmotnosti, ilúzia veľkej váhy, vzhľad zrelosti a pokročilého veku.
• Redukcia obrastu - Odstraňovanie listov sa líši podľa životného cyklu bonsaju. Dorastajú do prirodzenej veľkosti a sú tak ponechané, pokiaľ je strom vo vývoji. Z dôvodu vystavenia môže byť žiadaná čiastočné odlistenie alebo úplná defoliácia. U ihličnanov je to z pochopiteľných dôvodov zložitejšie.
• Zdrevnatenie - jedná sa o zdrevnatenie kmena a vetiev, aby vyzerali staro. Zvyčajne je želané dosiahnuť popraskanú hnedú kôru. Sú však druhové výnimky, ako napríklad breza alebo trnka.
• Nebari - známe aj ako koreňové nábehy. Sú to na povrchu viditeľné korene, ktoré vyrastajú z radiálne z kmena do strán do zeme. Napomáhajú "uzemneniu" stromu a pridávajú pocit vysokého veku.
• Vetvenie - postupné delenie smerom od kmeňa ku koncom, kde dochádza k zjemňovaniu a skracovaniu internódií. Dosahuje sa strihom a redukciou obrasti v správny čas.
• Mŕtve drevo - niekedy je želané zanechať mŕtve časti stromu (vetvy ako jiny, časti kmeňa ako shari) na zvýraznenie prirodzenosti a veku stromu.
• Pohyb - bonsaje, ktoré vyzerajú staro a pritom rastú priamo hore dokážu vyzerať pôsobivo. Veľa sa ich však spolieha na pohyb, aby dosiahli ilúziu váhy a veku. Krivky medzi nebari a prvou vetvou sa nazývajú tachiagari.

Veľkosti

Koho by zaujímali veľkosti bonsajov (meria sa výška vrátane misky), tak tu sú. Netreba to chápať striktne. Veľa organizácií (napríklad aj Európska bonsajová asociácia) prijíma do kategórie shohin bonsaje do 20cm. Iné až do 25cm (napr. Slovenská bonsajová asociácia).

1. Mame
1. Keshi-tsubu do 2.5cm
2. Shito 2.5 – 7.5cm
2. Shohin
1. Gafu 13 – 20cm
2. Komono do 18cm
3. Myabi 15–25cm
3. medium
1. Kifu Katade-mochi do 40cm
4. Chu/Chuhin 40–60cm
5. Dai/Daiza
1. Omono do 120cm
2. Bonju nad 100cm