- Shimpaku je japonské slovo pre borievku
- Shimpaku je varieta borievky čínskej
V novom seriály sa tak vydáme na potulky históriou tohoto stromu v Japonsku. Tí, ktorí sa nevedia dočkať a vedia anglicky, si môžu text prečítať tu. Pre ostatných budem postupne zverejňovať so súhlasom WBFF a Kindai Bonsai preklady. Kde uznám za vhodné doplním vlastné poznámky pre slovenského čitateľa v hranatých zátvorkách. Poďme teda na to.
Kapitola 3 - Zber Ishizuchi Shimpaku
Na počiatku svojej popularity bolo shimpaku všade naokolo hory Ishizuki a nebolo potrebné mať veľa nástrojov. Dalo sa ľahko nájsť a výkop bol veľmi jednoduchý. Zvýšením dopytu sa začalo rozsiahle zbieranie. Nakoľko v tom čase neboli žiadne obmedzenia na výkop z prírody, zberatelia z celého Shikoku chodili do hôr v celých húfoch. Boli medzi nimi profesionáli, ale aj ľudia, ktorým sa páčili, ba dokonca obyčajní ľudia, ktorí si chceli ľahko zarobiť. Za 20 rokov tak Ishizuki Shimpaku vymizlo z oblasti, kde sa prirodzene vyskytovalo. Neobišlo to ani stromy z oblasti zadnej strany Besshi a ani tie, ktoré boli na rôznych bralách.
Zberači chodili do hôr v pároch. Každý mal dve tenké laná, dve hrubé laná a špeciálny čakan (na obrázku vyššie), ktorý veľmi dobre poslúžil, no v neskúsených rukách mohol byť nebezpečný. Prvý, nazývaný zberač, previazal lano okolo veľkého stromu nad bralom a zlanil nižšie. Druhý, nazývaný hľadač, pomocou ďalekohľadu určil, kde sa nachádza vhodné shimpaku. Keď také našiel, zamával červenou vlajkou a navigoval zberača. Ten sa pomocou čakana presúval zo strany na stranu. Niekedy musel odskočiť od steny, aby sa dostal na vzdialenejší bod brala. Bolo to veľmi nebezpečné, pretože lano sa mohlo pretrhnúťa to by znamenalo istú smrť. Keď sa zberač dostal k stromu, odstránil alebo rozbil kamene, obnažil korene a čakanom ich odrezal, aby uvoľnil shimpaku.
V období medzi rokmi 1903 až 1908 boli zaznamenané nehody, pri ktorých skĺzli z brala zberač aj s hľadačom. Väčšinu týchto obetí tvorili baníci z čiernouhoľnej bane v Besshi, zamestnanci bohatých kupcov či ďalší neprofesionáli.
V prvej dekáde 20-teho storočia bola cena Ishizuchi shimpaku od 200 do 1000 yenov. Prepočítané na dnešné peniaze je to niekoľko miliónov až niekoľko desiatok miliónov yenov (v októbri 2017 má milión yenov hodnotu 7500 eur). Bolo prirodzené, že vysoká hodnota shimpaku pobláznila tak veľa ľudí. No našlo sa aj veľa takých, čo ich nepredali a tak sa dali nájsť aj v obyčajných obydliach v Takamatsu, Niihame, Saijyou alebo Imabari.
Napriek tomu, že najznámejší zberači boli Kuransouke Fujita z Niihami a Tahei Suzuki z Doi, nespočetné množstvo semiprofesionálov obchodovalo s ľuďmi z Takamatsu, ktorí mali záujem o bonsaje. Avšak na konci obdobia Meiji (1912), keď všetko shimpaku už bolo vyzbierané, sa niektorí ľudia vydali za more vyhľadať kórejské shimpaku na predaj. Tak sa v Takamatsu v roku 1908 predávali vlastne iba kórejské exempláre. Tieto sa takisto nazývali Shikoku shimpaku, pretože sa od tých japonských dali len veľmi ťažko odlíšiť. Z Takamatsu sa rozšírili postupne do Kyushu, Yamato, Kishu, Koushu atď. Keď sa rozšírila zvesť, že sú na predaj sú na predaj shimpaku, zberatelia-obchodníci zo Shikoku prišli ako prví. Títo istí ľudia skúšali hľadať ďalšie miesta, kde by sa dalo shimpaku vykopať vo voľnej prírode. Uvedomovali si jeho cenu a mali bohaté vedomosti o vykopávaní.
Vykopávanie v horách je podobné lovu. Ako náhle mu ľudia prišli na chuť, len veľmi ťažko sa vracali k stabilnej práci ako pestovanie, či predaj. Neustále bažili po vandrovkách s cieľom nájsť korisť. V začiatkoch 20-teho storočia boli bezcieľne potulky v horách za účelom výkopu shimpaku rovnako nezmyselné ako pokus dotknúť sa oblakov. Neexistovala takmer žiadna šanca niečo nájsť. Bol však jeden človek, ktorý mal výnimočné šťastie...
0 Komentáre