sobota, 25. marca 2017

Keď sa oplatí počkať / Začíname VII.

Bonsajistika je o trpezlivosti. V prvom kroku si uvedomujeme, že stromček v miske nezhrubne. V druhom kroku, že každý rok koruna zhustne maximálne o dve vetvenia. Niekedy počas tohoto celého, že naozaj treba presádzať iba v isté obdobie, a že vylomiť puky niektorým druhom stromov je fatálne.

Vykopané stromy zasadíme do misky. Ponaučení, počkáme dva či tri roky bez zásahu na prvé tvarovanie. Očakávame dobrý výsledok, pretože už nejaký čas okolo stromu chodíme a máme istú predstavu. A...
... a netrpezlivo natvarujeme strom na efekt z toho, čo nám ponúka. Výsledok výborný, veď sa viac nedalo z materiálu dostať.


Dnes budem teda písať o niečom, čo som sa naučil aj ja iba prednedávnom - že niekedy sa oplatí aj prvé tvarovanie robiť až neskôr, pretože strom si to zaslúži.

Borievka

Vyše dva roky dozadu som si kúpil borievku. Nebola veľmi drahá, v pôvodnom substráte, veľa juvenilného ihličia zo stresu ešte stále bolo vidno. Bola však pekná bujná a už aj dosť silná. Prečo ju nenatvarovať? Hokejkový hák pri substráte naznačoval budúcnosť kaskády. Nebyť toho, že som stihol iba odstrihnúť naozaj nezmyselné vetvy a natvarovať časť budúcej koruny, asi mám doma kaskádu s ktorou by som nebol až tak spokojný.
Strom pristál na záhrade, bez tvarovania, iba s výmenou súbstratu a zmenou náklonu na kaskádu. Tak zostal až do jesene 2016. S polohou koruny som nebol spokojný a tak som pestoval do zálohy jednu malú vetvu. Vec sa vyvŕbila nakoniec tak, že strom bude v pôvodonom náklone, koruna z malej vetvy, ktorá sa za dva roky riadne rozbujnela a z pôvodnej koruny je veľký jin.

Smrekovec

Pred tvarovaním
Moje prvé kúpené yamadori by bolo úžasné. Hrubý kmeň, koruna pokračujúca na prvú bočnú vetvu. Tvaroval som ho ešte v dávnych začiatkoch. Teraz by som robil možno niečo iné, kto vie.
Po tvarovaní

Mohol to byť už celkom pekne zapestovaný strom, keby bočná vetva neuschla a nezostal iba dlhý rovný kmeň, ktorý bol v kontraste s pokrúteným nebari.
Štyri roky bol strom za trest v kúte záhrady, kde postupne bujnela koruna, ktorá bola pri prvom tvarovaní zosekaná iba na jemný obrast. Priebežne som ju prestrihával, aby bolo z čoho vyrobiť čokoľvek, čo konečne určí smerovanie tvaru.
Strom pred ohýbaním. Čierny pás je miesto, kde bola bočná vetva, alias pôvodne zmýšľaná koruna
Prvé úvahy boli o tom, že budem musiet zjemniť prechod na mieste bočnej vetvy a spraviť niečo na vzpriamený spôsob. Shari na boku by zabezpečilo konicitu. Nebol som s týmto zámerom zmierený, ale vedel som, že bude treba jemnejší a hustý obrast.
Tent rok som smrekovec zobral na tvarovačku s tým, že zrejme treba razantne pokrútiť kmeň, len som nevedel ako a ako na to.
Prvý ohyb
Prvý ohyb zabezpečil zníženie stromu na takú výšku, že tlstý základ kmeňa ho posunul skoro do sumo kategórie. Hák ale nie je veľmi pekný tvar a nebol v súlade s celkovým pohybom.
Druhý ohyb
Druhý ohyb zjmenil vytvorený hák a ujednotil pohyb. Korunu tak bude tvoriť vetvička, ktorá začínala bez vetvenia a mala 4cm.

nedeľa, 12. marca 2017

Presádzanie / Začíname VI.

Poznáme 4 druhy presádzania, ktoré sa veľmi odlišujú v postupe ako aj vplyve na strom:
  1. Presádzanie zapestovaných stromov
  2. Presádzanie stromov v dobrom substráte za účelom zmenšenia balu
  3. Presádzanie stromu s komplet výmenou substrátu
  4. Presádzanie stromu s postupnou výmenou substrátu
Na delenie vyššie si treba dávať pozor. V článkoch a videách nikto nerozlišuje o aké presádzanie sa jedná. V japonských článkoch a videách vidno zvyčajne iba 1. Je to logické, v ich bonsaj centrách pracujú na stromoch, ktoré sú na to pripravené obrastom aj koreňami. 
V našich končinách zase veľa ľudí propaguje komplet rozoberanie koreňového balu, čiže 3, prípadne 4. Aj to je logické, pretože bonsajistika u nás iba začína a zväčša treba vymienať hlinu z výkopu.

Základy na úvod

  1. Presádzame tak, aby korene boli vystavené vzduchu minimum času. Je dobré ich rosiť postrekovačom, ak nám to celé trvá dlhšie
  2. Substrát nemusí byť suchý, pri váčšich stromoch je to kvôli váhe praktickjšie a pri zlom substráte menej špinavé. V prípade moderných substrátov na tom nezáleži. Vlhký substrát znamená menej rosenia :-)
  3. Presádzanie vo vetre rýchlo vysuší korene
  4. Ak je to možné, misku aj s drôtmi na uchytenie stromu máme nachystanú skôr ako sa pustíme do strihania koreňov

1. Presádzanie zapestovaných stromov

Začneme tým najjednoduchším. Treba hneď vysvetliť čo je to zapestovaný strom z pohľadu presádzania. Je to taký bonsaj:
  • ktorého koreňový bal obsahuje už iba substrát, ktorý nám nevadí a chceme ho tam ponechať
  • má správny rozmer, tzn. netreba ho zároveň pri presadení zmenšovať, aby strom vošiel do menšej misky
Presadenie spočíva v rozobratí balu na jeho okrajoch a spodnej časti pomocou paličky (zaobstarať sa dá kúpou sushi) v závislosti od veľkosti stromu asi 1 a viac centimetrov. Môže sa stať, že korene budú obrastené okolo balu, lebo strom nebol dlhšie presadený, tieto treba rovno vystrihať nožnicami a následne pokračovať s paličkou.
Takýto zásah výrazne neoslabí strom, pretože neporušíme vlásočnice hlbšie v bale a preto je možné vidieť videá, kde presadia strom a rovno aj tvarujú.. Ďalšia výhoda je, že je potrebné vymeniť iba malé množstvo substrátu.

Najlepšie nám to vysvetlí video:


2. Presádzanie so zmenšením balu

Tento postup je obdobný ako v predošlom prípade, avšak dochádza k výrazne väčšej redukcii balu. Ak vieme, čo sa nachádza v koreňovom bale, napr.:
  • tam nie je jeden kolový koreň z ktoré vyrastajú všetky korene a jeho odstránením by strom umrel
  • sa nejedná o borievku, kde každá vetva má vlastný koreň
je možné výraznú časť rovno odrezať. Ak máme pochybnosti, treba bal proste postupne rozoberať a odstrihávať.
Tento postup môže výraznejšie ovplyvniť strom, preto strom nie je vhodné rovno tvarovať. V prípade listnatých stromov je dobré túto redukciu spojiť s redukciou koruny.

Ďalšia ukážka je na videu nižšie:


3. Presádzanie s komplet výmenou substrátu

Komplet výmena koreňového balu je pre strom veľká záťaž, keďže sa narušia všetky vlásočnice. Veľa bonsajistov odporúča postupnú výmenu starého substrátu za nový. Silne to závisí od stavu pôvodného substrátu. Je rozdiel, ak sa vymiena zemina za napr. akadamu ako keď je v bale veľký kus ílu. Jeho ponechanie môže spôsobiť nasledovné problémy:
  1. Íl je stále príliš vlhký a nový substrát už preschol. Vzniká tak problem s polievaním. V jednej časti substrátu korene časom vymrú.
  2. Íl blokuje rast koreňov, korene rastú v novom substráte, ktorý je ďalej od kmena
Mne sa osvedčilo vymytie balu, ak neviem, v čom je strom zasadený a aj pri výkope yamadori. Teraz mi veľa z vás povie, že zničím mykorhízu a... 
... a nebude mať pravdu. Každý strom potrebuje na svoje fungovanie huby, s ktorými žije v symbióze. Lenže sú rôzne typy spolunažívania. Väčšina rastlín využíva endomykorhízu, čiže huby priamo prenikajú do buniek rastliny. Potom sú výnimky ako duby alebo borovice, ktoré využívajú ektomykorhízu a tam sú aspekty dva:
  1. Huba sa nedá odstrániť, pretože je v medzi bunkami primárnej kôry samotnej rastliny 
  2. Dôjde však k výraznej redukcii, čo samozrejme rastlinu oslabí rovnako ako odstránenie vlásočníc, pretože sa naruší Hartingova sieť a tým savá plocha
  3. Treba si uvedomiť, že huby v pôde neznamenajú automaticky lepšie podmienky pre strom. Musia s ním byť spojené a dokážu dorásť z tých, ktoré má strom v koreňoch
Koho zaujíma viac, odporúčam napr. stránku Botanického ústavu akadémie vied ČR.
Foto: www.ibot.cas.cz
Ako to celé prebieha? Zoberiem záhradnú hadicu, prepnem na tenký silný prúd a vymývam a strihám, kým všetok starý substrát nie je preč. Nesnažím sa bal zmenšovať, čim viac koreňov ostane, tým lepšie. Aj misku dám radšej hlbšiu, ale to sú už skôr moje postupy ako niečo, čo mám racionálne zdôvodnené :-)

4. Presádzanie stromu s postupnou výmenou substrátu

Postup je rovnaký ako v bode 1 alebo 2 s tým, že tam, kde je pôvodný substrát, sa odstráni podstatne väčšia časť. Niektorí bonsajisti používajú výmenu na spôsob pizze, kde vykrajujú akoby kúsky pizze (samozrejme nie úplne odstredu balu). Je to vhodné napr. vtedy ak je bal natoľko stvrdnutý, že sa nedá rozobrať.

Tak a to by bolo na dnes všetko, treba presádzať, prišla jar.

nedeľa, 5. marca 2017

Potrebné náradie / Začíname V.

Je tu čas presádzania a presne preto bude tento článok o pres.. Nie, bude o náradí :-) Ako som dnes behal po záhrade, uvedomil som si, že na rôzne veci používam rôzne náradie a niektoré druhy preferujem aj keď nie sú na to určené.

S čím začať

Pre úplného začiatočníka treba zabezpečiť dve veci:
  1. Zakracovanie a odstraňovanie vetiev a koreňov
  2. Strihanie drôtu
Na zakrátenie koreňov postačuje hocijaké náradie, ktoré zanechá hladký rez. Rovnako to platí na tenké vetvičky. Na hrubé vetvy ale treba spraviť rez, ktorý po zavalení rany nenechá hrču. To sa dá dosiahnuť jedine prehĺbením rezu smerom dnu. 
Drôt sa dá strihať čímkoľvek počnúc kombinačkami, končiac kliešťami na drôt. Horšie to je s odstraňovaním drôtu. Kombinačky už nepomôžu a kliešte na drôt sú buď nepraktické, alebo nebezpečné pre riziko náhodného odstrihnutia samotnej vetvy.

Čo teda na začiatok kúpiť? Ako prvé odporúčam čelné konkávne kliešte. Poslúžia na zakracovanie vetiev malých aj veľkých. Prihrubé vetvy sa dajú nimi postupne "vyhrýzť". Čo je podstatné, vytvorený rez nie je rovný, ale prehĺbený.
Čelné konkávne kliešte majú polguľový tvar

Časom pribudne nutnosť odstrániť zarezávajúci sa drôt a na rad príde kúpa klieští na drôt. Majú tupý hrot a pri otvorení klieští vzniká miesto práve na drôt. Riziko odstrihnutia vetvy sa tým minimalizuje.
Kliešte na drôt

S čím pokračovať?

Ako ďalšie sa zídu kliešte na rýchle odstraňovanie väčších vetiev. Tam prídu na rad šikmé kliešte. Neodporúčam kúpiť kombinované oblé aj šikmé ako náhradu člených. Nedá sa s nimi dostať všade a majú vačší polomer.
Šikmé kliešte
Na doťahovanie drôtu pri presádzaní, olúpanie kôry na jiny alebo proste na ohýbanie hrubého drôtu väčšou pákou sa výborne hodia kliešte na jiny "džinovky".
Kliešte na jiny

Na štiepenie jinov sa hodia štiepačky na jiny. Tieto ale odporúčam až na čas, keď ich vlastník vie ako upravovať, alebo ohýbať jiny.

Klasické záhradné náradie

Veľmi rád používam namiesto šikmých klieští záhradné nižnice Gardena. Mám ich už niekoľko rokov a stále sú ostré. Oproti šikmým kliešťam majú výhodu dlhšej čepele. Pružina takisto uľahčuje prácu. Zväčša platí, že výrobky od Gardeny sú zbytočne predražené. V tomto prípade sa investícia oplatí - príjemné na dotyk, vydržia, na čepeli sa nič nezachytáva, spoj drží čepele pri sebe. 
Záhradné nožnice Gardena Classic
Kvôli váčším vetvám sa neoplatí kupovať malé nožnice s prevodom. Sú síce príjemnejšie na použitie, ale aj tak sú obmedzené na hrúbku 2cm. Lepšia alternatíva sú veľké záhradné nožnice s prevodom. Teleskopické ramená sú fajn, no nie veľmi často využiteľné. Využil som to asi 3x a aj to nebolo na bonsaje, ale v záhrade. Prevod a dobrá páka sú to, čo sa zíde. Ja používam Fiskars prevodové malé. Nevidím problém v tom kúpiť si aj väčšie a obojčepeľové alternatívy od toho istého výrobcu. Doteraz si neviem vynachváliť ich kúpu. Pomohli hlavne pri vykopávaní yamadori.
Fiskars prevodové malé záhradné nožnice
Na dohladzovanie veľkých rán, pohodlnešie odstránenie prischnutej kôry alebo proste odstránenie plátov kôry z borievok sa zíde malý nôž s hrubou čepeľou. Výhodou je, že sa nedá zlomiť. Nevýhodou, že si nepamätám použitie, kedy som sa nedorezal kvôli svojej nešikovnosti :-)
Malý hrubý nôž




štvrtok, 2. marca 2017

Goshin / Strom mesiaca

Foto: www.yamadori-bonsai.info

Goshin je bonsajový lesík borievky čínskej, var. Foemina od japonského bonsajistu Johna Y. Naku. V preklade znamená "ochranca duše". Stromy boli Nakom tvarované od roku 1948 do roku 1984, kedy kompozíciu daroval Národnému múzeu bonsajov a penjingov vo Washingtone. Jednotlivé kmene predstavujú bonsajistove vnúčatá a celková výška je 1,2m.
Ešte ako 7-kmeň, foto: betterbonsai.com 
História stromu je zaujímavá z pohľadu vývoja. Naka začal bonsaj tvarovať ako dvojkmeň. Prvý bol strom z ukážky tvarovania v roku 1953. Po inšpirácii pohľadom na les pri jednej zo svätín v Japonsku postupne začal okolo roku 1964 pridávať ďalšie bonsaje. Stromov tak bolo sedem, presne toľko vnúčat mal toho času. Priatelia mu poradili, aby bonsaj pomenoval Goshin ako odkaz na svätyňu. Od roku 1973 je kmeňov jedenásť a v roku 1984 bol vystavený vo Philadelphii odkiaľ strom putoval ako dar do Washingtonu. Tam je dodnes a Naka ho chodil pravidelne kontrolovať. V roku 1999 prebehli rozsiahlejšie práce a bol vytvorený aj Goshin 2. Päť rokov na to John Naka zomrel.
John Naka vedľa goshinu v roku 2003, foto: www.bonsai-nbf.org