pondelok, 30. januára 2017

Sme na medzinárodnej úrovni? / Ako ďalej

Keď sa rozprávam so svojimi spolupacientami na rôznych tvarovačkách, často ubehne téma rozhovoru k tomu, či sú slovenskí bonsajisti na medzinárodnej úrovni. Na túto tému by sa dali písať celé A4-ky textu analýz alebo návrhov na zlepšenie. Úvod do novej kategórie Ako ďalej tak začnem svojim pohľadom.

Trocha štatistiky a pojmov

Ak chápeme bonsajistu ako človeka, ktorý je schopný nielen vlastniť stromy a zabezpečiť ich prežitie, ale aj ako človeka, čo bonsajom aktívne vkladá tvar, tak na Slovensku máme takých bonsajistov. To je tá dobrá správa. Tá horšia je, že sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Nebude to náhoda, že ku nám chodia celé delegácie lektorov od našich bratov čechov, aby pokryli dopyt :-)

Druhým aspektom je, či máme stromy na medzinárodnej úrovni. Vďaka bohu máme. Ocení to najmä Slovenská bonsajová asociácia, pretože má z čoho vyberať na reprezentovanie na EBC (výstava Európskej bonsajove asociácie). Pre niekoho to vyznie ako paradox, no najkrajšie stromy majú ľudia, ktorí nie sú bonsajisti podľa definície vyššie. Volajme ich vlastníci bonsajov. Nie je to urážka, iba najvýstižnejsie krátke pomenovanie, ktoré mi momentálne napadlo.
Späť k téme. Je to snáď železné pravidlo, že bonsajisti svoje stromy vykopávajú, alebo na ne celoročne sporia stovky eur. Vlastníci si luskom prsta kúpia strom, ktorého cena je skôr štvorciferná.

Takéto stromy sa nedostávajú na výstavy, možno aj preto, že vlastníci nie sú veľmi včlenení do bonsajovej komunity. Po celom Slovensku tak máme "poskrývané" množstvo pokladov.

Ako ďalej

Úplne najlepšie by bolo, keby kvalitný materiál bol pre bonsajistov dostupný. Aby tak ku nám nechodili iba hotové bonsaje zo zahraničia, ale aktívne sme ich rozvíjali a zároveň sa na nich učili. Práca s hodnotnými  a hotovými stromami je úplne iná ako so surovým materiálom.
Východzí materiál, ktorý bežne nakupujú bonsajisti v zahraničí, foto: nicolakitoracrivelli.com

Nová generácia bonsajistov tomu rozumie. Je to prirodzený krok vo vývoji, spôsobený dostupnosťou literatúry, či možnosti cestovať na veľké výstavy.
Veľa ľudí sa zhromažďuje okolo bonsaj centier. Je to dobre, pretože to udržuje ľudí pri ich hobby a zaroveň majú prístup k náradiu, materiálu a aj výmene skúseností. Mám viacero známych, ktorí sa potácali ako jednotlivci vo svojom okolí. Úplne všetci sa na bonsajistiku vykašlali. Prestalo ich to baviť, alebo im veľa bonsajov zničili choroby, pretože nestihli zareagovať, prekonzultovať..

V minulosti takúto bonsajovo-kultúrnu úlohu vykonávalo Bonsaj centrum v Nitre, dnes známe ako Bonsai Slovakia a z môjho pohľadu už teraz primárne zamerané na predaj čaju. Postupne ho nahradili klubové stretnutia (Bonsai klub Trnava) alebo spoločné tvarovačky (Bonsaj kemp v Trusalovej). V súčasnosti je veľmi výrazné Bonsaj centrum v Košiciach, kde sa pravidelne konajú workshopy pod vedením rôznych lektorov (Pavel Slovák, Vašek Novák, Ján Culek, Juraj Szabó).
Dochádzanie je prekážka a preto sa menšie či väčšie stretnutia konajú v Banskej Bystrici, Dolnom Kubíne, Žiline, Prešove a pod.

Prečo som sa rozrečnil o centrách? Pretože práve tie dokážu motivovať ľudí, aby rozvíjali bonsajistiku a zabezpečili aj dostupný materiál na tvarovanie. Chce to len o kúsok viac individuálneho prístupu namiesto biznisu. Spokojný zákazník sa vždy rád vráti. Sám som na začiatku netušil, že strom za asi 100 EUR nebude veľmi dlho ten najdrahší v mojej zbierke. Netušil som ani to, že nebudem fajčiť a v piatky žúrovať, aby som si našetril a ani to, že budem pokukovať už iba po lepších stromoch :-)

Môj prvý drahší stromček z roku 2013 po prvom tvarovaní zo záhradného materiálu
Veľa bonsajistov je proti predávaniu stromčekov. Každý máme svoje dôvody prečo áno, prečo nie. Môj názor je, že máme je prirodzené mať také bonsaje, ktoré:

  1. nemajú vysokú úroveň, no majú špeciálnu hodnotu - môj prvý bonsaj, môj prvý súťažný a pod.
  2. majú vyššiu úroveň, no po istom čase si pýtajú majiteľa, ktorého budú tešiť viac
Práve druhá kategória je to miesto, kde sa veľká zbierka dá zmenšiť a tým zároveň zvýšiť jej kvalita. Predám dva lacnejšie, kúpim drahší bonsaj. Časom sa bonsajista menej bojí, nevidí riziko, hlavne ak už má overený zdroj na nákup.

Teraz už poškuľujem po takýchto stromčekoch

Kde sa teda nachádzame v medzinárodnom meradle? Niesme na konci a veľmi rýchlo sa doťahujeme za lepšími.

nedeľa, 8. januára 2017

Ako na yamadori I.

Skôr ako sa dostaneme k tomu ako vykopávať yamadori, uvediem niekoľko príkladov, čo vlastne hľadať. Mimochodom, obrázky sú z výletu z Veľkej Fatry v chránenej krajinnej oblasti.

Čo hľadať

Keď vykopať strom, tak taký, čo je niečim zaujímavý:
  • kmeň s (potenciálne) dobrou konicitou
  • strom, kde poznať vek (borka, zalomenia, mŕtve drevo)
  • koreňové nábehy
Hneď pri chodníku som našiel peknú ukážku.
Na prvý pohľad nezaujímavý kmeň
Čo bolo na tomto buku zaujímavé? Veľmi pekný hrubý kmeň s možnostou zrezania na dosiahnutie správnej konicity.
Dve bočné vetvy umožňujú dosiahnuť pekný pohyb aj konicitu

Čo nehľadať

Pár ročné ceruzkáče, ktoré treba obchádzať

Určite netreba hľadať stromy, ktoré sa dajú bežne zakúpiť napr. v zahradníctve, pretože
  • zakúpené stromy majú zapestovaný bal
    • dá sa s nimi hneď pracovať
    • nebude problém s prežitím
    • čo ušetrí tak 2 roky prác
  • zapestované stromy nie sú z prírody, ale zo škôlok
    • v podstate ide o analógiu vianočného stromčeka z lesa alebo z obchodu
  • nemenej dôležitý faktor je vzľad stromu
    • tenký, bez konicity
  • cena za taký stromček je zvyčajne do 10 EUR
Buk s malým balom zo záhradníctva, foto: www.dreviny.sk

A čo teda nehľadať? Stromy, ktoré:
  • majú peknú korunu, pretože ju bude aj tak treba vybudovať odznova
    • načo zbytočne brať strom, ktorý je zaujímavý iba tým, čo pôjde preč
  • sú blízko k materskej rastline
    • s veľkou šancou sú to výhony z koreňov a bude ich ťažké vykopať

pondelok, 2. januára 2017

Najstarší bonsai / Strom mesiaca

Pri bonsajoch je vek populárna informácia hlavne pre laikov. Môžeme rozlišovať dve kritériá veku. Jedným je vek samotnej rastliny a druhým je doba počas ktorej bol bonsaj bonsajom, t.j. v miske. Z pestovateľského hľadiska je zaujímavejšie druhé kritérium. Po svete môžeme nájsť veľa rôznych bonsajov s vekom od 500-800 rokov. Len zriedkavo sú však v miskách viac ako 100 rokov. Preto si tento mesiac pozrieme hneď niekoľko bonsajov.
Biela japonská borovica, foto z www.prettybonsai.com
Biela japonská borovica na fotke má 550 rokov a prvé práce na nej začali v roku 1610. Zhliadnuť ju môžete v Imperiálnom paláci v Tokyu (záhrada Omichi Teien) a je zaradená medzi Národné poklady Japonska.
Fikus retusa, foto z www.bonsaidilettante.com
Fikus retusa Linn na obrázku vyššie má odhadovaný vek cez 1000 rokov a pôchádza v Číny, kde sa oň staralo niekoľko generácií bonsajistov. Luigi Crespi ho po desiatich rokoch vyjednávania zakúpil a priviezol do Talianska v roku 1986. V ten istý rok bol rovno vystavený na výstave Euroflora v Ženeve. Zhliadnuť ho môžete v Crespi Bonsai múzeu v Miláne
Foto: Morten Albek
Tretím stromom v poradí je borievka, ktorá má viac ako 1000 rokov, no len prednedávnom bola vykopaná. Pozrieť si ju môžete v Mansei-en v Omiyi v Japonsku, kde sa o ňu stará rodina Kato.
Foto: Radek Petrášek, ČTK
Oficiálne je najstarší bonsaj v Európe sa nahchádza neďaleko nás. Strom je pôvodom z Číny, kde ho po prvej svetovej vojne odviezli na Tchaj-wan spolu s ďalšími kultúrnymi pamiatkami. Bonsai centrum Libčany priviezlo v roku 1997 muraju metlinatú a v decembri minulého roku ju ako 337-ročnú predalo Libereckej botanickej záhrade