piatok, 11. augusta 2017

Ach tie hrozné teplá / Začíname VII.

Je to tu. Následky odvodňovania krajiny a vysoká produkcia CO2 zrejme spôsobili tie hnusné teplá. Také hnusné, že otvorené priestranstvá okolo ľudských obydlí sú peklom na zemi.
Vyzerá to tak, že za pár rokov budeme úspešnejšie pestovať bonsaje, ktoré sú pôvodom z krajín ako Španielsko či Taliansko. Alternatívne presedláme proste na kaktusy.
Viem, určite sa pýtate, že prečo som tento článok nepísal tak dva mesiace dozadu, pred prvými vlnami pokusov žltej gule zahubiť všetko živé. Pre paranoidných preto, že ma platia tí istí, čo zabezpečujú chemtrails a HAARP. Pre normálnych preto, aby ste ma brali vážnejšie. Aj keď forma textu tomu nenasvedčuje.
Poďme teda k dnešnej téme a tou je vysvetliť a spomenúť možnosti ochrany bonsajov pred teplom.

Trocha teórie na začiatok

Rastliny využívajú odparovanie vody na presun látok od koreňov do listov a zároveň sa tým ochladzujú (energia vo forme tepla, ktorá je potrebná na odparenie vody, pochádza z rastliny).

Veľa ľudí si myslí, že rastlinám v nádobách škodí priame slnečné svetlo dopadajúce na listy, ktoré ich vysuší a celkovo rastlinu odvodní. Nie je to celkom pravda. Výpek slnka samozrejme zohráva úlohu pri poškodení listov.
Ako je ale potom možné, že teplo zničí aj rastliny v tieni? Prečo rastlinám pomôže ak ich polejeme, aj keď koreňový bal je zvnútra stále mokrý? Prečo to teplo neškodí tak výrazne tomu, čo je zasadené v zemi?

Problém je, ako inak, v koreňoch. Tým prospieva teplo, rovnako ako nám ľuďom. Rovnako však existuje teplotná hranica, kedy sa z koreňov stáva varená zelenina s nenávratným poškodením.
Poškodené korene neabsorbujú vodu, ktorou sa chladí rastlina a listy sa vysušia v priebehu pár hodín. Čím sa dostaneme k tomu, že spálené listy nie sú iba indikátorom intenzívneho slnečného žiarenia, ale neschopnosti rastliny zabezpečiť svoje základné životné funkcie..

Pôdu, resp. zem môžeme zjednodušene považovať za monolit, kde sa teplo relatívne rovnomerne a rýchlo prenáša. Za normálnych okolností tak má stabilnú teplotu a v pol metrovej hĺbke je aj v 40 stupňových horúčavách príjemný chládok. Viac detailov je napr. v článku tu.
Zdroj: horticulture.tekura.school.nz

To sa nedá povedať o kvetináčoch a miskách. Tie sú tmavé, keramické alebo betónové. Veľmi dobre tak udržujú teplo a vyženú teplotu v nádobe výrazne nad teplotu vzduchu. Rastlina môže mať dostatok vody, tej, ktorá z koreňov urobí súčasť polievky z animácie vyššie. Presne z toho dôvodu pomôže polievanie - pretože nádobu, substrát aj korene ochladí.

Možné spôsoby ochrany

Vymenujme si to, čo pomôže:
  1. Priebežne ochladzovať misky vodou - vyžaduje veľa voľného času, resp. automatickú závlahu a hlavne priepustný substrát, aby korene neboli premokrené. Hadica na polievanie by mala byť v zemi a nie na priamom slnku, aby sa ochladzovanie prvými litrami vody nezmenilo na obarovanie.
  2. Zatieniť bonsaje sieťkou s 50% priepustnosťou - menej svetla už nemusí byť dostatočné a netreba zabúdať, že tienenie rieši teplo v miske iba čiastočne
  3. Dať rastliny bližšie k sebe - vlastnou korunou budú tieniť misky a vyrobia si mikroklímu, rovnako ako stromy v meste
  4. Nakloniť policu so stromami od slnka - zmenší sa tým plocha, na ktorú dopadajú slnečné lúče
  5. Použiť svetlé a plastové misky - menej akumulujú teplo, no nie sú pekné
  6. Použiť plytké misky - paradoxne, plytké misky sú vhodnejšie, pretože zmenšujú plochu na ktorú dopadá slnečné žiarenie ako aj množstvo akumulovaného tepla. Netreba to prehánať, istá výška misky je potrebná na zabezpečenie dostatku vlahy,  alebo ju potom skombinovať s častým polievaním
  7. Obaliť misky alobalom - nie je nič lepšie, čo odráža žiarenie ako alobal a zároveň nie je nič škaredšie. Živý strom je však náš cieľ aj za cenu nevkusnosti
  8. Lepšie prostredie - bonsaje na polici podsypanej štrkom sú rovnako výborné ako betónové biznis centrá, navyšujú lokálnu teplotu. Záhrada so stromami, ktoré vyrábajú tieň zníži okolitú teplotu lepšie ako sieťka

Niečo vtipné na záver

Pri spisovaní zoznamu vyššie mi napadlo aj pár skôr vtipných ako praktických nápadov:
  1. Presťahovať sa severnejšie
  2. Použiť chladničku
  3. Zatieniť slnko

Záver

Najlepšie by bolo, keby sme si prestali kaziť to, čo potrebujeme k prežitiu - životné prostredie.

Poznámka - pri písaní tohoto článku nebolo ublížené žiadnym rastlinám, zvieratám alebo ľuďom. Čítanie obsahu však môže mať negatívny dopad na psychické zdravie jednotlivca - rovnako, ako teplo spôsobilo autorovi úpal, ktorého výsledkom je tento zvláštny text.
Celkovo bola notebookom zvýšená teplota v miestnosti o 2 stupne, čo bolo obratom vyriešené intenzívnym vetraním.

nedeľa, 6. augusta 2017

Acer palmatum - Walter Pall / Strom mesiaca

Foto: Blog Waltera Palla
Tento javor dlaňolistý patrí Walterovi Pallovi. Majiteľ je známy pre iný prístup k pestovaniu aj pohľadu na vzhľad bonsajov.
Hovorí, že tvaruje do naturalistického štýlu. Viac sa dá prečítať na jeho stránke. Na Slovensku sa mu venuje napr. Maroš Beľan. Kto ešte jeho blog nevidel, veľmi odporúčam. Okrem vývoja stromov preložil množstvo textov od Waltera Palla o pestovaní.

Späť k bonsaju na obrázku. Do Európy bol importovaný z Japonska okolo roku 1980. V roku 1993 ho vo Švajčiarsku objavil Walter Pall v zlom stave za veľmi prijateľnú cenu a postupne dopestoval do stavu na fotke (rok 2015).

Pre znázornenie veľkosti (90cm) prikladám fotku z presádzania v roku 2014:
Foto: Blog Waltera Palla
a z roku 2013:
Foto: Blog Waltera Palla