štvrtok, 20. apríla 2017

Úloha klubov v 21. storočí / Ako ďalej II.

Žijeme v dobe, kedy je veľmi ľahké dostať sa k informáciám. Internet, knihy, možnosť cestovať, to všetko zvyšuje ich dostupnosť. S tým narastá úroveň sebestačnosti jednotlivcov a klesá motivácia združovania sa.
Veľa klubov sa tak snaží znovunájsť, alebo nájsť svoj cieľ v zmenených podmienkach. Nie je to problém klubov Slovenska, ale naprieč celou Európou. Skúsme si celú situáciu rozobrať od aktuálnej situácie po želaný stav a netváriť sa, že problém neexistuje.


Skutkový stav

Členovia sa na kluboch stretávajú podobne ako chlapi v krčme. Vedia, že tam budú im blízki ľudia a budú sa rozprávať o spoločných témach. 
Program a náplň padne na jedného alebo viacerých dobrovoľníkov, ktorým na danej tématike (v našom prípade bonsaje) záleží, prípadne záležalo, ale žezlo od nich nemá kto prevziať. Z členov sa k tomu nik nemá, ale klub musí existovať, veď to by skončil svet..

Čas od času sa ukáže nový aktívny člen, ktorý by chcel veci zmeniť. Ľudia sú však už tak zabehnutí v letargii nič nerobenia, že nápad zamietnu, nájdu milión dôvodov prečo nemôže fungovať, alebo ho zmenia natoľko, že pôvodný zámer nebude naplnený. Klub má o jednu pre svoje fungovanie esenciálnu osobu menej.

Želaný stav

1. Čo vlastne chceme?

Klub musí mať jasne stanovené, čo chcú jeho členovia dosiahnuť. Je to pravidelné stretnutie na prehodenie pár slov? Spoločné aktivity nepravidelného charakteru? Práca s ľudmi mimo klubu, osveta?
Dôležité je uvedomiť si, že neexistuje dobrý a zlý cieľ. Podstatné je, aby s ním boli uzrozumení členovia, akceptovali ho a podľa toho nastavili aj svoje očakávania. Práve tie sú kameňom úrazu mnohých spolkov, pokazených vzťahov, či proste omylov z nepochopenia. Okrem toho to dá priestor ďalším klubom, ktoré sa venujú rovnakej tématike, ale majú v náplni iné aktivity. Takto sa vedia voči sebe vyhraniť.

2. Zodpovednosť

Formalizovanie vzťahov je cesta do pekla. Narúša rovnováhu zodpovednosti, kde sú neúmerne zaťažení ľudia "s funkciou" a zvyšok spohodlnie. Je to chyba na oboch stranách. Zodpovednosť treba dávať aj prijímať.
Niekedy mám pocit, že sme si zobrali to najhoršie z oboch režimov:
  • udeľovanie titulov a funkcií od komunistov
  • odmietanie zodpovednosti od kapitalistov
Každý jeden člen musí chcieť participovať v nejakej miere. Vôbec nemusí byť rovnaká (óo rovnostárstvo naše súčasnogeneračné), z aktívnejších členov sa tak vyprofilujú lídri a autoriti, ktoré každý klub potrebuje ako soľ. 
Ak sa klub zaoberá viacerými témami, nech má každá z nich zodpovednú osobu. Treba vystavovať? Kto spotredkuje komunikáciu klubu a výstaviska? Kto zabezpečí zvoz? Kto zabezpečí prípravu miesta? Kto bude polievať? Kto bude zabezpečovať dostatok ľudí na stráženie? Kto pripraví sprievodný program pre ľudí? Kto spraví ukážky? 
Za každú otázku vyššie by to mal byť iný človek.

3. Prospech z kolektívu

Aktivity musia byť také, kde je vyslovene potrebná účasť kolektívu. Veci, ktoré sa dajú naštudovať alebo realizovať doma sú domácou úlohou. Niekedy by sa dalo povedať, že zaťahovať do nevypracovanej domácej úlohy celý kolektív je nie iba mrhaním času ostatných, ale rovno sebectvo. Samozrejme, ak je stretnutie dedikované na osvetu, je to, práve naopak, žiadané.

Ako sa tam dostať

Veľmi dobrá otázka. O tom ale až nabudúce. Spoiler - niekto alebo niečo bude musieť umrieť!


3 komentáre:

  1. Tesim sa na dalsi diel. Paci sa mi tvoj inovativny pristup k tvorbe BTW,.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dik :-) Dalsi diel bude, ked pride muza a uprace mi myslienky, tak ako to bolo s tymto dielom.

      Odstrániť