piatok, 28. apríla 2017

Bonsajová etiketa I.

Svet by bol krajšie miesto, keby sme neboli urážliví a nemali očakávania. Bohužial to tak nie je a preto sme po stovkách rokov pokusov a omylov vymysleli bontón, ktorý popisuje etiketa.

Je niekoľko oblastí, ktoré sa dajú samostatne rozpísať a tento krát to bude hodnotenie stromov, ktoré sa dá z pohľadu komunikácie charakterizovať aj ako dávanie spätnej väzby.


Hodnotenie stromov

Tvarovanie bonsajov by sa dalo označiť za umenie. Umenie je niečo veľmi subjektívne. Niekomu sa daná vec a jej podobné veľmi páči, niekomu absolútne vôbec. V kultivovanej spoločnosti platia isté pravidlá ako zhodnotiť výsledok, resp. kedy byť radšej ticho, alebo proste priznať nespôsobilosť hodnotiť daný štýl.


1. Čo vlastne chcem povedať?
Skôr ako začnem hovoriť o strome, mal by som porozmýšlať, či hodnotím to, ako strom zapadne do mojeho vkusu, alebo ako strom spĺňa kritériá kategórie, kam patrí. Veta jednoduchá, myšlienka skrytá, uvediem preto radšej príklad. 

Známy si kupuje auto do mesta. Je mu zbytočné hovoriť, že jeho mala Toyota Yaris je otrasné auto, lebo je malé, nemá výkon a zrámuje ho každé SUV. Áno, SUV je super a tak má vyzerať auto. 

Chyba však nie je u známeho, ale v tom, že som nepochopil a ani sa neunúval pochopiť účel jeho potrieb a rozhodovania.
Rovnako to platí pri bonsajoch. Načo hovoriť, že ten strom je pokrútenec a vyzerá to celé divne, keď je o mne známe, že sme na prirodzene vyzerajúce prísne vzpriamené tlsté stromy (pozn. podobnosť s autorom článku je čisto náhodná)


2. Komu to hovorím?
Za to, čo hovorím, sa nesmiem hanbiť. Samozrejme je iná vec, ak to hovorím v kruhu veľmi blízkych osôb. Tí predsa vedia, že preháňam :-) Ak však vyjadrujem názor pred človekom, ktorého nepoznám dostatočne dôverne, musím mu povedať svoj názor rovnako emotívne, úprimne, ale aj s citom, ako by som to povedal samotnému majiteľovi. Inak sa ľahko dostanem do spletí vysvetľovania na každú stranu. 

3. Dodržiavam sám to, čo tvrdím?
Veľmi ľahko sa hodnotí cudzie, no dodržiavam sám to čo požadujem od iných? Špinavá miska? Nesedí odtieň alebo úplne presne rozmer? Skúšal som už niekedy nájsť misku, ktorá sadne presne na môj strom? Že ja nevystavujem? To nie je vysvetlenie ale iba obyčajný alibizmus.


4. Začať pozitívne, následne hodnotiť
Zvláštna doba v ktorej žijeme. Vedeli ste, že existuje slovné spojenie pozitívna kritika? Že to je oxymoron? Nie je. Kritika je hodnotenie a to môže byť pozitívne aj negatívne. Snažíme sa dosiahnuť dokonalosť tak intenzívne, že sa sústredíme na hľadanie chýb viac ako na zážitok z toho, čo je pozitívne.
Začať zhodnotením, že čo je na strome dobré a následne pridaním vlastných pozorovaní a návrhov, vyznie úplne inak ako ofrflanie stromu.

5. Počúvať a akceptovať druhý názor
Diskusia je dôležitá. Chcem predsa svoj pohľad vysvetliť ostatným. No musím vedieť ostatných aj pochopiť. 
Dal by som vetvu inde? Čo ak mal autor sakra dobrý dôvod, prečo ju tam nedal, len nám to za pár minút nedošlo? Zvyčajne má ten strom doma niekoľko rokov, lepšie mu tak rozumie.

Tak. Prvá časť sa je za nami, blíži sa nám Národná výstava. Je to ideálna príležitosť ako si vyskúšať o koľko lepšie je dodržiavať bontón. Aby vystavovatelia nevyzerali v rámci prípravy takto:


štvrtok, 20. apríla 2017

Úloha klubov v 21. storočí / Ako ďalej II.

Žijeme v dobe, kedy je veľmi ľahké dostať sa k informáciám. Internet, knihy, možnosť cestovať, to všetko zvyšuje ich dostupnosť. S tým narastá úroveň sebestačnosti jednotlivcov a klesá motivácia združovania sa.
Veľa klubov sa tak snaží znovunájsť, alebo nájsť svoj cieľ v zmenených podmienkach. Nie je to problém klubov Slovenska, ale naprieč celou Európou. Skúsme si celú situáciu rozobrať od aktuálnej situácie po želaný stav a netváriť sa, že problém neexistuje.


Skutkový stav

Členovia sa na kluboch stretávajú podobne ako chlapi v krčme. Vedia, že tam budú im blízki ľudia a budú sa rozprávať o spoločných témach. 
Program a náplň padne na jedného alebo viacerých dobrovoľníkov, ktorým na danej tématike (v našom prípade bonsaje) záleží, prípadne záležalo, ale žezlo od nich nemá kto prevziať. Z členov sa k tomu nik nemá, ale klub musí existovať, veď to by skončil svet..

Čas od času sa ukáže nový aktívny člen, ktorý by chcel veci zmeniť. Ľudia sú však už tak zabehnutí v letargii nič nerobenia, že nápad zamietnu, nájdu milión dôvodov prečo nemôže fungovať, alebo ho zmenia natoľko, že pôvodný zámer nebude naplnený. Klub má o jednu pre svoje fungovanie esenciálnu osobu menej.

Želaný stav

1. Čo vlastne chceme?

Klub musí mať jasne stanovené, čo chcú jeho členovia dosiahnuť. Je to pravidelné stretnutie na prehodenie pár slov? Spoločné aktivity nepravidelného charakteru? Práca s ľudmi mimo klubu, osveta?
Dôležité je uvedomiť si, že neexistuje dobrý a zlý cieľ. Podstatné je, aby s ním boli uzrozumení členovia, akceptovali ho a podľa toho nastavili aj svoje očakávania. Práve tie sú kameňom úrazu mnohých spolkov, pokazených vzťahov, či proste omylov z nepochopenia. Okrem toho to dá priestor ďalším klubom, ktoré sa venujú rovnakej tématike, ale majú v náplni iné aktivity. Takto sa vedia voči sebe vyhraniť.

2. Zodpovednosť

Formalizovanie vzťahov je cesta do pekla. Narúša rovnováhu zodpovednosti, kde sú neúmerne zaťažení ľudia "s funkciou" a zvyšok spohodlnie. Je to chyba na oboch stranách. Zodpovednosť treba dávať aj prijímať.
Niekedy mám pocit, že sme si zobrali to najhoršie z oboch režimov:
  • udeľovanie titulov a funkcií od komunistov
  • odmietanie zodpovednosti od kapitalistov
Každý jeden člen musí chcieť participovať v nejakej miere. Vôbec nemusí byť rovnaká (óo rovnostárstvo naše súčasnogeneračné), z aktívnejších členov sa tak vyprofilujú lídri a autoriti, ktoré každý klub potrebuje ako soľ. 
Ak sa klub zaoberá viacerými témami, nech má každá z nich zodpovednú osobu. Treba vystavovať? Kto spotredkuje komunikáciu klubu a výstaviska? Kto zabezpečí zvoz? Kto zabezpečí prípravu miesta? Kto bude polievať? Kto bude zabezpečovať dostatok ľudí na stráženie? Kto pripraví sprievodný program pre ľudí? Kto spraví ukážky? 
Za každú otázku vyššie by to mal byť iný človek.

3. Prospech z kolektívu

Aktivity musia byť také, kde je vyslovene potrebná účasť kolektívu. Veci, ktoré sa dajú naštudovať alebo realizovať doma sú domácou úlohou. Niekedy by sa dalo povedať, že zaťahovať do nevypracovanej domácej úlohy celý kolektív je nie iba mrhaním času ostatných, ale rovno sebectvo. Samozrejme, ak je stretnutie dedikované na osvetu, je to, práve naopak, žiadané.

Ako sa tam dostať

Veľmi dobrá otázka. O tom ale až nabudúce. Spoiler - niekto alebo niečo bude musieť umrieť!


sobota, 15. apríla 2017

Prečo pridrôtovať strom k miske / Začíname VIII.

Kade tade v internetovom nekonečne je kóoopec článkov o tom ako správne prichytiť bonsaj do misky:



Prečo ale prichytávame bonsaj do misky a kedy je to dôležité?

V prírode

V prírode majú stromy veľkú korunu a rovnako veľkú sieť koreňov. Veľmi často s jedným kolovým koreňom, ktorý má za úlohu stabilizovať strom. Vplyvom poveternostných podmienok vzniká pri zemi pákový efekt. Pre strom je dôležité, aby ho vietor nevyvalil aj s koreňmi, preto sa snaží ísť do hĺbky a/alebo šírky čo najviac. Mimochodom, toto je dôvod výsadby drevín vo svahoch - aby ich nevyvrátilo, rozkoreňujú sa a držia svoj bal v celku, čím spevňujú pôdu ako celok a zabraňujú tak zosuvom.
Ukážka kolového koreňu, foto: www.greenbeltconsulting.com


V miske

V miske je situácia obdobná. Bonsaj ale z definície má mať plytký koreňový bal. Tým bránime stabilite stromu a vietor môže strom vyvaliť.
Samozrejme, ak máme veľkú keramickú misku, ktorá je ťažká, a súdržný bal (cca 2 roky od presadenia), tak vietor strom nevyvalí. Jedine v kuse aj s miskou.
Prerastený súdržný bal, foto: bonsaiforbeginners.com


Prečo teda pridrôtovávame stromy k miske? Pretože po presadení nie je bal balom, strom neprerástol substrát skrz na skrz. Aj jemný vplyv povetria hýbe stromom v miske, čim mu znemožňuje zakoreniť.
Zakorenenie je proces, kedy korene prerastajú substrát aj jemnými vlásočnicami. Najdôležitejšou a najcitlivejšou časťou koreňov. Sú tenšie ako vlas a majú za úlohu prijímať z pôdy vodu a živiny. Pri najmenšom pohybe substrátu sa trhajú. Nedostatok vlásočníc (či už preto, že strom nemá dosť síl, alebo podmienky) pozorujeme ako vyschnutie stromu po presadení. Ak je strom vitálny, tento problém po dvoch rokoch odpadá.

Veľmi dobrým konkurentom vetru sme ale aj my sami. Pri rôznych úpravách stromu, ako pílenie konárov, frézovanie, alebo aj drôtovanie, hýbeme kmeňom. Či už sú to vibrácie, alebo tlak jedným smerom, bez prichytenia takéto práce môžu byť vo výsledku ďalším neplánovaným presadením.

Tak a hor sa prichytávať!