Presádzanie / Začíname VI.

Poznáme 4 druhy presádzania, ktoré sa veľmi odlišujú v postupe ako aj vplyve na strom:
  1. Presádzanie zapestovaných stromov
  2. Presádzanie stromov v dobrom substráte za účelom zmenšenia balu
  3. Presádzanie stromu s komplet výmenou substrátu
  4. Presádzanie stromu s postupnou výmenou substrátu
Na delenie vyššie si treba dávať pozor. V článkoch a videách nikto nerozlišuje o aké presádzanie sa jedná. V japonských článkoch a videách vidno zvyčajne iba 1. Je to logické, v ich bonsaj centrách pracujú na stromoch, ktoré sú na to pripravené obrastom aj koreňami. 
V našich končinách zase veľa ľudí propaguje komplet rozoberanie koreňového balu, čiže 3, prípadne 4. Aj to je logické, pretože bonsajistika u nás iba začína a zväčša treba vymienať hlinu z výkopu.

Základy na úvod

  1. Presádzame tak, aby korene boli vystavené vzduchu minimum času. Je dobré ich rosiť postrekovačom, ak nám to celé trvá dlhšie
  2. Substrát nemusí byť suchý, pri váčšich stromoch je to kvôli váhe praktickjšie a pri zlom substráte menej špinavé. V prípade moderných substrátov na tom nezáleži. Vlhký substrát znamená menej rosenia :-)
  3. Presádzanie vo vetre rýchlo vysuší korene
  4. Ak je to možné, misku aj s drôtmi na uchytenie stromu máme nachystanú skôr ako sa pustíme do strihania koreňov

1. Presádzanie zapestovaných stromov

Začneme tým najjednoduchším. Treba hneď vysvetliť čo je to zapestovaný strom z pohľadu presádzania. Je to taký bonsaj:
  • ktorého koreňový bal obsahuje už iba substrát, ktorý nám nevadí a chceme ho tam ponechať
  • má správny rozmer, tzn. netreba ho zároveň pri presadení zmenšovať, aby strom vošiel do menšej misky
Presadenie spočíva v rozobratí balu na jeho okrajoch a spodnej časti pomocou paličky (zaobstarať sa dá kúpou sushi) v závislosti od veľkosti stromu asi 1 a viac centimetrov. Môže sa stať, že korene budú obrastené okolo balu, lebo strom nebol dlhšie presadený, tieto treba rovno vystrihať nožnicami a následne pokračovať s paličkou.
Takýto zásah výrazne neoslabí strom, pretože neporušíme vlásočnice hlbšie v bale a preto je možné vidieť videá, kde presadia strom a rovno aj tvarujú.. Ďalšia výhoda je, že je potrebné vymeniť iba malé množstvo substrátu.

Najlepšie nám to vysvetlí video:


2. Presádzanie so zmenšením balu

Tento postup je obdobný ako v predošlom prípade, avšak dochádza k výrazne väčšej redukcii balu. Ak vieme, čo sa nachádza v koreňovom bale, napr.:
  • tam nie je jeden kolový koreň z ktoré vyrastajú všetky korene a jeho odstránením by strom umrel
  • sa nejedná o borievku, kde každá vetva má vlastný koreň
je možné výraznú časť rovno odrezať. Ak máme pochybnosti, treba bal proste postupne rozoberať a odstrihávať.
Tento postup môže výraznejšie ovplyvniť strom, preto strom nie je vhodné rovno tvarovať. V prípade listnatých stromov je dobré túto redukciu spojiť s redukciou koruny.

Ďalšia ukážka je na videu nižšie:

3. Presádzanie s komplet výmenou substrátu

Komplet výmena koreňového balu je pre strom veľká záťaž, keďže sa narušia všetky vlásočnice. Veľa bonsajistov odporúča postupnú výmenu starého substrátu za nový. Silne to závisí od stavu pôvodného substrátu. Je rozdiel, ak sa vymiena zemina za napr. akadamu ako keď je v bale veľký kus ílu. Jeho ponechanie môže spôsobiť nasledovné problémy:
  1. Íl je stále príliš vlhký a nový substrát už preschol. Vzniká tak problem s polievaním. V jednej časti substrátu korene časom vymrú.
  2. Íl blokuje rast koreňov, korene rastú v novom substráte, ktorý je ďalej od kmena
Mne sa osvedčilo vymytie balu, ak neviem, v čom je strom zasadený a aj pri výkope yamadori. Teraz mi veľa z vás povie, že zničím mykorhízu a... 
... a nebude mať pravdu. Každý strom potrebuje na svoje fungovanie huby, s ktorými žije v symbióze. Lenže sú rôzne typy spolunažívania. Väčšina rastlín využíva endomykorhízu, čiže huby priamo prenikajú do buniek rastliny. Potom sú výnimky ako duby alebo borovice, ktoré využívajú ektomykorhízu a tam sú aspekty dva:
  1. Huba sa nedá odstrániť, pretože je v medzi bunkami primárnej kôry samotnej rastliny 
  2. Dôjde však k výraznej redukcii, čo samozrejme rastlinu oslabí rovnako ako odstránenie vlásočníc, pretože sa naruší Hartingova sieť a tým savá plocha
  3. Treba si uvedomiť, že huby v pôde neznamenajú automaticky lepšie podmienky pre strom. Musia s ním byť spojené a dokážu dorásť z tých, ktoré má strom v koreňoch
Koho zaujíma viac, odporúčam napr. stránku Botanického ústavu akadémie vied ČR.
Foto: www.ibot.cas.cz

Ako to celé prebieha? Zoberiem záhradnú hadicu, prepnem na tenký silný prúd a vymývam a strihám, kým všetok starý substrát nie je preč. Nesnažím sa bal zmenšovať, čim viac koreňov ostane, tým lepšie. Aj misku dám radšej hlbšiu, ale to sú už skôr moje postupy ako niečo, čo mám racionálne zdôvodnené :-)

4. Presádzanie stromu s postupnou výmenou substrátu

Postup je rovnaký ako v bode 1 alebo 2 s tým, že tam, kde je pôvodný substrát, sa odstráni podstatne väčšia časť. Niektorí bonsajisti používajú výmenu na spôsob pizze, kde vykrajujú akoby kúsky pizze (samozrejme nie úplne odstredu balu). Je to vhodné napr. vtedy ak je bal natoľko stvrdnutý, že sa nedá rozobrať.

Tak a to by bolo na dnes všetko, treba presádzať, prišla jar.

10 Komentáre

  1. ...ak môžem poznamenať, nožnice na strihanie koreňov musia byť čo najostrejšie. Korienok rezom nesmie byť ani spučený a ani otrhnutý, čo môžu spôsobiť lacné tupé nožnice... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak ako vravis, je to aj v prilozenych videach spomenute, ak si dobre pamatam :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Aky subtrat alebo aky mix substratu používaš pre listnaté yamadori ?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sry za neskoru odpoved. Nerozlisujem velmi ci sa jedna o listnac alebo ihlicnan. Listnacom v malej miske zvyknem primiesat navyse raselinik, aby viac drzal vlhkost. Ale ako rozmyslam, to iste robim aj s borievkami. Iba boroviciam nic neprimiesavam.
      No a co sa tyka substratu, tak miesam to, co akurat najdem. Pemza, zeolit, akadama, terramol. Snazim sa urobit mix (aspon) troch, co je pre mna idealny kompromis ceny, priepustnosti ale zaroven aj trocha upchatia kvoli drzaniu vody (akadama), aj pH substratu (terramol je kysly). Pri presadzani zvyknem prihodit spaet aj kusok povodnej zeminy, ak to nie je zrovna il ale dobra hrabanka.

      Odstrániť
  4. Zdravím. Reagujem na debatu a použitom substráte. Nigel Saunders odporúčal ako ekonomické riešenie obyčajný perlit miešaný so štrkom. Máš s niečim podobným skúsenosti? Ďalej som čítal o kombinácii štrku 6 mm, piesku, borovicovej kúry a substrátu z miesta v ktorom strom pôvodne rástol, čo mi prišla zaujímavá kombinácia dostupného materiálu a nulových nákladov :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, na substrat mozes pouzit naozaj cokolvek. Dolezite je, aby si to vedel dostatocne a rovnomerne polievat, no a samozrejme vzdusnost.

      Perlit a strk zneju ako dobre riesenie, bude ti ale rychlo presychat, nakolko strk samotny nie je porezny, cize voda sa drzi iba medzi kamienkami. Perlit vodu zadrzuje. Ked uz, tak namiesto strku pouzi zeolit.

      Kombinacia strk, piesok, borovicova kora a substrat z miesta, kde strom rastol znie ako rozumna kombinacia. Tiez zvyknem cast stareho substratu z povodneho balu primiesat spaet, ak ma samozrejme dobre vlastnosti (nie je to il). Tu je pointa presne to, ze sa zemina odlahci/prevzdusni anorganickou primesou. Ta borovicova kora bude asi problem v malych miskach a kludne by som ju vynechal.

      Odstrániť
  5. Ahoj a vďaka za odpoveď. Keďže nemám možnosť svoje stromčeky denne polievať a mám ich na veľkej, ale krytej lodžii, musel som voliť substrát, schopný zadržať veľké množstvo vody, no zároveň tak priepustný, aby mi neutopil stromčeky. Nakoniec som sa dopracoval k nadledujúcemu: Drenáž zrolit( na rozfiel od štrku v ňom nové korienky bezpečne prežijú) a substrát zo zmesy s rovnakým podielom: liapor, rašeliník, perlit, nasekaná borovicová kôra, hrabanka z lesa, po prípade preosiata rašelina. Do tejto zmesy pridávam drvený vápenec ale len v prípade stromov ktorým nevyhovuje kyslá pôda. Môžem povedať že táto zmes zostáva vzddušná a je extrémne ľahká, dobre prepúšťa nadbytočný vodu, ale tú ktorú zachytí, dokáže podržať niekoľko dní aj počas leta. Nevýhoda je, že počas jesene a chladných mesiacov všeobecne, musím zalievať naozaj s rozvahou, aby substrát medzi zalievaním aspoň trochu preschol.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No vidis. Pekna ukazka, ze kazdy si ma nastavit substrat podla svojich podmienok. Netreba robit ziadne skratky, ale pouzit hlavu ;-)

      Odstrániť