Sme na medzinárodnej úrovni? / Ako ďalej

Keď sa rozprávam so svojimi spolupacientami na rôznych tvarovačkách, často ubehne téma rozhovoru k tomu, či sú slovenskí bonsajisti na medzinárodnej úrovni. Na túto tému by sa dali písať celé A4-ky textu analýz alebo návrhov na zlepšenie. Úvod do novej kategórie Ako ďalej tak začnem svojim pohľadom.

Trocha štatistiky a pojmov

Ak chápeme bonsajistu ako človeka, ktorý je schopný nielen vlastniť stromy a zabezpečiť ich prežitie, ale aj ako človeka, čo bonsajom aktívne vkladá tvar, tak na Slovensku máme takých bonsajistov. To je tá dobrá správa. Tá horšia je, že sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Nebude to náhoda, že ku nám chodia celé delegácie lektorov od našich bratov čechov, aby pokryli dopyt :-)

Druhým aspektom je, či máme stromy na medzinárodnej úrovni. Vďaka bohu máme. Ocení to najmä Slovenská bonsajová asociácia, pretože má z čoho vyberať na reprezentovanie na EBC (výstava Európskej bonsajove asociácie). Pre niekoho to vyznie ako paradox, no najkrajšie stromy majú ľudia, ktorí nie sú bonsajisti podľa definície vyššie. Volajme ich vlastníci bonsajov. Nie je to urážka, iba najvýstižnejsie krátke pomenovanie, ktoré mi momentálne napadlo.
Späť k téme. Je to snáď železné pravidlo, že bonsajisti svoje stromy vykopávajú, alebo na ne celoročne sporia stovky eur. Vlastníci si luskom prsta kúpia strom, ktorého cena je skôr štvorciferná.

Takéto stromy sa nedostávajú na výstavy, možno aj preto, že vlastníci nie sú veľmi včlenení do bonsajovej komunity. Po celom Slovensku tak máme "poskrývané" množstvo pokladov.

Ako ďalej

Úplne najlepšie by bolo, keby kvalitný materiál bol pre bonsajistov dostupný. Aby tak ku nám nechodili iba hotové bonsaje zo zahraničia, ale aktívne sme ich rozvíjali a zároveň sa na nich učili. Práca s hodnotnými  a hotovými stromami je úplne iná ako so surovým materiálom.

Východzí materiál, ktorý bežne nakupujú bonsajisti v zahraničí, foto: nicolakitoracrivelli.com

Nová generácia bonsajistov tomu rozumie. Je to prirodzený krok vo vývoji, spôsobený dostupnosťou literatúry, či možnosti cestovať na veľké výstavy.
Veľa ľudí sa zhromažďuje okolo bonsaj centier. Je to dobre, pretože to udržuje ľudí pri ich hobby a zaroveň majú prístup k náradiu, materiálu a aj výmene skúseností. Mám viacero známych, ktorí sa potácali ako jednotlivci vo svojom okolí. Úplne všetci sa na bonsajistiku vykašlali. Prestalo ich to baviť, alebo im veľa bonsajov zničili choroby, pretože nestihli zareagovať, prekonzultovať..

V minulosti takúto bonsajovo-kultúrnu úlohu vykonávalo Bonsaj centrum v Nitre, dnes známe ako Bonsai Slovakia a z môjho pohľadu už teraz primárne zamerané na predaj čaju. Postupne ho nahradili klubové stretnutia (Bonsai klub Trnava) alebo spoločné tvarovačky (Bonsaj kemp v Trusalovej). V súčasnosti je veľmi výrazné Bonsaj centrum v Košiciach, kde sa pravidelne konajú workshopy pod vedením rôznych lektorov (Pavel Slovák, Vašek Novák, Ján Culek, Juraj Szabó).
Dochádzanie je prekážka a preto sa menšie či väčšie stretnutia konajú v Banskej Bystrici, Dolnom Kubíne, Žiline, Prešove a pod.

Prečo som sa rozrečnil o centrách? Pretože práve tie dokážu motivovať ľudí, aby rozvíjali bonsajistiku a zabezpečili aj dostupný materiál na tvarovanie. Chce to len o kúsok viac individuálneho prístupu namiesto biznisu. Spokojný zákazník sa vždy rád vráti. Sám som na začiatku netušil, že strom za asi 100 EUR nebude veľmi dlho ten najdrahší v mojej zbierke. Netušil som ani to, že nebudem fajčiť a v piatky žúrovať, aby som si našetril a ani to, že budem pokukovať už iba po lepších stromoch :-)

Môj prvý drahší stromček z roku 2013 po prvom tvarovaní zo záhradného materiálu

Veľa bonsajistov je proti predávaniu stromčekov. Každý máme svoje dôvody prečo áno, prečo nie. Môj názor je, že máme je prirodzené mať také bonsaje, ktoré:

1. nemajú vysokú úroveň, no majú špeciálnu hodnotu - môj prvý bonsaj, môj prvý súťažný a pod.
2. majú vyššiu úroveň, no po istom čase si pýtajú majiteľa, ktorého budú tešiť viac

Práve druhá kategória je to miesto, kde sa veľká zbierka dá zmenšiť a tým zároveň zvýšiť jej kvalita. Predám dva lacnejšie, kúpim drahší bonsaj. Časom sa bonsajista menej bojí, nevidí riziko, hlavne ak už má overený zdroj na nákup.

Teraz už poškuľujem po takýchto stromčekoch

Kde sa teda nachádzame v medzinárodnom meradle? Niesme na konci a veľmi rýchlo sa doťahujeme za lepšími.