streda, 31. mája 2017

Atypické penjingy / Strom mesiaca

Penjing je čínske slovo, ktoré sa používa na označenie bonsajových krajiniek. Tento mesiac si ukážeme tie, čo sa dajú považovať za atypické.
Foto: coolfunclub.blogspot.com
Na obrázku vyššie je krajinka od Yee-Sun Wuna. Skladá sa z rastlín sagerécie a v kombinácii so skalami vytvára veľmi realistický obraz. Miska je z bieleho mramoru. Naživo si ju môžete pozrieť v Man Lung  v Hong Kongu.
Foto: www.artofbonsai.org
Na fotke je jeden strom, vor, z ktorého vyrastajú jednotlivé stromy a v kombinácii s mŕtvym drevom pôsobia ako scenéria skalného prevysu. Autorom je Wang Huaishun. Aj keď sa to nezdá, celková výška kompozície brestu čínskeho je takmer 120cm.
Foto: devipeetham.com
Masahiko Kimura dokazuje, že všetky nápady stále nie sú vyčerpané. Viac fotiek krajinky cyprušteka tupolistého je možné nájsť v knihe The magician - The bonsai art of Kimura 2.
Foto: ifttt.com

Tento strom bolo možné pred pár rokmi vidieť na Noelanders trophy s postavičkou princa, princeznej a draka, ktorý ju strážil.

pondelok, 1. mája 2017

Ikadabuji / Strom mesiaca

Foto: yamadori.co.uk
Vor (ikadabuji alebo ikadabuki) z hlohu na obrázku vykopal v roku 1991 Tony Tickle. Tvarovaný bol strihom do tvaru stromov, aké rastú prirodzene v UK.

Posledné roky bolo možné strom vidieť v rôznych publikáciach a knihách. Naživo naposledy tento rok na Noelanders trophy v Genku. V sobotu bol ocenený ako najlepší opadavý bonsaj a v nedeľu už cestoval k novému majiteľovi do Nemecka.

Práve predaj stromu, ktorý bol pre Tonyho Tickla tak ikonický, rozprúdil živú diskusiu o tom, či predávať vlastné stromy a ak, tak ktoré. Majiteľ to veľmi pekne zhrnul: "Trávime s bonsajmi iba zlomok času z ich života. Posunul som svoje stromy tak ďaleko ako som to dokázal a sú pripravené na to, aby potešili niekoho ďalšieho. Nie je v tom smútok či pukanie srdca. Ako som povedal už veľa krát, bonsaj nie je o dosiahnutí cieľu ale o ceste k nemu".
Povedané inými slovami, najviac ho teší bonsaje posúvať ďalej a keď už dosiahnu svoje maximum, hľadá ďalšie. Koho by zaujímal názor jeho oponenta, nájde ho tu.

piatok, 28. apríla 2017

Bonsajová etiketa I.

Svet by bol krajšie miesto, keby sme neboli urážliví a nemali očakávania. Bohužial to tak nie je a preto sme po stovkách rokov pokusov a omylov vymysleli bontón, ktorý popisuje etiketa.

Je niekoľko oblastí, ktoré sa dajú samostatne rozpísať a tento krát to bude hodnotenie stromov, ktoré sa dá z pohľadu komunikácie charakterizovať aj ako dávanie spätnej väzby.


Hodnotenie stromov

Tvarovanie bonsajov by sa dalo označiť za umenie. Umenie je niečo veľmi subjektívne. Niekomu sa daná vec a jej podobné veľmi páči, niekomu absolútne vôbec. V kultivovanej spoločnosti platia isté pravidlá ako zhodnotiť výsledok, resp. kedy byť radšej ticho, alebo proste priznať nespôsobilosť hodnotiť daný štýl.


1. Čo vlastne chcem povedať?
Skôr ako začnem hovoriť o strome, mal by som porozmýšlať, či hodnotím to, ako strom zapadne do mojeho vkusu, alebo ako strom spĺňa kritériá kategórie, kam patrí. Veta jednoduchá, myšlienka skrytá, uvediem preto radšej príklad. 

Známy si kupuje auto do mesta. Je mu zbytočné hovoriť, že jeho mala Toyota Yaris je otrasné auto, lebo je malé, nemá výkon a zrámuje ho každé SUV. Áno, SUV je super a tak má vyzerať auto. 

Chyba však nie je u známeho, ale v tom, že som nepochopil a ani sa neunúval pochopiť účel jeho potrieb a rozhodovania.
Rovnako to platí pri bonsajoch. Načo hovoriť, že ten strom je pokrútenec a vyzerá to celé divne, keď je o mne známe, že sme na prirodzene vyzerajúce prísne vzpriamené tlsté stromy (pozn. podobnosť s autorom článku je čisto náhodná)


2. Komu to hovorím?
Za to, čo hovorím, sa nesmiem hanbiť. Samozrejme je iná vec, ak to hovorím v kruhu veľmi blízkych osôb. Tí predsa vedia, že preháňam :-) Ak však vyjadrujem názor pred človekom, ktorého nepoznám dostatočne dôverne, musím mu povedať svoj názor rovnako emotívne, úprimne, ale aj s citom, ako by som to povedal samotnému majiteľovi. Inak sa ľahko dostanem do spletí vysvetľovania na každú stranu. 

3. Dodržiavam sám to, čo tvrdím?
Veľmi ľahko sa hodnotí cudzie, no dodržiavam sám to čo požadujem od iných? Špinavá miska? Nesedí odtieň alebo úplne presne rozmer? Skúšal som už niekedy nájsť misku, ktorá sadne presne na môj strom? Že ja nevystavujem? To nie je vysvetlenie ale iba obyčajný alibizmus.


4. Začať pozitívne, následne hodnotiť
Zvláštna doba v ktorej žijeme. Vedeli ste, že existuje slovné spojenie pozitívna kritika? Že to je oxymoron? Nie je. Kritika je hodnotenie a to môže byť pozitívne aj negatívne. Snažíme sa dosiahnuť dokonalosť tak intenzívne, že sa sústredíme na hľadanie chýb viac ako na zážitok z toho, čo je pozitívne.
Začať zhodnotením, že čo je na strome dobré a následne pridaním vlastných pozorovaní a návrhov, vyznie úplne inak ako ofrflanie stromu.

5. Počúvať a akceptovať druhý názor
Diskusia je dôležitá. Chcem predsa svoj pohľad vysvetliť ostatným. No musím vedieť ostatných aj pochopiť. 
Dal by som vetvu inde? Čo ak mal autor sakra dobrý dôvod, prečo ju tam nedal, len nám to za pár minút nedošlo? Zvyčajne má ten strom doma niekoľko rokov, lepšie mu tak rozumie.

Tak. Prvá časť sa je za nami, blíži sa nám Národná výstava. Je to ideálna príležitosť ako si vyskúšať o koľko lepšie je dodržiavať bontón. Aby vystavovatelia nevyzerali v rámci prípravy takto:


štvrtok, 20. apríla 2017

Úloha klubov v 21. storočí / Ako ďalej II.

Žijeme v dobe, kedy je veľmi ľahké dostať sa k informáciám. Internet, knihy, možnosť cestovať, to všetko zvyšuje ich dostupnosť. S tým narastá úroveň sebestačnosti jednotlivcov a klesá motivácia združovania sa.
Veľa klubov sa tak snaží znovunájsť, alebo nájsť svoj cieľ v zmenených podmienkach. Nie je to problém klubov Slovenska, ale naprieč celou Európou. Skúsme si celú situáciu rozobrať od aktuálnej situácie po želaný stav a netváriť sa, že problém neexistuje.


Skutkový stav

Členovia sa na kluboch stretávajú podobne ako chlapi v krčme. Vedia, že tam budú im blízki ľudia a budú sa rozprávať o spoločných témach. 
Program a náplň padne na jedného alebo viacerých dobrovoľníkov, ktorým na danej tématike (v našom prípade bonsaje) záleží, prípadne záležalo, ale žezlo od nich nemá kto prevziať. Z členov sa k tomu nik nemá, ale klub musí existovať, veď to by skončil svet..

Čas od času sa ukáže nový aktívny člen, ktorý by chcel veci zmeniť. Ľudia sú však už tak zabehnutí v letargii nič nerobenia, že nápad zamietnu, nájdu milión dôvodov prečo nemôže fungovať, alebo ho zmenia natoľko, že pôvodný zámer nebude naplnený. Klub má o jednu pre svoje fungovanie esenciálnu osobu menej.

Želaný stav

1. Čo vlastne chceme?

Klub musí mať jasne stanovené, čo chcú jeho členovia dosiahnuť. Je to pravidelné stretnutie na prehodenie pár slov? Spoločné aktivity nepravidelného charakteru? Práca s ľudmi mimo klubu, osveta?
Dôležité je uvedomiť si, že neexistuje dobrý a zlý cieľ. Podstatné je, aby s ním boli uzrozumení členovia, akceptovali ho a podľa toho nastavili aj svoje očakávania. Práve tie sú kameňom úrazu mnohých spolkov, pokazených vzťahov, či proste omylov z nepochopenia. Okrem toho to dá priestor ďalším klubom, ktoré sa venujú rovnakej tématike, ale majú v náplni iné aktivity. Takto sa vedia voči sebe vyhraniť.

2. Zodpovednosť

Formalizovanie vzťahov je cesta do pekla. Narúša rovnováhu zodpovednosti, kde sú neúmerne zaťažení ľudia "s funkciou" a zvyšok spohodlnie. Je to chyba na oboch stranách. Zodpovednosť treba dávať aj prijímať.
Niekedy mám pocit, že sme si zobrali to najhoršie z oboch režimov:
  • udeľovanie titulov a funkcií od komunistov
  • odmietanie zodpovednosti od kapitalistov
Každý jeden člen musí chcieť participovať v nejakej miere. Vôbec nemusí byť rovnaká (óo rovnostárstvo naše súčasnogeneračné), z aktívnejších členov sa tak vyprofilujú lídri a autoriti, ktoré každý klub potrebuje ako soľ. 
Ak sa klub zaoberá viacerými témami, nech má každá z nich zodpovednú osobu. Treba vystavovať? Kto spotredkuje komunikáciu klubu a výstaviska? Kto zabezpečí zvoz? Kto zabezpečí prípravu miesta? Kto bude polievať? Kto bude zabezpečovať dostatok ľudí na stráženie? Kto pripraví sprievodný program pre ľudí? Kto spraví ukážky? 
Za každú otázku vyššie by to mal byť iný človek.

3. Prospech z kolektívu

Aktivity musia byť také, kde je vyslovene potrebná účasť kolektívu. Veci, ktoré sa dajú naštudovať alebo realizovať doma sú domácou úlohou. Niekedy by sa dalo povedať, že zaťahovať do nevypracovanej domácej úlohy celý kolektív je nie iba mrhaním času ostatných, ale rovno sebectvo. Samozrejme, ak je stretnutie dedikované na osvetu, je to, práve naopak, žiadané.

Ako sa tam dostať

Veľmi dobrá otázka. O tom ale až nabudúce. Spoiler - niekto alebo niečo bude musieť umrieť!


sobota, 15. apríla 2017

Prečo pridrôtovať strom k miske / Začíname VIII.

Kade tade v internetovom nekonečne je kóoopec článkov o tom ako správne prichytiť bonsaj do misky:



Prečo ale prichytávame bonsaj do misky a kedy je to dôležité?

V prírode

V prírode majú stromy veľkú korunu a rovnako veľkú sieť koreňov. Veľmi často s jedným kolovým koreňom, ktorý má za úlohu stabilizovať strom. Vplyvom poveternostných podmienok vzniká pri zemi pákový efekt. Pre strom je dôležité, aby ho vietor nevyvalil aj s koreňmi, preto sa snaží ísť do hĺbky a/alebo šírky čo najviac. Mimochodom, toto je dôvod výsadby drevín vo svahoch - aby ich nevyvrátilo, rozkoreňujú sa a držia svoj bal v celku, čím spevňujú pôdu ako celok a zabraňujú tak zosuvom.
Ukážka kolového koreňu, foto: www.greenbeltconsulting.com


V miske

V miske je situácia obdobná. Bonsaj ale z definície má mať plytký koreňový bal. Tým bránime stabilite stromu a vietor môže strom vyvaliť.
Samozrejme, ak máme veľkú keramickú misku, ktorá je ťažká, a súdržný bal (cca 2 roky od presadenia), tak vietor strom nevyvalí. Jedine v kuse aj s miskou.
Prerastený súdržný bal, foto: bonsaiforbeginners.com


Prečo teda pridrôtovávame stromy k miske? Pretože po presadení nie je bal balom, strom neprerástol substrát skrz na skrz. Aj jemný vplyv povetria hýbe stromom v miske, čim mu znemožňuje zakoreniť.
Zakorenenie je proces, kedy korene prerastajú substrát aj jemnými vlásočnicami. Najdôležitejšou a najcitlivejšou časťou koreňov. Sú tenšie ako vlas a majú za úlohu prijímať z pôdy vodu a živiny. Pri najmenšom pohybe substrátu sa trhajú. Nedostatok vlásočníc (či už preto, že strom nemá dosť síl, alebo podmienky) pozorujeme ako vyschnutie stromu po presadení. Ak je strom vitálny, tento problém po dvoch rokoch odpadá.

Veľmi dobrým konkurentom vetru sme ale aj my sami. Pri rôznych úpravách stromu, ako pílenie konárov, frézovanie, alebo aj drôtovanie, hýbeme kmeňom. Či už sú to vibrácie, alebo tlak jedným smerom, bez prichytenia takéto práce môžu byť vo výsledku ďalším neplánovaným presadením.

Tak a hor sa prichytávať!


piatok, 31. marca 2017

Hore nohami / Strom mesiaca

Foto: westcoastbonsai.se

"Vzkriesená" borievka čínska var. shimpaku má za sebou veľmi zaujímavú históriu. Masahiko Kimura tento 70cm vysoký strom zachránil tým, že ho obrátil hore nohami.

Existuje niekoľko verzií ako strom dostal svoj tvar. Jedna je z prvej knihy The bonsai art of Kimura 1, ktorú nie je tak ľahké získať. Druhá verzia je z časopisu Bonsai today č. 27. Tretia verzia je z rozhovoru s Mortenom Albekom. Posledná, štvrtá verzia je z knihy The Magician - The bonsai art of Kimura 2 a z tej čerpá tento článok.

Pôvodný majiteľ stromu, Koide Nobukichi, mal so stromom problém - očividne žltol. Strom mal pre neho významnú hodnotu a preto ho nechcel dať na starosť len tak hocikomu. Po konzultácii vo viacerých bonsajových škôlkach ho v roku 1984 odviezol do Kimurovej záhrady.
Ako príčina boli určené korene a po vytiahnutí stromu z misky tam nebol vlastne ani jeden živý. Vykopaný bol dva roky predtým a celý čas žil vďaka malej hŕstke koreňov.
Kimura prezrel kmeň, či sa niekde nenachádzajú živé časti a určil tie, ktoré sú už nenávratne mŕtve. Na vrchole našiel kúsok živej hmoty a konštatoval, že strom prežíval zo zásob, ktoré boli nenávratne vyčerpané.

Kimura strom otočil naopak - tak aby živá časť mohla zakoreniť. O tri dni neskôr sa objavili tri malé korene a po ďalších dvoch týždňoch bolo dostatok koreňov, ktoré dokázali zásobovať zostávajúce vetvičky. O dva roky neskôr bol strom v kondícii na zmenu náklonu a od roku 1988 bol hustý a plný vitality v tvare, ktorý poznáme už dnes.

Bohužiaľ sa mi nepodarilo nájsť fotky stromu pred zásahom inde ako v knihe. Kto je zvedavý, musí si ju zadovážiť :-)

sobota, 25. marca 2017

Keď sa oplatí počkať / Začíname VII.

Bonsajistika je o trpezlivosti. V prvom kroku si uvedomujeme, že stromček v miske nezhrubne. V druhom kroku, že každý rok koruna zhustne maximálne o dve vetvenia. Niekedy počas tohoto celého, že naozaj treba presádzať iba v isté obdobie, a že vylomiť puky niektorým druhom stromov je fatálne.

Vykopané stromy zasadíme do misky. Ponaučení, počkáme dva či tri roky bez zásahu na prvé tvarovanie. Očakávame dobrý výsledok, pretože už nejaký čas okolo stromu chodíme a máme istú predstavu. A...
... a netrpezlivo natvarujeme strom na efekt z toho, čo nám ponúka. Výsledok výborný, veď sa viac nedalo z materiálu dostať.


Dnes budem teda písať o niečom, čo som sa naučil aj ja iba prednedávnom - že niekedy sa oplatí aj prvé tvarovanie robiť až neskôr, pretože strom si to zaslúži.

Borievka

Vyše dva roky dozadu som si kúpil borievku. Nebola veľmi drahá, v pôvodnom substráte, veľa juvenilného ihličia zo stresu ešte stále bolo vidno. Bola však pekná bujná a už aj dosť silná. Prečo ju nenatvarovať? Hokejkový hák pri substráte naznačoval budúcnosť kaskády. Nebyť toho, že som stihol iba odstrihnúť naozaj nezmyselné vetvy a natvarovať časť budúcej koruny, asi mám doma kaskádu s ktorou by som nebol až tak spokojný.
Strom pristál na záhrade, bez tvarovania, iba s výmenou súbstratu a zmenou náklonu na kaskádu. Tak zostal až do jesene 2016. S polohou koruny som nebol spokojný a tak som pestoval do zálohy jednu malú vetvu. Vec sa vyvŕbila nakoniec tak, že strom bude v pôvodonom náklone, koruna z malej vetvy, ktorá sa za dva roky riadne rozbujnela a z pôvodnej koruny je veľký jin.

Smrekovec

Pred tvarovaním
Moje prvé kúpené yamadori by bolo úžasné. Hrubý kmeň, koruna pokračujúca na prvú bočnú vetvu. Tvaroval som ho ešte v dávnych začiatkoch. Teraz by som robil možno niečo iné, kto vie.
Po tvarovaní

Mohol to byť už celkom pekne zapestovaný strom, keby bočná vetva neuschla a nezostal iba dlhý rovný kmeň, ktorý bol v kontraste s pokrúteným nebari.
Štyri roky bol strom za trest v kúte záhrady, kde postupne bujnela koruna, ktorá bola pri prvom tvarovaní zosekaná iba na jemný obrast. Priebežne som ju prestrihával, aby bolo z čoho vyrobiť čokoľvek, čo konečne určí smerovanie tvaru.
Strom pred ohýbaním. Čierny pás je miesto, kde bola bočná vetva, alias pôvodne zmýšľaná koruna
Prvé úvahy boli o tom, že budem musiet zjemniť prechod na mieste bočnej vetvy a spraviť niečo na vzpriamený spôsob. Shari na boku by zabezpečilo konicitu. Nebol som s týmto zámerom zmierený, ale vedel som, že bude treba jemnejší a hustý obrast.
Tent rok som smrekovec zobral na tvarovačku s tým, že zrejme treba razantne pokrútiť kmeň, len som nevedel ako a ako na to.
Prvý ohyb
Prvý ohyb zabezpečil zníženie stromu na takú výšku, že tlstý základ kmeňa ho posunul skoro do sumo kategórie. Hák ale nie je veľmi pekný tvar a nebol v súlade s celkovým pohybom.
Druhý ohyb
Druhý ohyb zjmenil vytvorený hák a ujednotil pohyb. Korunu tak bude tvoriť vetvička, ktorá začínala bez vetvenia a mala 4cm.

nedeľa, 12. marca 2017

Presádzanie / Začíname VI.

Poznáme 4 druhy presádzania, ktoré sa veľmi odlišujú v postupe ako aj vplyve na strom:
  1. Presádzanie zapestovaných stromov
  2. Presádzanie stromov v dobrom substráte za účelom zmenšenia balu
  3. Presádzanie stromu s komplet výmenou substrátu
  4. Presádzanie stromu s postupnou výmenou substrátu
Na delenie vyššie si treba dávať pozor. V článkoch a videách nikto nerozlišuje o aké presádzanie sa jedná. V japonských článkoch a videách vidno zvyčajne iba 1. Je to logické, v ich bonsaj centrách pracujú na stromoch, ktoré sú na to pripravené obrastom aj koreňami. 
V našich končinách zase veľa ľudí propaguje komplet rozoberanie koreňového balu, čiže 3, prípadne 4. Aj to je logické, pretože bonsajistika u nás iba začína a zväčša treba vymienať hlinu z výkopu.

Základy na úvod

  1. Presádzame tak, aby korene boli vystavené vzduchu minimum času. Je dobré ich rosiť postrekovačom, ak nám to celé trvá dlhšie
  2. Substrát nemusí byť suchý, pri váčšich stromoch je to kvôli váhe praktickjšie a pri zlom substráte menej špinavé. V prípade moderných substrátov na tom nezáleži. Vlhký substrát znamená menej rosenia :-)
  3. Presádzanie vo vetre rýchlo vysuší korene
  4. Ak je to možné, misku aj s drôtmi na uchytenie stromu máme nachystanú skôr ako sa pustíme do strihania koreňov

1. Presádzanie zapestovaných stromov

Začneme tým najjednoduchším. Treba hneď vysvetliť čo je to zapestovaný strom z pohľadu presádzania. Je to taký bonsaj:
  • ktorého koreňový bal obsahuje už iba substrát, ktorý nám nevadí a chceme ho tam ponechať
  • má správny rozmer, tzn. netreba ho zároveň pri presadení zmenšovať, aby strom vošiel do menšej misky
Presadenie spočíva v rozobratí balu na jeho okrajoch a spodnej časti pomocou paličky (zaobstarať sa dá kúpou sushi) v závislosti od veľkosti stromu asi 1 a viac centimetrov. Môže sa stať, že korene budú obrastené okolo balu, lebo strom nebol dlhšie presadený, tieto treba rovno vystrihať nožnicami a následne pokračovať s paličkou.
Takýto zásah výrazne neoslabí strom, pretože neporušíme vlásočnice hlbšie v bale a preto je možné vidieť videá, kde presadia strom a rovno aj tvarujú.. Ďalšia výhoda je, že je potrebné vymeniť iba malé množstvo substrátu.

Najlepšie nám to vysvetlí video:


2. Presádzanie so zmenšením balu

Tento postup je obdobný ako v predošlom prípade, avšak dochádza k výrazne väčšej redukcii balu. Ak vieme, čo sa nachádza v koreňovom bale, napr.:
  • tam nie je jeden kolový koreň z ktoré vyrastajú všetky korene a jeho odstránením by strom umrel
  • sa nejedná o borievku, kde každá vetva má vlastný koreň
je možné výraznú časť rovno odrezať. Ak máme pochybnosti, treba bal proste postupne rozoberať a odstrihávať.
Tento postup môže výraznejšie ovplyvniť strom, preto strom nie je vhodné rovno tvarovať. V prípade listnatých stromov je dobré túto redukciu spojiť s redukciou koruny.

Ďalšia ukážka je na videu nižšie:


3. Presádzanie s komplet výmenou substrátu

Komplet výmena koreňového balu je pre strom veľká záťaž, keďže sa narušia všetky vlásočnice. Veľa bonsajistov odporúča postupnú výmenu starého substrátu za nový. Silne to závisí od stavu pôvodného substrátu. Je rozdiel, ak sa vymiena zemina za napr. akadamu ako keď je v bale veľký kus ílu. Jeho ponechanie môže spôsobiť nasledovné problémy:
  1. Íl je stále príliš vlhký a nový substrát už preschol. Vzniká tak problem s polievaním. V jednej časti substrátu korene časom vymrú.
  2. Íl blokuje rast koreňov, korene rastú v novom substráte, ktorý je ďalej od kmena
Mne sa osvedčilo vymytie balu, ak neviem, v čom je strom zasadený a aj pri výkope yamadori. Teraz mi veľa z vás povie, že zničím mykorhízu a... 
... a nebude mať pravdu. Každý strom potrebuje na svoje fungovanie huby, s ktorými žije v symbióze. Lenže sú rôzne typy spolunažívania. Väčšina rastlín využíva endomykorhízu, čiže huby priamo prenikajú do buniek rastliny. Potom sú výnimky ako duby alebo borovice, ktoré využívajú ektomykorhízu a tam sú aspekty dva:
  1. Huba sa nedá odstrániť, pretože je v medzi bunkami primárnej kôry samotnej rastliny 
  2. Dôjde však k výraznej redukcii, čo samozrejme rastlinu oslabí rovnako ako odstránenie vlásočníc, pretože sa naruší Hartingova sieť a tým savá plocha
  3. Treba si uvedomiť, že huby v pôde neznamenajú automaticky lepšie podmienky pre strom. Musia s ním byť spojené a dokážu dorásť z tých, ktoré má strom v koreňoch
Koho zaujíma viac, odporúčam napr. stránku Botanického ústavu akadémie vied ČR.
Foto: www.ibot.cas.cz
Ako to celé prebieha? Zoberiem záhradnú hadicu, prepnem na tenký silný prúd a vymývam a strihám, kým všetok starý substrát nie je preč. Nesnažím sa bal zmenšovať, čim viac koreňov ostane, tým lepšie. Aj misku dám radšej hlbšiu, ale to sú už skôr moje postupy ako niečo, čo mám racionálne zdôvodnené :-)

4. Presádzanie stromu s postupnou výmenou substrátu

Postup je rovnaký ako v bode 1 alebo 2 s tým, že tam, kde je pôvodný substrát, sa odstráni podstatne väčšia časť. Niektorí bonsajisti používajú výmenu na spôsob pizze, kde vykrajujú akoby kúsky pizze (samozrejme nie úplne odstredu balu). Je to vhodné napr. vtedy ak je bal natoľko stvrdnutý, že sa nedá rozobrať.

Tak a to by bolo na dnes všetko, treba presádzať, prišla jar.

nedeľa, 5. marca 2017

Potrebné náradie / Začíname V.

Je tu čas presádzania a presne preto bude tento článok o pres.. Nie, bude o náradí :-) Ako som dnes behal po záhrade, uvedomil som si, že na rôzne veci používam rôzne náradie a niektoré druhy preferujem aj keď nie sú na to určené.

S čím začať

Pre úplného začiatočníka treba zabezpečiť dve veci:
  1. Zakracovanie a odstraňovanie vetiev a koreňov
  2. Strihanie drôtu
Na zakrátenie koreňov postačuje hocijaké náradie, ktoré zanechá hladký rez. Rovnako to platí na tenké vetvičky. Na hrubé vetvy ale treba spraviť rez, ktorý po zavalení rany nenechá hrču. To sa dá dosiahnuť jedine prehĺbením rezu smerom dnu. 
Drôt sa dá strihať čímkoľvek počnúc kombinačkami, končiac kliešťami na drôt. Horšie to je s odstraňovaním drôtu. Kombinačky už nepomôžu a kliešte na drôt sú buď nepraktické, alebo nebezpečné pre riziko náhodného odstrihnutia samotnej vetvy.

Čo teda na začiatok kúpiť? Ako prvé odporúčam čelné konkávne kliešte. Poslúžia na zakracovanie vetiev malých aj veľkých. Prihrubé vetvy sa dajú nimi postupne "vyhrýzť". Čo je podstatné, vytvorený rez nie je rovný, ale prehĺbený.
Čelné konkávne kliešte majú polguľový tvar

Časom pribudne nutnosť odstrániť zarezávajúci sa drôt a na rad príde kúpa klieští na drôt. Majú tupý hrot a pri otvorení klieští vzniká miesto práve na drôt. Riziko odstrihnutia vetvy sa tým minimalizuje.
Kliešte na drôt

S čím pokračovať?

Ako ďalšie sa zídu kliešte na rýchle odstraňovanie väčších vetiev. Tam prídu na rad šikmé kliešte. Neodporúčam kúpiť kombinované oblé aj šikmé ako náhradu člených. Nedá sa s nimi dostať všade a majú vačší polomer.
Šikmé kliešte
Na doťahovanie drôtu pri presádzaní, olúpanie kôry na jiny alebo proste na ohýbanie hrubého drôtu väčšou pákou sa výborne hodia kliešte na jiny "džinovky".
Kliešte na jiny

Na štiepenie jinov sa hodia štiepačky na jiny. Tieto ale odporúčam až na čas, keď ich vlastník vie ako upravovať, alebo ohýbať jiny.

Klasické záhradné náradie

Veľmi rád používam namiesto šikmých klieští záhradné nižnice Gardena. Mám ich už niekoľko rokov a stále sú ostré. Oproti šikmým kliešťam majú výhodu dlhšej čepele. Pružina takisto uľahčuje prácu. Zväčša platí, že výrobky od Gardeny sú zbytočne predražené. V tomto prípade sa investícia oplatí - príjemné na dotyk, vydržia, na čepeli sa nič nezachytáva, spoj drží čepele pri sebe. 
Záhradné nožnice Gardena Classic
Kvôli váčším vetvám sa neoplatí kupovať malé nožnice s prevodom. Sú síce príjemnejšie na použitie, ale aj tak sú obmedzené na hrúbku 2cm. Lepšia alternatíva sú veľké záhradné nožnice s prevodom. Teleskopické ramená sú fajn, no nie veľmi často využiteľné. Využil som to asi 3x a aj to nebolo na bonsaje, ale v záhrade. Prevod a dobrá páka sú to, čo sa zíde. Ja používam Fiskars prevodové malé. Nevidím problém v tom kúpiť si aj väčšie a obojčepeľové alternatívy od toho istého výrobcu. Doteraz si neviem vynachváliť ich kúpu. Pomohli hlavne pri vykopávaní yamadori.
Fiskars prevodové malé záhradné nožnice
Na dohladzovanie veľkých rán, pohodlnešie odstránenie prischnutej kôry alebo proste odstránenie plátov kôry z borievok sa zíde malý nôž s hrubou čepeľou. Výhodou je, že sa nedá zlomiť. Nevýhodou, že si nepamätám použitie, kedy som sa nedorezal kvôli svojej nešikovnosti :-)
Malý hrubý nôž




štvrtok, 2. marca 2017

Goshin / Strom mesiaca

Foto: www.yamadori-bonsai.info

Goshin je bonsajový lesík borievky čínskej, var. Foemina od japonského bonsajistu Johna Y. Naku. V preklade znamená "ochranca duše". Stromy boli Nakom tvarované od roku 1948 do roku 1984, kedy kompozíciu daroval Národnému múzeu bonsajov a penjingov vo Washingtone. Jednotlivé kmene predstavujú bonsajistove vnúčatá a celková výška je 1,2m.
Ešte ako 7-kmeň, foto: betterbonsai.com 
História stromu je zaujímavá z pohľadu vývoja. Naka začal bonsaj tvarovať ako dvojkmeň. Prvý bol strom z ukážky tvarovania v roku 1953. Po inšpirácii pohľadom na les pri jednej zo svätín v Japonsku postupne začal okolo roku 1964 pridávať ďalšie bonsaje. Stromov tak bolo sedem, presne toľko vnúčat mal toho času. Priatelia mu poradili, aby bonsaj pomenoval Goshin ako odkaz na svätyňu. Od roku 1973 je kmeňov jedenásť a v roku 1984 bol vystavený vo Philadelphii odkiaľ strom putoval ako dar do Washingtonu. Tam je dodnes a Naka ho chodil pravidelne kontrolovať. V roku 1999 prebehli rozsiahlejšie práce a bol vytvorený aj Goshin 2. Päť rokov na to John Naka zomrel.
John Naka vedľa goshinu v roku 2003, foto: www.bonsai-nbf.org

nedeľa, 26. februára 2017

Cassovia Bonsai Cup 2017

Po dlhšej prestávke sa 18.2.2017 znova uskutočnil Bonsai cup Košice. Tentoraz už pod názvom Cassovia bonsai cup. Zúčastnilo sa 10 ľudí a tvarovali sa čínske borievky.

Z Bratislavy šlo jedno auto so štyrmi súťažiacimi. No dobre, aby sme boli korektní. Z Bratislavy bol jeden súťažiaci, dvaja z Bernolákova a jeden zo Senca.

Galéria zo šúťaže je tu:
www.bonsaicentrumkosice.sk/bonsai-eshop/19-BONSAI-GALERY/288-Bonsai-Cup-Kosice-2017

Pripravil som aj krátke video:

streda, 22. februára 2017

Arco / Ako cestovať bez ujmy

Blíži sa nám EBC 2018, ktoré sa bude konať 4. až 6. mája 2018 v talianskom meste Arco:

S tým prichádza otázka ako sa tam dostať. Možnosti sú nasledovné:
  1. autom
  2. autobusom
  3. letecky
S prvou možnosťou nie je problém. Treba sadnúť do auta, kúpiť nálepku na rakúske dialnice a pripraviť si hotovosť na talianske mýto. Cesta z Bratislavy trvá čosi vyše 8 hodín.

Druhá možnosť je povoziť sa autobusom ako organizovaný zájazd. Cesta tak bude trvať okolo 10 hodín.

Lietadlo

Tretia možnosť je ísť letecky. V okolí sú 3 letiská. Na to najbližšie vo Verone sú lety z Viedne (resp. z Košíc), avšak sú s prestupom v mestách ako Mníchov či Frankfurt. Tým iba samotný let trvá 3 hodiny, nehovoriac o ceste na letisko, čase na letisku a podobne.
Na druhé najbližšie v Bolzane od nás nelieta nič. Zaujímavé je to tretie - milánske Orio al Serio, zvané aj Bergamo. Od Milána je síce vzdialené hodný kus, akuráť že tým správnym smerom, teda k Arcu.


Od nás tam lieta Ryanair za cca 80-100 EUR. Odlet z Bratislavy je v piatok 12:10 letom FR 4643, návrat z Talianska v nedeľu o 14:00 letom Fr 4642. Nebude to trvať ani 1:25.
Následne sa treba dostať z letiska do Arca a späť. Tu je najlepšie požičať na letisku auto. Nie je to nič zložité. Dá sa to vyriešiť priamo pri objednávaní letenky a použiteľné autíčka začínajú pri cene 25 EUR na deň + nepovinné kompletné poistenie 9 EUR na deň. Ak sa nájdu štyria ľudia, je to ideálna cenová voľba.

V závislosti od počtu je možné na víkend bývať v apartmáne. Neposkytuje síce výhody hotela ako ranné budenie kvôli upratovaniu, či predražený minibar, no umožní komfort domova pre viacero ľudí za príjemné ceny (pre 4 osoby na 2 noci to je od 20 EUR na osobu za noc).

Koľko to celé vychádza ak by sa našli štyria ľudia?

100 EUR letenka, 25 EUR auto, 5 EUR palivo, 40 EUR ubytovanie + vstupenka a strava. Celkovo teda 170 EUR + vstupné a strava.

nedeľa, 12. februára 2017

Ako bolo v Genku 2017

Tento krát sa pozrieme na to, ako sa stane zázrak a bonsaje sa presunú od majiteľov na výstavu. Okrem toho uvediem pekný príklad ako netreba zbytočne riskovať a aký detail môže zavážit.

Zberné miesto

Prvým krokom v prevoze stromov je dostať ich na finálne zberné miesto, odkiaľ poputujú spoločne na výstavu. Jeden bonsaj putoval od Prešova do Košíc na sekundárne zberné miesto. Tam sa konal 21-22. januára 2017 workshop s Pavlom Slovákom. To využil Milan Roskoš na dovoz svojho smrekovca.



Cestou späť som sa zastavil na Orave u Jožka Pánika a prebral jeho parádny buk. Medzizastávku som mal aj v Banskej Bystrici, kde som aj na vlastné prekvapenie neprebral žiaden strom :-)


Ďalšie dva stromy sú z okolia Bratislavy. Tie som vyzbieral 1. februára 2017. Priebežne som prevážal bonsaje od seba z Bernolákova kúsok za hranice do Maďarska, kde má svoje obydlie pre náš príbeh veľmi kľúčová dodávka. Na druhý deň, hneď po práci, začala zábava.

Cesta do Genku

Vo štvrtok 2. februára 2017 som vyštartoval o 19:00 do Maďarska, presadol zo svojho auta do dodávky a spolu s Jančim Lúdikom sme vyštartovali na 14 hodín dlhú cestu. Hmla zmizla až okolo Norimbergu, čiže niekde v polovici trasy. Takto spätne sa na šoférovanie počas hmly nepozerám až tak negatívne. Napriek mojim protestom a pocitu ohrozenia zo sledovania červených bodiek pred nami ako navádzania, že kde je cesta, sme to celé prežili v zdraví :-)



Nakladanie stromov do dodávky

Registrácia

Do Genku sme dorazili v piatok na poludnie. Tam nás čakala registrácia stromov. Organizátori sa snažili celý proces spríjemniť čo najviac. K dispozícii sme mali naozaj veľké vozíky, dva rady na fotenie, kávu a teplú polievku.

Časť vozíka s našimi stromami pred registráciou

Ako to už býva, neobišli nás komplikácie. Tento krát s náhradným stromom. Slovensko reprezentovalo pôvodne päť stromov. Na poslednú chvíľu 2 vypadli, a tak sme museli zvoliť náhradné. Nie je to nič zložité, ak nie je zrovna január, kedy sa k stromom nedá dostať, neboli pripravené, majiteľ je na dovolenke a podobne. Našťastie sme mali aspoň jeden náhradný, a tak do Genku putovali štyri stromy na EBC. Informácia o zámene stromov nebola poriadne interpretovaná, a tak boli očakávané stromy iba tri. Organizátori sa s celou situáciou veľmi rýchlo vysporiadali. Stromu pridelili náhradné číslo a našli mu miesto, kde sa výškovo hodil.
Rad na fotenie pred nami
Popri čakaní sme začali očumovať, ako to v priestoroch vyzerá. Zaujala nás veľká nákupná sekcia, ktorá už bola z veľkej časti zaplnená. Ako sa neskôr ukázalo, bola to druhá a menšia predajná časť!
Menšia predajná sekcie

Po fotení prišiel čas inštalácie stromov na ich miesto. Spomínal som už, že sme viezli dokopy 5 stromov? Ten piaty bol strom Juraja Szaba a bol akceptovaný na Noelanders Trophy. Ak ma pamäť neklame, je to prvý slovenský strom na tejto výstave vôbec.
Buk Jožka Pánika

Hrab Maroša Beľana

Smrekovec Milana Roskoša

Borievka Jána Brinzu

Smrek Juraja Szaba

Výstava

V piatok večer sa konal otvárací ceremoniál. Prítomných bolo množstvo ľudí. Fotky z programu nemám, nepatrí sa blikať bleskom na kultúrnych podujatiach. Odfotil som teda aspoň časť haly (polovicu nevidno), nech sa dá vytvoriť predstava o účasti.
Vstupná hala
V sobotu bola výstava otvorená už aj pre verejnosť. Hneď ráno dorazil načas autobus s našimi výletníkmi a našim novým talentom - Rasťom Šimom, ktorý sa zúčastnil Európskej súťaže talentov.

Priestory boli obrovské. Predajná sekcia bola hádam väčšia ako samotná výstava. A to je čo povedať. Vystavených bolo 200 stromov, ktoré boli na výstave za EBA aj Noelanders Trophy. Odlíšené boli veľmi decentne - modré písmo pre EBC a červené pre Noelanders Trophy. 
Ešte v piatok mi do oka padol nádherný tis, ktorý nakoniec získal najvyššiu cenu.
Tis s Noelanders cenou
Hloh Tonyho Tickla dostal cenu za najlepší opadavý strom

Borievka s Noelanders cenou

Tony Tickle vystavoval svoj hloh, ktorý bol v tom čase už niekoľko týždňov na predaj. Samozrejme za adekvátnu ponuku. Výhra zrejme dopomohla tomu, aby už v sobotu večer bolo rozhodnuté, že strom nepôjde späť do UK, ale do Nemecka. Cena bola na naše pomery závratná, nebudem ju radšej zverejňovať :-)

Doobeda sa konala súťaž talentov. Výsledok - Taliansko, Holandsko a Poľsko.
Nové talenty tak žiaria, že ich ani nevidno

Rasťo Šimo a ním natvarovaná borievka

Na programe boli ďalej demonštrácie tvarovania stromov.

Večerný program

Gala večera sa nezúčastnil zo slovenskej výpravy nikto. Program tak pozostával z presunu do (ne)ďalekého Liége na hotel a nájdenia miesta, kde podávajú pivo.



Hotel bol pri vlakovej stanici. Bolo tak výrazne ťažšie nájsť parkovacie miesto. Tu sme urobili s Jančim chybu, keď sme odbočili s dodávkou na verejné parkovisko vedľa Carrefour.

Zaparkovali sme dodávku na parkovacie miesto, vyzdvihli lístok na 2 hodiny a odišli za našou výpravou. Keď sme sa vrátili, budovu sme skoro nespoznali. Všetko čo sa dalo zatiahnuť, bolo zatiahnuté kovovými roletami.
Z opačnej strany, kde sú výjazdy z prízemia a poschodia, bola našťastie jedna závora z vonkajšej strany. Nebola tak chránená roletou a dali sa prečítať telefónne čísla. Operátor, inak veľmi ochotný, si vyžiadal adresu parkovacieho miesta. Stlačenie prvého tlačidla neurobilo nič, a tak sme napäto očakávali, že druhé tlačidlo otvorí druhý výjazd, pri ktorom stojíme. Áno! Rampa sa otvorila.
- Už iba tú roletu
- Roletu?
- Okrem rampy tu je ešte roleta a tá nás trápi viac, na rampu máme platný lístok
- Aha, skúsim ešte ďalšie tlačítka
- Nič sa nedeje
- V tom prípade vám dnes večer nepomôžem
- A aký je teda ďalší postup? Bude parkovisko otvorené od rána?
- Áno. Či počkať, nie. Zajtra je nedeľa, otvárame až v pondelok
- Môžete niekomu zavolať, alebo nám dať na niekoho číslo?
- Môžem poslať technika zajtra ráno, ale musím mu zavolať.
- Výborne. Kedy je ráno?
- Medzi desiatou a jedenástou
- To už nie je veľmi ráno, čo? Skôr obed
- No, je nedeľa..
- Ok, zavolám zajtra medzi desiatou až jedenástou a dohodneme čo ďalej

Prespali sme u výletníkov na ich hoteli. Našťastie boli dve miesta rezervné. V nedeľu ráno sme sa samozrejme dovolali akurát tak odkazovaču. Prešli sme sa teda späť ku Carrefouru, či tam náhodou niekto nebude a či za denného svetla nenájdeme iný kontakt. Telefón v Carrefoure samozrejme nik nedvíhal, ani sme sa veľmi nečudovali. Mali sme už aj myšlienky podpaľačstva, či nahlásanie bomby, nech sa snaži do priestoru dostať polícia alebo hasiči :-)

Našiel som na vonkajšom alarme číslo na SBS, zavolal a na opačnej strane sa ohlásil záznamník. Aké prekvapivé. Pobrali sme sa teda späť na hotel. Nech nemrzneme. O jedenástej som sa dovolal konečne operátorovi. Iba mi stroho oznámil, že sa nevie technikovi dovolať, čo nie je nič špeciálne, veď je nedeľa. Nemá bohužial žiadne iné číslo. Rozlúčili sme sa s dohodou, že ak by čosi, zavolá on.

S dvanástou hodinou nastal čas odubytovania. Vybrali sme sa k inému Carrefouru 30 minút pešo od nás, ktorý mal byť otvorený. Chceli sme získať na niekoho kontakt, no skôr mať pocit, že sme urobili čo sa dalo. Priebežne sme už obvolávali ľudí na výstave kvôli záložnému plánu. Z pôvodného hotela sme boli odubytovaní, keďže sme ráno poslali kľúče na výstavu. Juraj Szabó dohodol, kde zostane naša batožina a vystavené stromy do rána, kým neprídeme.

Dorazili sme ku Carrefouru. Zatvorené. V letargii nás to vôbec neprekvapovalo, a tak sme spravili aspoň pár fotiek z kopca, kde bol pekný výhľad.
Panoráma výhľadu na Liége
Popozerali sme obchod z každej strany a jediný emailový kontakt bol na SBS, ktorá sa stará o kamerový systém. Napísal som im mail a pomaly sme sa pohli späť na hotel, ubytovať sa a nakúpiť zásoby piva na rýchlejšie ubehnutie času. Záložný plán sa stal hlavným. Oznámili sme príchod o deň neskôr, vybavili dovolenku.
Jediný kontakt bol email na SBS

Na izbe sme si otvorili pivo a zablikal telefón. Prišiel email. Zas ďalší spam, hovorím si. Nie. Bola to SBS. Oznámili nám, že máme jednu šancu príst po auto o 15 minút. Naklusali sme na miesto rýchlosťou svetla.
SBS-kár počkal na príchod polície, aby sme mohli vstúpiť do priestoru. Previedol nás k autu, za nami páni s rukami na pištoli. Nebol by som povedal, ako veľmi sa budem tešiť, že uvidím tú starú dodávku. Vyhrnul roletu a bolo treba už len zdvihnúť rampu. Namiesto operátora nás privítal odkazovač, a tak SBS-kár chvíľu vybavoval papierik s kódom na otvorenie rampy. Vyšli sme von z garáže, Zo mňa sa vysypalo poďakovanie a pozdrav s najlepším prízvukom, aký sa mi po francúzsky kedy podaril - Merci boku, au revoir.
O hodinu sme boli späť na výstave. Konečne sme si ju celú pozreli, kukli demonštrácie a po zbalení stromov vycestovali domov.