piatok, 23. decembra 2016

Škodcovia / Začíname IV.

Nerád to hovorím, ale v prípade bonsajov nefungujú proti škodcom prírodné látky, ani recepty starých mám. Tie sú vhodné na prevenciu. Ak je napadnutie potvrdené, na pomoc prichádza chémia.

Podľa účinku látky delíme na:
  • Požerové (pyrethroid), ktoré zvyčajne útočia na nervovú sústavu, napr. blokujú chytín
  • Rast alebo dospievanie inhibujúce (pyriproxifen, methoprene, halofenozide)
Podľa spôsobu aplikácie na:
  • Kontaktné, čiže vo forme postreku, spreju a pod.
  • Systémové, čiže absorbované rastlinou, čím sa do škodcu dostane cicaním
  • Návnady
Najčastejšie používam tieto druhy insekticídov:

  • Karate ako univerzálny insekticíd. Primárne je požerový.
  • Actara ako systémový insekticíd. Pridávam ju do zálievky alebo striekam na listy. Rastlina sa nestane pre škodcov jedovatá, ale zabráni dospievaniu jedincov a tým ďalšiemu množeniu.
  • Ľubovoľné akaracídy na ničenie roztočcov. Spisovať ich nemá význam, každoročne sa ich dostupnosť a názvy menia.
  • Ľubovoľné insekticídy na vošky. 

Svilušky / roztočce


Jednoznačne to najhoršie, čo na strome možno nájsť. Postreky treba kombinovať kvôli veľkej šanci, že si vybudujú odolnosť počas liečby. Je vhodné strom držať vo vlhku a veternom priestore, pretože to spomaľuje množenie.
Identifikácia nie je zložitá, no nie vždy sa dá určiť okamžite. Zväčša je prvý príznak chradnutie listov. Rastlinou treba potriasť nad papierikom. Naň popadajú lupou rozoznateľné malé pavúčiky. V horšom stave napadnutia na strome vidno pavučiny. Nie každý vie, že sú druhy roztočcou, ktoré napádajú aj borievky. Vtedy pavučiny nevidno, no borievka stráca farbu.

Molice


Malé biele mušky, ktoré poletujú okolo rastliny. Veľmi často ich vidno napríklad na čínskej ruži. Opakovaný postrek ich jednoducho zlikviduje.
Identifikácia je jednoduchá. Po potrasení listami vzlietne celý roj. Listy sú často ako sprievodný jav napadnuté čerňou - hubová choroba.

Vošky


Malé chrobáčiky, ktoré sa veľmi nehýbu. Majú rôznu farbu podľa druhu. Veľmi často sa vyskytujú na interiérovych rastlinách. Ešte častejšie ich možno nájsť na ovocných stromoch v záhrade, kde si ich pestujú mravce.

Červce


Malé biele potvory, ktoré sa skrývajú vo vate v pazuchách listov. Zlikvidovať sa dajú aj manuálne handričkou, vatovou tyčinkou či vystriekaním prúdom vody. Postrek nezaberie, pretože ich vata chráni.
Identifikovať sa dajú aj lepkavým lesklým povrchom spodnej časti listov.

Strapky


Na listoch vytvárajú strieborné plochy s čiernymi bodkami. List vyzerá ako by usychal. Zaberá štandardný kontaktný insekticíd. Postrek treba opakovať. Širía sa veľmi ľahko medzi rastlinami.

Štítničky


Najčastejšie ich možno nájsť na kmeni a žilách listu. Podobajú sa na červce, no majú inú farbu. Skrývajú sa pod rohovitým štítkom. Najlepšie je ich odstranovať ručne vatovou tyčinkou namočenou v liehu.

Vlnatka / Koreňovka


Vytvára malé biele chumáčiky na listoch a v prípade koreňovky na koreňoch. Liečba je požerovými insekticídmi.




nedeľa, 18. decembra 2016

Prvé problémy / Začíname III.

V tejto časti sa budeme venovať výhradne interiérovkám, nakoľko s nimi začína väčšina nádejných bonsajistov a je s nimi spojených viacero komplikácií.

Veľa príspevkov na fórach prikladá takúto fotku, stackexchange.com

Prvý problém, na ktorý každý ziačiatočník narazí je opadávanie listov stromčeka pár týždňov po kúpe. Notoricky známy úvod "Starám sa oň každý deň a napriek tomu sa mu nedarí" vyčaruje sarkasticko-nostalgický úsmev nejednému pokročilému bonsajistovi.

Pričiny sú zväčša tieto:
  1. Prispôsobenie sa prostrediu
  2. Zlá poloha/miesto
  3. Zlé polievanie
  4. Škodcovia

Prispôsobenie sa prostrediu

Opadanie listov je štandardný prejav stromčeku pri zásadnejšej zmene podmienok. Nezáleži pritom veľmi na tom, či sa jedná o zlepšenie alebo zhoršenie. Zhodené listy by mali byť nahradené do dvoch týždňov novými, ktoré majú presne toľko chlorofylu, koľko svetla je na novom mieste. Ak sú listy svetlejšie, má stromček menej svetla. Ak sú tmavšie, má viec svetla.
Ďalším dôvodom býva "ofúknutie" pri prevoze v zimných mesiacoch. Špeciálne fikusy reagujú na prievan okamžitým zhodením listov.

Zlá poloha/miesto

Fotka slnečného výklenku z Whitton Bonsai

Interiérovky môžu byť celoročne vnútri bytu či domu. Majú tak oproti exteriérovkám zásadnú nevýhodu cudzieho prostredia a poloha zohráva výraznejšiu úlohu. Ideálne miesto je na parapete juhozápadného alebo juhovýchodného okna a nie rovno nad radiátorom.
Hovorí sa, že každý meter od okna je o polovicu menej slnečných lúčov. Fyzik by v tomto tvrdení našiel viacero nepresností, ale s myšlienkou by súhlasil. Našim okom síce nevnímame túto zmenu, no stromčeky áno kvôli fotosyntéze. Už meter od okna je pridaleko a prejaví sa na vitalite stromu.

Sálavé teplo radiátora vysvetlené na DIY Heating Tip
Komplikáciu môže spôsobiť aj sálavé teplo z radiátora alebo konvektora. Rýchlejšie vysušuje a vytvára prúdenie vzduchu, ktoré znemožňuje vytvorenie vlhkejšej mikroklímy. Riešením je širšia podmiska so štrkom a vodou tak, aby miska bola položená nad hladinou vody. Podmiska čiastočne odkloní prúdenie a zároveň sa z nej bude odparovať voda, čím sa vytvorí vlhká mikroklíma.
Ak okná dobre netesnia, alebo sú používané na na vetranie, prievan môže v zime spôsobiť spŕchnutie listov. Ako už bolo spomenuté vyššie, fikus reaguje na ofúknutie najhoršie. Zákernosťou tejto situácie je, že opad nastane asi o dva dni. Ťažko sa tak spája s príčinou.

Po opadnutí listov treba upraviť zálievku. Čím menej listov, tým menej vody treba stromu, lebo sa nemá cez čo odparovať.

Posledným dôvodom môže byť nedostatočné polievanie. Nestáva sa veľmi, je to skôr následok zlého zástupcu na polievanie počas dovolenky a ako príčina sa dá ľahko identifikovať. Strom zistí, že nemá dosť vody a jediné čo môže spraviť na zniženie spotreby je zbaviť sa častí, ktoré ju spotrebovávajú. Začne listami, neskôr jemnými výhonkami alebo poškodenými vetvami. Ak sa v dostatočnej dobe nedostane k vode, celé to končí odschnutím veľkých častí kmeňa. Strom postupne prechádza od optimalizácie spotreby k postupnému vyschnutiu koreňov. 
Veľmi dobrá je analógia s človekom, keď je vystavený zime. Telo primárne chráni vnútorné orgány dôležité pre život (korene), ak ich nedokáže udržať v teple, prestáva sa starať o tie menej dôležité (nadzemné výrastky). Preto najskôr omrznú končatiny. Z našeho pohľadu sú ruky a nohy nemenej dôležité. Veď ako sa bez nich o seba máme postarať, že áno? Keď sa na to pozrieme racionálne, ľudí bez končatín bežne stretávame. Videl ale niekto ľudí bez obličiek, pečene, srdca či pľúc? 
Uznávam výnimku, ľudí bez mozgu môžeme bežne stretnúť. Evolúcia asi usúdila, že nie je dôležitý.. :-)

Kokosové vlákno na gingsengu z IKEA, foto z Helpful gardener

Predchádzanie presadením. Každý strom, ktorý nebol presádzaný pred kúpou vždy po kúpe presádzam hneď ako sa dá. Pri interiérovkách to je kedykoľvek, pri exteriérovkách treba počkať na jar, prípadne na leto, kedy sa dajú presádzať ihličnaté stromy. Presádzam do substrátu, ktorý mám otestovaný a viem ako sa v ňom strom bude správať čo sa týka "pitného režimu". Kým nepresadím, polievam veľmi opatrne a s rozumom. 
Veľmi často sú zakúpené stromy pôvodom z Číny. Odtiaľ cestujú v tmavých kontajneroch do Európy kľudne aj mesiac. Sú preto v substráte, ktorý udrží veľa vody. Najčastejšou zložkou je kokosové vlákno. Takéto stromčeky vydržia bez poliatia týždeň až dva. Navyše majú veľmi zle vyriešenú podmisku a voda, ktorá má cez drenážny otvor na dne misky vytiecť, tam ostáva.

Zlé polievanie

Prehnaná starostlivosť je synonymom zlého polievania. Ako už bolo spomínané v predchádzajúcej časti, polievať treba podľa potreby a nie pravidelne. Samozrejme, istá pravidelnosť sa dá nájsť. Komplikácie nastávajú napr. na prelome ročných období, keď treba pravidelnosť upraviť.

Preliaty vtáčí zob bez listov, no riadne mokrým substrátom, fotka z Helpful gardener
Na fotke vyššie je vtáči zob, ktorému opadli všetky listy, no stále má mokrý substrát. Tak ako preschnutie, aj premokrenie spôsobuje odumieranie koreňov. Keď nie sú korene, nie sú ani živiny a voda. Málokto si uvedomuje, že rastliny sú korene, ktoré nevidíme. Nadzemná časť je iba pomocný orgán na zbieranie energie (niečo ako ruky, ktoré dávajú do úst potravu).
Ako už bolo napísané vyššie, bez koreňov strom optimalizuje a začne zhadzovať listy. Treba mu pomôcť. Netreba na to elixíry alebo iné špeciálne "zachraňovače" či hnojivá. Najviac mu pomôžeme úpravou prostredia, čiže prestať polievať. Zväčša má dosť energie na obnovu koreňov ak bola zálievka vhodne upravená, do dvoch týždňov pribudnú nové puky.

Je dôležité dodať, že v stave ako na obrázku už stromčeku nepomôže ani presadenie. Zlepší tak celkové prostredie, no zásah do koreňov ešte viac zhorší situáciu.

Škodcovia

V zhoršených podmienkach sa vynikajúco darí rôznym škodcom. Na záhrade sú to vo veľkej miere hubové choroby pre dostatočnú vlhkosť. V bytoch sú to viac menej iba živočíšny škodcovia, ktorým vyhovuje sucho a bezveterno.

Škodcom venujem osobitný článok. Nateraz spomeniem iba pár dôležitých vecí pre nedočkavcov:
  • chemické postreky treba aplikovať vo vetranom priestore (v zime ťažšie realizovateľné)
  • treba si chrániť kožu (podráždenie)
  • postreky treba prestriedať a striekať podľa návodu do úplného vyzdravenia
  • postreky sa nemiešajú, účinné látky môžu spolu reagovať a z dvoch postrekov tak nebude ani jeden

sobota, 17. decembra 2016

Strom čo prežil Hiroshimu / Strom mesiaca

Zdroj: www.atlasobscura.com

Japonská biela borovica (pinus parviflora var. Miyajima) na obrázku by mohla byť jeden z dokonalých japonských bonsajov. Je však špeciálna. V roku 1625 sa dostala do rodiny Yamaki, kde sa o ňu postupne staralo 6 generácií. Na konci druhej svetovej vojny prežila útok na Hiroshimu 6. augusta 1945 vďaka dlhému múru, ktorý zmiernil následky skazy. V roku 1976 sa stala z rozhodnutia Masaru-a Yamakiho súčasťou daru Japonska pre USA a vidieť ju môžete v Národnom múzeu bonsajov a penjingov vo Washingtone. Odvtedy sa pri nej vystriedali už štyria kurátori. Tento rok má 391 rokov a svoju hodnotu má aj preto, že varieta Miyajima je veľmi zriedkavá.

sobota, 10. decembra 2016

Ako mám pestovať / Začíname II.



Polievanie krhlou s dlhým krkom a drobnými kvapkami - foto z článku na lncc.ch

Veľmi jednoduché a napriek tomu sa toho veľa začiatočníkov obáva. Bonsaje treba proste:
  • polievať
  • hnojiť
  • raz za pár rokov presadiť
Áno, to je všetko, nič zložité na tom nie je.

Polievanie


Polievať treba podľa potreby, nedá sa naladiť na režim raz za X dní ako napr. u izbových rastlín:
  • V prípade anorganických substrátov zvyčajne raz denne.
  • V prípade organických, keď trocha preschnú, čo sa dá zistiť zapichnutím špajle do substrátu. Určite nie každý deň ako Vám poradia rôzny odborníci. Je to zvyčajne raz za 2-3 dni, no upravené v závislosti od druhu, teploty a ročného obdobia
Pozor na rovnomerné poliatie. Anorganický substrát treba poliať po celej ploche tak, aby spodkom misky pretiekla voda. Použiť sa dá krhla s jemnými kvapkami, alebo špeciálna násada na 2l PET flašu, prípadne improvizovaná násada vyrobená z vrchnáka prederaveného horúcim špendlíkom na 15-20 miestach. Vhodným riešením je aj sprcha s jemným prúdom (čo do sily aj do veľkosti kvapiek).

Organický substrát sa polieva ľahšie, nakoľko voda sa postupne dostane všade. Zaliať sa tak dá hocijako. Keď už substrat drží spolu po viacerých poliatiach, je možne zalievať aj ponáraním celej misky do nádoby s vodou. Netreba ale zabudnúť na odkvapkanie prebytočnej vody.


Jasné, chápem, aj tak je najlepšie napísať referenčný príklad. Ako teda polievam ja:

  1. V lete mám všetky stromčeky na záhrade
    1. Tie, čo už sú v anorganickom substráte polievam každý deň. 
    2. Tie, čo ešte nie, polievam podľa potreby raz za niekoľko dní a doprajem im poriadnu dávku vody
    3. Keď intenzívne prší, nepolievam
    4. Keď prší slabo, polejem
    5. Polievam hadicou na ktorej konci mám ružicu, čo vyrába drobné kvapky. Ak sú na to financie, lepšie sa pracuje s tými, čo majú plechové sito a nie sú univerzálne. Majú väčšiu plochu na výrobu kvapiek, prúd vody je tak slabší, pričom stále dodá rovnaké množstvo vody, ale nevyplavuje substrát z misiek. Tiež sa lepšie pracuje so sprchou na tyči - dá sa bez väčšej námahy dostať, kam treba
  2. V zime mám interérovky vnútri, v chladnejšej časti domu vo veľkej podmiske, hneď pri okne a polievam cca raz za týždeň priamo z dvojlitrovej fľaše.
  3. Exteriérovky v zime nepolievam skoro vôbec. Keď je sneh, zahádžem misky snehom. Keď sa sneh rozpustí a je dlho sucho (viac ako týždeň), tak ich jemne zalejem studenou vodou z krhly.


Hnojenie

Hnojiť je jednoduché. Špecializované bonsaj hnojivo neexistuje, je to iba marketing, aby sa klasické zriedené hnojivo so správnou nálepkou dalo predať 3x drahšie. Použiť sa dá hocijaké plnohodnotné hnojivo, čiže obsahujúce NPK (dusík, fosfor a draslík). Rozlišujeme 2 fázy:
  • Fáza rastu, kedy potrebujeme, aby bonsaj rástol, napr. na dopestovanie obrastu, vetvičiek a pod. Vtedy treba hnojiť podľa návodu na hnojive. V prípade anorganických substrátov aj častejšie, keďže veľa hnojiva proste pretečie von
  • Fáza udržovania, kedy rast nie je žiadaný, vtedy postačujú polovičné dávky hnojiva (presne tak fungujú bonsajove hnojivá – sú viac riedené)
Zvyčajne je vyvážený pomer zložiek 8:4:8 (v rôznych pomeroch podľa odporúčanej dávky, môžu tak byť napr. aj 16:8:16). Jesenné hnojivá majú znižené množstvo dusíka a prípadne aj fosforu. Hnojivá pre kvitnúce rastliny majú viac fosforu.
N-P-K sa nenachádzajú v hnojive ako samostatné prvky, ale vo forme zlúčenín. Tak ako aj substráty, aj hnojivá sú organické a anorganické (krištalické alebo minerálne), podľa toho, v akej forme sa zložky vyskytujú v hnojive. V prípade hnojív na kyslomilné rastliny prevládajú zlúčeniny, ktoré znižujú Ph.


A aké sú teda dobré hnojivá? Tak ako som písal, je to nazaj jedno. Ja používam:

  • Na exteriérové stromčeky priamo do misky podľa toho ku ktorému regálu sa dostanem v záhradníctve skôr:
    • granulované prepaľované slepačie (vyrába kopec firiem)
    • organo minerálne hnojivo, zvyčajne s guánom
    • organo minerálne hnojivo na azalky, alebo sem tam do zálievky pridám kúsoček octu, nakoľko mám v studni tvrdú vodu
  • Na exteriérové stromčeky raz za čas aplikujem Kristalon pomocou Kristalon Aqua Mix (dá sa zohnať aj lacnejšia verzia od iného výrobcu).
  • Niektorí známi pri presádzaní pridávajú priamo do substrátu aj Osmocote / Multicote - pomalorozpustné hnojivá - malé guličky s rôznou hrúbkou živicového obalu, ktorý sa v substráte postupne rozpadne a uvoľní hnojivo
  • Na interérovky v zime používam Kristalon, lebo nesmrdí


Tak, to by bolo úvodom k pestovaniu všetko. Hor sa na hľadanie na internete, na rôznych fórach, či web stránkach:

štvrtok, 8. decembra 2016

Čo vlastne môžem pestovať / Začíname I.

Každý, koho očaria bonsaje začína rovnako. Veľa otázok a málo odpovedí na jednom mieste. Najlepšie je začať čítaním článkov na internete alebo zakúpených kníh. Tie sú však často krát písané všeobecne, zväčša rozoberajú na 2 strany každý druh a nevenujú sa detailne otázkam pestovania a tvarovania, ktoré začiatočník môže mať.

Tento článok zahŕňa informácie pre začiatočníkov a hlavne sa snaží búrať mýty ohľadne ich pestovania.


Ako som sa dostal k bonsajom?

Toto je základná otázka od ktorej sa odvíja úplne všetko. Zvyčajne sú 2 spôsoby:

  1. Dostal som sa k bonsajom z fotiek, na výstave alebo v obchode a očarili ma. Chcem začať pestovať fikus, čo som ulovil u starej mamy v rohu, pretože som čítal, že fikusy sú veľmi vďačné a vôbec – bonsaje sa pestujú od semiačka a všetky môžem mať doma na parapete
  2. Dostal som darom od známeho bonsaj, hromadnú čínsku produkciu zakúpenú v záhradníctve alebo kvetinárstve. Zaručene má tých 20 rokov, čo sú na štítku a ten, čo mi ich predával, má plno skúseností s ich pestovaním

Toto boli 2 spôsoby ako sa dostala k bonsajom väčšína z nás. Smutné je, že z informácií, ktoré sú pri nich spomenuté nie je pravdivé vlastne nič. Z fikusu od starej mamy síce bonsaj môže byť, no veľmi rýchlo sa jeho vlastník zbadá, že je to iba ceruzkáč (označenie bonsaju, ktorý je tenučký ako ceruzka). Pestovať zo semiačka je fajn, no je na dlhé roky, stačí podumať koľko rástol ten fikus u starej mamy a to nezačal u nej ako semiačko. Tiež nie je pravda, že všetky stromy sa dajú pestovať v byte či dome. No a ak sa čitateľ stal rovno vlastníkom bonsaju z kvetinárstva, tak predavač o ich pestovaní nevie nič, potrebuje ich udržať pri živote tak 2 mesiace, kým ich nepredá. Často už v biednom stave, ktorý sa prejaví naplno až doma.

V nasledujúcich odstavcoch si vysvetlíme jednotlivé omyly detailne.


Rozhodnutie prvé, kde chcem pestovať bonsaj?

Exteriérové bonsaje nepatria do interiéru
Veľmi banálna otázka, no prekvapivo veľa ľudí si to neuvedomuje. Bonsaje delíme podľa miesta pestovania na:

  • exteriérové, čiže také, ktoré sa pestujú výhradne von, kde majú dostatočnú vzdušnú vlhkosť a potrebujú striedanie teplôt počas roka (tzn. v zime dormanciu, kedy si oddýchnu). Dnu môžu byť tak týždeň, inak to na nich začne zanechávať následky. Jedná sa o stromy z našeho podnebného pásma alebo proste také, ktoré bežne vidíme u nás v prírode (borovice, borievky, javory, brezy, lipy, jablone a pod.).
  • interiérové, čiže také, ktoré sa môžu pestovať v interiéry. Tieto pochádzajú z tropických alebo subtropických pásiem a dokážu odolávať zníženej vzdušnej vlhkosti (ktorá je v byte zvyčajne 40%, čo pripomína skôr púšť s 30% ako 80% von) a viac menej aj nedostatku svetla. Neznamená to teda, že musia byť dnu. V lete im veľmi dobre prospeje pobyt na balkóne či v záhrade. Sem patrí napríklad fikus alebo čínsky brest, čínsky vtáčí zob a pod.
  • čiastočne exteriérové, ktorým sa najlepšie darí von, akurát v zime potrebujú zvýšenú ochranu pred mrazom, ideálne v zimnej záhrade, kde teploty sú vždy nad nulou (olivy, myrty, azalky a pod.)

Čiže predstava krásnej borovice doma na stole v pološere je bohužiaľ nereálna.

Najkrajšie výsledky sa dajú dosiahnuť s našimi drevinami a skôr či neskôr každý skončí pri ich pestovaní, napríklad aj na balkóne na sídlisku. Darí sa im totiž podstatne lepšie ako interiérovkám, pretože sú pestované v ich vlastných podmienkach. Interiérové bonsaje skôr prežívajú ako prosperujú. Aj keď toto tvrdenie je trocha zveličené kvôli prirovnaniu.


Rozhodnutie druhé, čo vlastne chcem?

Bonsaje nemusia byť iba malé - foto z boinsai4me.com

Keď už máme vybraté, kde budeme bonsaj pestovať, je na čase rozhodnúť sa aký druh:

  • listnatý
  • ihličnatý

akej veľkosti:

  • malý
  • stredný
  • veľký

a akým spôsobom sa vlastne k výsledku dopracovať

  • zo semiačka, z odrezku
  • z materiálu zo záhradníctva alebo výkopom yamadori
  • z predpestovaných bonsajov, ktoré sú pripravené na prvé tvarovanie
  • hotový bonsaj

Každá z odrážok je zásadné rozhodnutie, ktoré ovplyvní pestovanie a teda aj výber informácií, ktoré je potrebné získať. Inak sa tvarujú ihličnany a inák listnáče. Inak treba polievať malé a inak veľké stromy. No a na záver – chcem sa kochať hotovým stromom, alebo ma baví skôr cesta k bonsaju?

Nedá mi nespomenúť, že veľká časť bonsajistov sa zhodne, že toto hobby (pre niekoho aj práca) nie je o polievaní hotových bonsajov, ale o ceste k ich vytvoreniu. Táto cesta vlastne nikdy nekončí, pretože bonsaj je živý a stále sa mení.

Ak teda chceme mať bonsaj, ktorý má v sebe niečo zo svojeho majiteľa, najlepšie je nekupovať bonsaj hotový, ale začať napríklad z predpestovaného materiálu zo záhradníctva alebo bonsaj centra. No nie je odveci si predtým vyskúšať aj pestovanie hotového kúsku za pár eur z kvetinárstva. Je to taký prvý test trpezlivosti a odhodlanosti pri tomto koníčku zostať. Zo skúsenosti môžem povedať, že každý bonsajista sa časom dostane k pestovaniu zo semiačka, no skôr pre potešenie, kým sa venuje dokončovaniu tých, čo už má.


Ako začať?

Rôzne druhy substrátov z článku na bonsaiempire.com

Na úplný začiatok sa treba rozhodnúť aký substrát na pestovanie použiť. Koľko ľudí toľko chutí, pri tomto nepanuje jednoznačný názor čo je najlepšie. Substrát by mal byť taký, aby vyhovoval tomu kto polieva a zároveň aj stromu. Delia sa tak na 2 základné typy:

  • organické, klasická zemina s rôznymi prímesami na “odľahčenie”, tzn. prevzdušnenie, pretože aj korene potrebujú vzduch. Výhodou je, že v takomto substráte sa kupujú stromčeky v záhradníctve a nebude teda problém s odhadnutím zálievky. Drží dobre vodu, čo znamená, že netreba tak často polievať, no hrozí premokrenie a časom nedostatočná vzdušnosť
  • anorganické, ktoré neobsahujú zeminu, ale sú to typicky “guličkové” substráty z rôznych hornín alebo produktov ich spracovania. Výhodou je, že je vzdušný zo svojej podstaty, nedá sa preliať, lebo nadbytočna voda odtečie, no polievanie musí byť veľmi časté (raz za 1-2 dni, pri maličkých bonsajoch na plnom slnku aj viac krát do dňa). Aby to nebolo jednoduché, tiež sa zvyknú miešať medzi sebou navzájom.

Nech už je rozhodnutie akékoľvek, odporúčam vyhnuť sa substrátu pre bonsaje od Agro CS. Spadá do kategórie organických substrátov, no na prevzdušnenie obsahuje iba jemný piesok, po čase tak v kombinácii s prachom úplne stvrdne, korene nemajú ako rásť a vzniká problém so zálievkou, kedy treba bonsaj ponorit na viac minút do vody, aby sa dostala všade. Aby daná spoločnosť nebola ukrátená, tak ako vyrába nepodarený substrát na bonsaje, tak vynikajúce vyrába hnojivá Kristalon alebo doplnkové zložky.


Čo teda s bonsajom z Číny, čo som dostal?


Typický bonsaj z Číny alebo z Holandska, kde ich nájdete vedľa seba navlas rovnaké celé stovky, sa kvôli preprave sadí do substrátu, ktorý udrží veľa vlahy niekoľko týždňov (obsahuje kokosové vlákno).Tento treba okamžite po kúpe vymeniť, pretože:

  • vzniknú problémy so správnou zálievkou (drží vodu, aj keď zvonka vyzerá už suchý, zároveň sa tá nemusí dostať všade)
  • korene rastú a zvyčajne je pre ne miska už malá a vytláča tak bonsaj von, čo sa dá určiť podľa typického kopčeka
  • vzniknú problémy so zahnívajúcimi koreňmi

Je veľmi dobrý zvyk každý zakúpený bonsaj presadiť, pretože nikdy sa nedá odhadnuť aké prekvapenie tam zanechal pôvodný majiteľ.

Netreba zabúdať, že presadenie oslabuje strom, preto ho treba vykonať maximálne raz do roka a určite po ňom nesmie nasledovať tvarovanie, jedine prestrihanie koruny na vyrovnanie pomeru koreňov a zelene!


Čo so začiatočným materiálom?

Treba si rozmyslieť podľa tvaru kmeňa a vetiev, čo sa vlastne dá s daným stromom spraviť. Nie je možné dobre poradiť univerzálnymi pravidlami, je to na kažom jednotlivcovi, čo sa mu najviac páči. Skúsenosť a správne oko sa dá získať iba praxou, aj keď existujú isté pravidlá. Nepoznám inú oblasť, kde by sa tak intenzívne hovorilo o nutnosti porušovania pravidiel ako bonsajistika.
Najlepšie je stromy predpestovať - Foto z článku na bonsaitree

Možnosti sú tieto:

  1. Ak je nevyhovujúci substrát, treba najskôr presadiť a počkať, kým sa strom dostane znova do plnej sily (1 až 2 roky, ak došlo k úplnej výmene, rok ak iba k zakráteniu, minimálne 2 roky, ak šlo o výkop).
  2. Ak je strom dostatočne hrubý, môže dôjsť k tvarovaniu, následne počkať kým sa dostane znova do plnej sily (jeden rok).
  3. Ak strom ešte nemá požadovanú hrúbku, je najlepšie ho zasadiť do zeme a nezastrihávať. Takto najrýchlejšie zhrubne. Následne vykopať a pokračovať bodom 1.


Ako správne zazimovať / Zimovanie II.


V predchádzajúcej časti sme si zhrnuli motiváciu zimovať. Teraz si povieme niečo o tom, ako to správne realizovať.
Je niekoľko kritérií podľa ktorých je potrebné zvoliť spôsob zimovania.

Podľa potreby svetla:

  1. Exteriérové neopadavé stromy - zimujeme tak, aby mali dostatok svetla (typicky ihličnaté stromy, presnejšie však stálozelené)
  2. Exterérové opadavé stromy -  zimuje bez nutnosti svetla (typicky väčšina listnatých stromov a z ihličnatých napríklad smrekovec)
Podľa mrazuvzdornosti:
  1. Úplne mrazuvzdorné - zimujeme bez špeciálnej ochrany proti mrazom (typicky stromy z našeho podnebného pásma)
  2. Čiastočne mrazuvzdorné - zvyčajne znesú prvé mrazy, no zimujeme v teplotách nad nulou, čo sa dá zabezpečiť napríklad skleníkom, resp. vyhrievaným skleníkom
  3. Neodolné mrazu - neznesú mráz, no na rozdiel od interiérových bonsajov ich treba zimovať pri teplote okolo 12 stupňov

Okrem toho je dôležité aj miesto a podnebie. Inak som zimoval stromčeky na Orave a inak ich zimujem pri Bratislave. Záhrada ponúka iné možnosti ako panelákový balkón. Skúsme zhodnotiť jednotlivé možnosti:
  1. Vytiahnuť strom z misky a zahrabať do zeme
    1. jednoznačná výhoda je, že strom bude mať ochranu proti mrazu aj vlahu z okolitej zeminy
    2. ďalšia výhoda je, že misky sú chránené jednak proti mechanickému poškodeniu, jednak proti mrazu (ak ni sú mrazuvzdorné) a ostanú aj čisté :-)
    3. nevýhoda je, že vyberať koreňový bal z misky nie je bezpečné pri anorganických substrátoch, ktoré sa pri nedostatočnom prekorenení môžu rozpadnúť
  2. Zahrabať strom aj s miskou
    1. Výhodou je ochrana proti mrazu
    2. Z praktických dôvodov nie je dobré použiť zeminu a vlastne ani vykopávať jamu, postačí stromy zasypať hrabankou, pilinami, lístím a pod.
    3. Stromy treba zahádzať snehom (opadavé celé, stálozelené iba po prvú zeleň), ktorý pri prvom odmäku stromy poleje :-)
  3. Na balkóne vložiť stromy do polystyrénových nádob a zasypať
    1. Polystyrén veľmi dobre izoluje a poskytuje preto dobrú ochranu proti mrazu
    2. V Bratislave, kde -5 je zimné minimum, úplne postačuje ako štít proti vetru aj samotný balkón, ak je "neprefúkavý" a nie iba mrežovaný
    3. Stromy treba priebežne polievať vodou vonkajšej teploty (stačí nechat krhlu von)
  4. Pivnica alebo garáž
    1. Veľmi vhodné riešenie na opadavé druhy stromov, pivnica alebo garáž musí však mať požadovanú teplotu podľa druhu stromov
    2. Navyše veľmi dobre chráni proti vrtochom počasia, resp. teplotným výkyvom (predjarné oteplenia a následný mráz)
    3. Treba zabezpečiť polievanie
  5. Skleník
    1. Veľmi vhodné riešenie na všetky druhy stromov, skleník musí mať požadovanú teplotu podľa druhu stromov
    2. Rovnako dobre chráni pred teplotnými výkyvmi, môže však spôsobiť skorší štart sezóny (nie je na škodu, ale stromy musia zostať v skleníku až kým teploty von nebudú stabilné)
  6. Zložiť stromy z políc na zem
    1. Neslúži ani ako dobrá ochrana a treba priebežne zalievať, alebo zasypávať snehom
    2. V teplejších častiach Slovenska je však úplne postačujúca, úspešne využívam už niekoľko rokov
    3. Niektorí ľudia namietajú, že proti prízemnému mrázu je dokonca lepšie nechať stromy na policiach. Netreba zabúdať, že primárne je potrebné chrániť proti suchému studenému vetru, nie nízkej teplote. Stromy na jednej kope v na zemi vytvoria pre zvyšok závetrie. Na policiach je rovnaký efekt premrznutia ako námraza na mostoch.
Pár príkladov za všetko:
  1. Smrekovec - zimovať von, potrebuje pár týždňov v teplote pod nula stupňov, nepotrebuje svetlo
  2. Borovica - zimovať von, potrebuje svetlo
  3. Azalka - znesie prvé mrazy, ale najlepšie ešte predtým zazimovať v skleníku
  4. Oliva - neznesie mrazy, najlepšie v skleníku, prinajhoršom znesie aj chladnejšiu miestnosť v byte

nedeľa, 4. decembra 2016

Prečo zazimovať bonsaje / Zimovanie I.

Brest hrabolistý (ulmus minor) Harryho Harringtona

Tento článok by mal pomôcť všetkým začiatočníkom, ktorí možno aj vedia ako na to, no nedá im pokoja, prečo to tak  robiť.

Ktoré bonsaje sa zimujú? Všetky exteriérové, presnejšie, všetky druhy stromov, ktoré aj v prírode majú v zime obdobie dormancie. Podľa úrovne odolnosti sú 2 typy:

  • Mrazuvzdorné - tieto zimujeme v mraze, dokonca je to nutné a musia prejsť aspoň 2-týždňovým mrazom (smrekovec, borovica a pod.)
  • Nevzdorné mrazu, ale s nutnosťou dormancie - tieto zimujeme v chlade, nie však v mraze (azalka, oliva)

Prečo zimovať? Správna otázka, veď v prírode netreba nič robiť, stromy opadnú v zime a na jar sa prebudia. Málo ľudí vie, že zimovaním chránime primárne koreňovú sústavu, až následne nadzemnú časť. Problémom je samotná miska:

  1. Pôda zamŕza iba do určitej hĺbky a poskytuje neustále vodu
    1. poskytuje tak teplejšie a hlavne teplotne stabilné prostredie
    2. prístup k vode
  2. Miska je plytká, okamžite premrzne
    1. neposkytuje ochranu voči mrazu
    2. voda je zamrznutá
Kvôli čomu musia bonsaje byť prezimované v chlade? Veľa ľudí by malo rado bonsaje celoročne doma. Exteriérové bonsaje (tie čo treba zazimovať), však vnútri neprežijú dlhšie ako pár dní (nízka vzdušná vlhkosť). 
Majú v sebe zakódované procesy a očakávajú, že sa budú opakovať. Akákoľvek zmena v týchto procesoch vyžaduje veľa rokov vývoja (storočia). Pekný príklad je už notorické vymrznutie kvetných pukov na ovocných stromoch, ktoré nie sú pripravené na opakované vlny mrazu v jarnom období posledných rokov.
Stromy očakávajú svoj oddych, inak budú preskočené dôležité fázy vývoja a najneskôr do troch rokov zimovania v teple ochradnú tak, že už nebudú zachrániteľné.

Čo sa stane, ak bonsaje poriadne nezazimujem? V lepšom prípade nič, v horšom prípade vyschnú alebo vymrznú. Treba podotknúť, že najčastejšie to je práve vyschnutie pre nedostatok vody a nie vymrznutie kvôli neodolnosti.

Z čoho pozostáva zimovanie? Skladá sa zo zabezpečenia už vyššie spomenutých bodov:
  1. Zabezpečenie prístupu k vlahe
  2. Ochrana proti vetru, ktorý strom vysušuje
  3. Ochrana proti nadmernému mrazu kvôli miske
Viac o tom ako správne zimovať bude v druhej časti :)

Povinné čítanie na záver: